Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kým sa do tejto knihy pustíte, treba si ešte raz pripomenúť, že je to zbierka poviedok od rôznych autorov a teda každý z nich pristupuje k zadanej téme po svojom. Jeden s humorom, ďalší s historickým kontextom, s tretím cestujeme do vzdialenej budúcnosti a ešte vzdialenejších svetov, štvrtý nakúka do psychológie... Čiže nie všetko nám musí sadnúť a celkom pochopiteľne asi ani nesadne. No musím povedať, že aj keď sa mi niektoré veci čítali ťažšie, remeselná zručnosť ich autorov a spracovanie myšlienky či deja poviedok boli vždy na dobrej úrovni, hodnej zaradenia do zbierky.
Takže čisto subjektívne, s istou námahou som sa musel prelúskať Smútkom pán Fermiho od Andreja Csina alebo Pobitým lesom od Dominiky Madro. Ich štýl mi až tak nesadol. Takým najslabším článkom zbierky je podľa mňa poviedka Koho Boh miluje, toho krížom navštevuje od Arpáda Soltésza. Neviem, asi až príliš z nej trčalo akési „protikresťanstvo“ a ani tá konštrukcia Deda Mráza, Santa Clausa a Ježiška spojená s násilím ma nepresvedčila. Pri poviedke s názvom Ako je.ú muchy II od Karola D. Horvátha sa mi zasa zdá, že tí, ktorí si neprečítali prvú časť poviedky v zbierke Slovensko Krimi, budú trošku v deji tápať. A zostanú ukrátení o lepšie pochopenie autorovho zámeru. Stávkou na istotu je tu pre každého fantasy knihomoľa Pavelkovej Dom splnených prianí so zaujímavým konceptom, Vrbenskej Klobouk z kůže leoparda alebo Založená duša od Juraja Červenáka, ktorý – priznám sa – je pre mňa vždy v rámci nejakej zbierky pridanou hodnotou a presviedča ma o kúpe knihy. Veľmi dobre som sa pobavil na Klimáčkových Štúrowcoch a keďže sa tam spomína Myjava, odkiaľ pochádzam, pridávam mu plusový bod navyše. A tiež na poviedke Vlaky, draci, strach a lebky od Jiřího Waltra Procházku. Slovami klasika – Ďalšia radosť vo mne! V zvýšenej miere ma zaujali Hudobníci od Martina Juríka z antických čias, Preklínačka od Lenony Štiblaríkovej s pekelným ponaučením aj Kyberočistec od Mareka Brenišina s krimi zápletkou vo svete pokročilých informačných technológii. Tu dávam plusový bod za ESET. ????
Takže ak by som to mal zhrnúť, ak patríte medzi milovníkov literárnej fantastiky v jej rôznych podobách a radi sa pozeráte na chrbty kvalitne spracovaných kníh s pridanou hodnotu vo svojich poličkách, nemal by tento titul vo vašej zbierke chýbať. Ide o kvalitne namiešaný poviedkový koktejl, v ktorom síce isté ingrediencie môžu byť trochu nevyvážené a nevychutnáte si ich všetky s rovnakou intenzitou, ale určite si na konečnom výsledku pochutnáte. Ešte jednou jeho výhodou je, že ho môžete exnúť naraz, ale aj si ho dávkovať po troške slamkou. Čo je možno ešte lepšie... Už teraz sa teším, čo ďalšie v rámci svojho projektu ešte Prešporské divadlo vymyslí.
Tieto reportáže by si mal prečítať každý, koho konflikt na Ukrajine naozaj zaujíma a nekĺže len po povrchu zjednodušených informácií či dokonca dezinformácii. Pútavé, reálne, z rôznych oblastí života. Plné smútku, ale aj odhodlania a nádeje.
