Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Dej sa odohrával v tridsiatych rokoch, a tak tomu Eva prispôsobila aj literárnu stránku. V texte nájdete dlhšie opisy, charaktery postáv sú skôr vysvetlené než ukázané, uvádzacie vety sú plné prísloviek a nič sa nikam neponáhľa. Rovnako ako aj hlavná postava, ktorá skôr žije všednosťou života na Letohrádku, než aby pátrala po tajomstve.V pozadí knihy sa odohrávala zaujímavá téma postavenie žien v tridsiatych rokoch. Ako vnímali život, aké mali predstavy o svojej budúcnosti a ako ich vnímalo okolie. Táto rovina obohatila príbeh o pridanú hodnotu a zároveň prirodzene zapadla do konceptu knihy, ktorá je primárne určená ženskému publiku. Jednak spomenutou témou, jednak dávkovaním "cozy" hororu, romantickou líniou (čo sa mi osobne prehĺtala o čosi ťažšie) a celkovým ženským pohľadom na danú dobu.Hororovými prvkami sa šetrilo. Prvých 220 strán by som označil skôr za ženský román ako horor, no keď prišlo posledných 70 strán, všetko sa zmenilo a zrazu som sa ponoril do hororového žánru. Mal som pocit, akoby som čítal úplne inú knihu. Od toho momentu som sa nevedel odlepiť a strany som doslova hltal.Imágo je zaujímavý debut mladej autorky, ktorý sa dá čítať ako ženský román s hororovým finále alebo ako horor s témou postavenia žien v dávnej dobe. Ak máš rád knihy písané starším štýlom, budeš potešený. Ja sa budem tešiť na jej ďalšiu knihu a verím, že sa bude naďalej venovať hororu. Skrýva sa v nej potenciál!
Ivku som spoznal vďaka poviedke "Hříčka přírody", ktorá vyšla v šiestom čísle nášho časopisu Charon. Príbeh manželov a ich prírastku ma zaujal a o to viac som sa potešil, keď som zistil, že na HorrorCone bude krstiť svoj debutový román. Krvavá obálka navyše sľubovala poctivý béčkový horor. Ako to dopadlo?
Prológ ma okamžite hodil do deja, do minulosti, kde všetko odštartovala drsná obeta. Následne som sa presunul do súčasnosti, kde nebol čas ani vydýchnuť: spoznali sme čarodejnicu zvolávajúcu sestry, Ota s predurčenou úlohou a partiu lovcov záhad pátrajúcich po tajomnej vražde. Karty boli rozdané ukážkovo hneď od začiatku.
Ivka vystavala jednoduchý a svojím spôsobom priamočiary horor, ktorý síce neprekvapil dejovými zvratmi, ale zato bodoval schopnosťou budovať atmosféru, držať pod kontrolou viacero dejových línií a presne dávkovať gradáciu. V knihe sa miešali čarodejnice, príšery, lovci záhad a krvavý rituál so vzťahovými problémami a túžbou presadiť sa.
Posledných dvadsať strán prinieslo naozaj šťavnatý, krvavý masaker. Takto si predstavujem brutálne finále béčkového hororu. Úprimne, bolo mi až ľúto, že podobne drsné scény neprišli aj skôr.
Pečeť krve je béčkový horor dejová jednohubka, ktorá si presne uvedomuje, čím chce byť. Mieri rovno k cieľu: pobaviť fanúšikov tradičnejšieho, až oldschoolového typu hororu. Krvavá zábava na jeden večer.
Rado je už na debute vyzretý autor. Má za sebou poviedkovú zbierku Trinásť balád pre Lucifera, novelu Prokletý záliv a viacero poviedok v rozličných antológiách a časopisoch. Ťažko teda hovoriť o úplnom začiatočníkovi a v knihe je to cítiť. Štylistika je na vysokej úrovni, autor neupadá do prehnaného „tell“, ale elegantne využíva „show“. Postavy nie sú ploché, hlavná má jasný charakterový oblúk aj traumu, s ktorou sa musí vyrovnať. Text netrpí headhoppingom, infodumpami ani inými typickými chybami začínajúcich autorov. Kniha bola zrelá na vydanie.Už na prvých stranách vytváral autor výbornú tajomnú atmosféru. Hádzal silný háčik na čitateľa, prehlboval hlavnú postavu a nebál sa ani brutálnej scény. Dej ukážkovo gradoval, nič neležalo na mieste.Atmosféra bola precízne vystavaná. Sledoval sompribližujúcu sa traumu z minulosti, a popritom svet očami bezdomovcov, ktorí sa dostávali do stretu so Ženou s polovicou tváre a postupne začínali tvrdiť, že neexistujú… až napokon zmizli. Temnota sa pomaly približovala k hlavným postavám, zakrádala sa nielen do textu, ale aj medzi riadky. Vďaka tomu som bol príbehom úplne pohltený.Záver stavil všetko na napätie a ukázal, že v tomto príbehu nie je nikto nesmrteľný. Niektoré pasáže mi dokonca pripomenuli It (najmä motív duší v komíne). V kombinácii s dôsledne budovanou atmosférou som dostal výborný hororový zážitok až do poslednej vety.Dlho som nad tým uvažoval, no stojím si za tým:
Žena s polovicou tváre je zatiaľ najlepší hororový román slovenského autora, aký som čítal. „Zatiaľ“ používam len preto, že dúfam, že úroveň slovenského hororu bude naďalej rásť.
Jozef Karika a horor. Či triler? Autor síce tvrdí, že píše trilery, no ja nesúhlasím. Najlepšie si to ukážeme na jeho novinke "Pád". Námet pripomína "Nočnú moru z Elm Street", trochu Kingovu "Izbu 1408", ale aj Lovecraftove "Sny v čarodejníckom dome", čiže čistokrvné hororové diela.
V trileri dominuje napätie, ktoré v tejto knihe síce je, ale funguje skôr ako doplnok. Hlavné husle tu hrajú prvky hororu atmosféra, nabaľujúca sa temnota, drsnosť a nadprirodzeno.
O čom je Pád