Archaicky pôsobiaci dizajn prebalu Hrobárovho almanachu evokujúci vzhľad kníh z dávnej minulosti je v ostrom kontraste so súčasným trendom graficky pútavých obálok snažiacich sa osloviť potencionálnych čitateľov z výkladov kníhkupectiev a môže sa medzi nimi ľahko stratiť. Ale výborne korešponduje s obsahom knihy, ktorý je originálny, pútavý a ľahko čitateľný. Mne teda sadol vynikajúco. Ide o príbeh s kriminálnou zápletkou odohrávajúci sa na konci 19. storočia vo Viedni. V meste plnom kontrastov a v čase, kedy sa rodili základy modernej kriminalistiky, ktorým nie všetci príslušníci polície dôverovali. Skôr naopak. Mnohí stále lipli na starých metódach, spoliehali sa vlastný úsudok, pozorovanie i dedukciu a používanie vtedajších technických vymožeností ich takmer odpudzovalo. Ich predsudky sa snaží vyvrátiť mladý inšpektor Leopold von Herzfeldt, ktorý do Viedne prichádza z Grazu a hneď sa stáva súčasťou vyšetrovania bizarných vrážd mladých žien, ktorých telá strážnici nachádzajú vo Wurstelprátri. Nezapíše sa však najlepšie, od začiatku naráža na múr nepochopenia a do konfliktov sa dostáva aj kvôli svojmu židovskému pôvodu. Mimochodom, konflikt, to je to, čo sa prelína celým dielom. Konflikt medzi starým svetom a pokrokom vo forme prvého elektrického osvetlenia, automobilov, bicyklov, fotoaparátov. Konflikt vyplývajúci z rasových, rodových a spoločenských predsudkov. Konflikt medzi poverčivosťou a pokrokom. Konflikt medzi životom a smrťou, medzi dobrom a zlom. Leopold na svojej ceste za lepším životom a profesijným presadením sa v hlavnom meste Habsburskej monarchie získava nečakaných pomocníkov. Kolegyňu Juliu, ktorá toho skrýva viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať a hrobára z hlavného viedenského cintorína, Augustína Rothmayera. Ten má tiež svoje tajomstvá, napokon asi ako každá postava v deji a jeho zápisky z almanachu pre hrobárov nás sprevádzajú celou knihou. Tvoria úvod ku každej kapitole knihy a vďaka nim sa chtiac-nechtiac dozvieme ozajstné hrobárske "chuťovky" týkajúce sa napríklad spôsobov pochovávania, hnilobných procesov ovplyvňovaných tak spôsobom smrti ako aj samotným uloženým tela po smrti do zeme alebo hrobky, o funkcii hmyzu pri rozklade mŕtvol a podobne. Mňamka, čo vám poviem... Čo sa týka samotného deja, ten nemá veľa vrstiev, ktoré by čitateľovi sťažovali orientáciu v príbehu, solídne odsýpa a dobre zachytáva atmosféru Viedne na prelome storočí. Postavy sú zaujímavé, ich konanie uveriteľné a až na pár drobností má svoju logiku. Vyšetrovanie vrážd je napínavé, postupne sa prelína s inými, nemenej hroznými prípadmi z oblasti mravnostnej kriminality a kladie pred inšpektorov otázky, či je za tieto zločiny zodpovedný vypočítavý sobášny podvodník, poverčivý sériový vrah, mysliaci si o sebe, že je lovec upírov alebo nitky vedú až do najvyšších spoločenských vrstiev. A čo s tým má spoločné kráľ valčíkov, Johan Strauss? Takže ak máte radi krimi, obľubujete historické prostredie a najlepšie sa cítite v sychravom jesennom počasí, keď vietor sfukuje posledné lístie zo stromov a z hmly za múrmi cintorína sa ozýva krákanie vrán, je táto kniha presne pre vás.
Bonus: Zistíte, že dielo s názvom Traktát o prežúvaní a mľaskaní mŕtvych v hroboch naozaj existuje.
Tento raz som k čítaniu knižnej novinky Juraja Červenáka pristúpil trochu inak. To znamená, že som Zakliaty kláštor neprefrčal pri pár posedeniach so stŕpnutými nohami na toalete, ale som si ju cielene nadávkoval na viac dní. Jednak preto, že to nie je žiadna "tehla" a bolo by mi ľúto, že ju mám za sebou a musím zase rok čakať na ďalší titul a tiež preto, aby som si ju viac vychutnal. A veru, nesklamal som sa. Keby mi ešte pred pár rokmi niekto povedal o obsahu knihy, že v nej vystupujú Divoký Bill Hickok, Pavol Dobšinský, maďarónsky zloduch z vyššej vrstvy, slovenskí hôrni chlapci, duchovia členov rytierského rádu a ide (aj) o poklad zo Svätej zeme kdesi na Gemeri, zrejme by som nad takým gulášikom len rozpačito zdvihol obočie a na uvedenú kombináciu čoskoro zabudol. Lenže ono to, kurníkšopa, funguje! A ešte ako! Pre mňa to malo pridanú hodnotu aj v tom, že som sa zhodou okolností toto leto Muráňom, Jelšavou, či Revúcou potuloval a vedel som si teda atmosféru sychravej jesene v týchto končinách celkom dobre predstaviť. Veľmi sa mi v knihe páčila napríklad westernová prestrelka pri kolibe - tú som si v hlave normálne premietal ako na kinoplátne a v záverečných pasážach na mňa požmurkával aj Indiana Jones. Keď k tomu pridám skvelé ilustrácie Miša Ivana, ktoré kvalitu kníhtlačiarenského diela posúvajú o stupienok vyššie a bonusík v podobe Jurajovho podpisu, nemám o čom. Je to celé skvelé tak, ako to je a teším sa na ďalšie príbehy z tejto série. Šarkan/Juraj, ideš! (y)
Táto neveľká knižka je jeden z NAJ titulov, ktorý som za posledné roky prečítal. Je fascinujúca. Je odporná. Je vážna. Je humorná. Je o veľkej bolesti. O malých radostiach. A je aj o nádeji. Je o skúške ľudskosti, ktorú sme nezvládli. Je o zbabelosti i o obrovskej odvahe. Je spytovaním svedomia. Je o psoch, vojakoch, umelcoch, šoféroch, nacionalistoch. O vrahoch a o obetiach. O politikoch, o obyčajných ľuďoch, o novinároch. Je o Sarajeve, Goražde, Srebrenici, Mostare... Je otázkou, ako sa čosi také mohlo v modernej dobe, po skúsenostiach s dvoma svetovými vojnami, vôbec diať. Je výstrahou, že čosi také sa môže stať znova... Hoci aj zajtra.
"Někdo by měl začít řvát: Je to na vašem prahu, pánové! My jsme to odzkoušeli. Je to v lidském myšlení. Všude jsou zvrhlí lidé, a pokud je necháte vládnout, budete mít přesně to, čemu se v Sarajevu bráníme my."
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vydavateľstvo Absynt zo Žiliny nepúšťa na trh celkom obyčajné knihy. A ani tú, ktorá skončila v mojej knižnici počas posledných Vianoc nemožno zaškatuľkovať do jedného žánru alebo ju označiť za nejakú literárnu klasiku. Titul Vrahovia mesiaca kvetov od reportéra a spisovateľa Davida Granna, ktorý v preklade Sama Marca uzrel svetlo knihomoľského sveta v roku 2020, je príbehom tak ojedinelým, ohurujúcim, prekvapivým a pútavým, až si čitateľ kladie otázku, či sa ozaj mohol tak odohrať. Nuž veru mohol. A aj odohral. Táto kniha je totiž skutočným príbehom. Nie inšpirovaným skutočnými udalosťami, ale priamym popisom toho, čo sa na začiatku 20. storočia dialo v Oklahome, v rezervácii indiánskeho kmeňa Osagov. Je to western, je to thriller a kriminálka s interesantnou zápletkou, je to literatúra faktu, sociálna dráma i smutná sonda do temných zákutí ľudskej duše, v ktorých sa skrývajú hriešna túžba po peniazoch, rasizmus či pýcha.
Veľkým plusom sú aj fotografie získané zo súkromných archívov, z múzeí alebo vyšetrovacích spisov, ktoré čitateľa ešte viac vtiahnu do atmosféry stretu dvoch svetov - zanikajúcej indiánskej civilizácie a rodiacej sa modernej Ameriky so všetkými jej vymoženosťami. Na pozadí tejto konfrontácie sa odohráva hrozivý kriminálny príbeh, ktorý prispel ku vzniku FBI pod vedením J. Edgara Hoovera. Jeho podstatná časť sa odohráva v rokoch 1921 až 1926. V okrese Osage County sa množia podozrivé úmrtia indiánov, ktorí sem boli odsunutí vládou v druhej polovici 19. storočia. Nebola to žiadna úrodná zem, skôr naopak. No Osagovia sa nesťažovali. Mali tu pokoj od bielych ľudí a mohli zachovávať svoje tradície. Ale potom...
Ale potom vyšlo najavo, že práve tu sa nachádzajú veľké ložiská ropy a z domorodých obyvateľov Nového kontinentu sa v krátkom čase stali jedni z najbohatších ľudí sveta. Len v roku 1923 kmeň zarobil 30 miliónov dolárov, čo sa dnes rovná približne 400 miliónom dolárov. Posledné miesto Ameriky s nádychom romantiky Divokého Západu sa začalo prudko meniť. Na prériách či v uliciach rozvíjajúcich sa miest ste mohli napríklad vidieť bizarné obrazy klasicky oblečených indiánov, ktorí akoby vypadli z obrazov Zdeňka Buriana, sediacich za volantmi automobilov a obývajúcich aristokratické vily v Pawhuske. Nečakané bohatstvo indiánov, ktorých mnohí bieli Američania stále považovali za podradnú rasu a tak sa k nim aj správali, znepokojovalo kongresmanov vo Washingtone, "civilizovanú" verejnosť aj dobrodruhov a zločincov všetkého druhu. Tí sem tiahli ako kedysi počas zlatej horúčky v Yukone a snažili sa nájsť spôsob, ako sa k rope a k peniazom za ňu dostať. A našli ho...
Cena, ktorú museli Osagovia za vlastníctvo ropných polí napokon zaplatiť, bola krutá a poznačila celé generácie príslušníkov kmeňa. Tí na takzvanú Vládu teroru nikdy nezabudli a pripomínajú si ju dodnes.
Autor knihy David Grann odviedol naozaj skvelú prácu pri spracovaní tohto tak netypického príbehu. Oživil prvý z veľkých prípadov FBI, prehrabal sa neskutočným množstvom materiálu, stretol sa s priamymi potomkami aktérov udalostí tej doby a skladal fakty kúsok po kúsku do uceleného obrazu, aby napokon zistil to, čo si počas vyšetrovania neuvedomili ani samotní vládni agenti. Že rozsah tragédie Osagov bol ešte oveľa väčší...
Za seba tento titul milovníkom literatúry určite odporúčam. Nie je to typické čítanie. Kniha sa nedá len tak zhltnúť za dva večery, ako nejaká beletria. Príbeh obsahuje dosť veľa mien, ktoré si treba utriediť a pamätať si, kto je kto a akú úlohu v udalostiach zohráva. Ale určite stojí za to. Hoci po jej dočítaní v nás možno zostane trpká príchuť, že sme sa ako ľudia za tých zhruba sto rokov nijako nezmenili a paralely s príbehom nájdeme aj v našom dnešnom svete.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Anotácia ku knihe avizuje mix historickej ságy a thrilleru a láka čitateľa na zaujímavý príbeh odohrávajúci sa pred a počas 2. svetovej vojny na dvoch kontinentoch. Ide o príbeh dvoch chlapcov, neskôr už dospelých mužov, priateľov vyrastajúcich medzi Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami, v meste Ružomberok. Autor tu vykresľuje rozdielnosť ich pováh, odlišný prístup ku každodennému životu, náklonnosť k tomu istému dievčaťu a naznačuje charakterové zmeny... A práve tá ich rozdielnosť je v duchu príslovia „protiklady sa priťahujú“ základom ich blízkeho vzťahu, postoja k okoliu a k ich spoločným kamarátom. Nuž a potom je tu tá skutočnosť, že Viktor je Žid a Karol má korene v Nemecku.
Hlavní hrdinovia si najskôr žijú všedný študentský život uprostred Slovenska. Chodia do prírody, stretávajú sa s priateľmi, zažívajú prvé lásky, snívajú o svojej budúcnosti. Až kým sa nestanú priamymi účastníkmi jednej nepríjemnej udalosti, ktorá navždy a zásadným spôsobom zmení ich životné cesty. O čo ide, to vám samozrejme neprezradím, aby ste mali väčší čitateľský pôžitok, ak po tejto knihe sami siahnete. Viktor následne uteká do USA , konkrétne do New Yorku, za svojimi príbuznými v presvedčení, že je to zasľúbená zem, plná nekonečných možností na slušný život. Karol sa aj s rodičmi sťahuje do Mníchova, pretože jeho otec dostal ponuku práce v BMW, od ktorej si sľubuje dostatočné zabezpečenie svojej rodiny. Sú však 30-te roky minulého storočia, Amerika sa zmieta v hospodárskej kríze a Nemecko je na tom po prehratej 1. svetovej vojne ešte horšie. Ako z hodín dejepisu dobre vieme, situácia nahráva silnejúcim radikálom a k moci sa pomaly, ale isto derú nacisti na čele s Hitlerom.
Viktor počas svojho pobytu v New Yorku postupne zisťuje, že sa žiadne zázračné zbohatnutie nekoná a zhodou rôznych okolností sa stáva členom židovskej gangsterskej komunity. Zločin v uliciach Veľkého jablka sa postupne stáva súčasťou jeho života, kradne mu dušu, no zároveň ho učí prežiť v rôznych situáciách, čo sa Viktorovi neskôr naozaj hodí. Na opačnom konci sveta sa zatiaľ cieľavedomý Karol dostáva na prestížnu univerzitu, kde študuje medicínu. Spoznáva nových priateľov, sleduje spoločensko-politickú situáciu v Nemecku a je čoraz intenzívnejšie konfrontovaný s ideami nacizmu. A hoci sú mu najskôr ľahostajné, napokon sa z Karla – takisto zhodou rôznych okolností – stáva horlivý stúpenec Hitlera, člen Heydrichovej špionážnej siete SD a neskôr aj vysokopostavený dôstojník v čiernej uniforme so znakom smrtihlava...
Obe hlavné postavy zažívajú vo svojich životoch z pohľadu čitateľa často naozaj hrozné veci a každá z nich k nim pristupuje po svojom. Na stránkach knihy sme svedkami brutálnych vrážd, zvrátenosti rasovej politiky nacistov vo všetkých jej podobách, vykonávania programu eutanázie T4, výsluchov gestapa, vyhladzovania „podľudí“ v Litve, na Ukrajine a napokon na území Poľska, kde sa cesty niekdajších priateľov z Ružomberka a ich starých známych opäť pretnú a smerujú k naplneniu názvu knihy. Ten mimochodom považujem za mimoriadne výstižný. Táto sága totiž nie je úplne oddychovým čítaním a ani nie je pre útlocitnejších knihomoľov. Hrôzy vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, rovnako ako súperenie gangov a mafii v Novom svete je tu opisované veľmi reálne a v oboch dejových líniách sa kopia mŕtvoly priam závratným tempom. Až si čitateľ kladie otázku, či vôbec je nejaký rozdiel medzi besnením esesákov v Európe a vypočítavým vraždením nepohodlných ľudí v amerických veľkomestách...
Hlavní hrdinovia sa do tohto bezútešného sveta ponárajú čoraz viac, každý iným spôsobom a ukazujú nám, ako málo niekedy stačí, aby sa zo slušného, bežného človeka stalo zviera. Iste, nájdeme tu aj pokojnejšie pasáže, pri ktorých si môžeme vydýchnuť. Dokonca tu sem tam prebleskne iskrička nádeje, že by sa osudy hrdinov mohli začať meniť k lepšiemu. Ale tieto zápletky sú tu len na to, aby postavy v knihe o chvíľu ešte viac zrazili na kolená. O prekvapujúce momenty nie je núdza a niektoré sú také silné, až som premýšľal, či to autor takto naozaj chcel napísať a vopred plánoval vziať svojim postavám aj posledné zvyšky dôstojnosti alebo ho k tomu priviedol samotný príbeh postupne rozmotávajúci klbko ich osudov.
Zaujali ma tiež niektoré Karikove náznaky. Napríklad ten o duševnom zdraví doktora Mengeleho, ktorý môže znamenať rovnako tak vážnu psychickú poruchu ako aj posadnutosť zlým duchom alebo len jednoducho horlivosť pre ideu rasovej čistoty. Môžete si vybrať, ktorý variant sa najviac hodí do toho vášho sveta...
Ako som už spomenul, kniha asi nebude pre každého. Neodohráva sa v nej nič dobré. Nech sa v nej hrdina rozhodne ako len chce, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, s dobrým úmyslom, aj tak má jeho voľba fatálne následky pre jeho okolie. No na druhej strane je to kniha ozaj poučná a núti čitateľa premýšľať nad tým, akoby sa v podobných situáciách zachoval on. Akú cestu by si vybral? Bol by servilným občanom akceptujúcim všetko, čo sa okolo neho deje, bol by zbabelcom? Bol by hrdinom ochotným sa postaviť bezpráviu aj za cenu života? Alebo by sa rovnako, ako mnohí ďalší, stal hrôzu naháňajúcim a mocichtivým prisluhovačom zla? Sága sa čitateľovi občas dosť nešetrne norí do svedomia a naturalisticky mu pripomína, že niečo také, čo práve číta, sa v reálnom živote nesmie už nikdy zopakovať. Je to vztýčený prst. A tiež remeselne dobre zvládnutá kniha s pútavým dejom, ktorý milovníka literatúry núti čítať stále a stále, kapitolu za kapitolou, až k trpkému koncu... Takže ak sú takéto príbehy pre vás tie pravé, titul Na smrť vám odporúčam.
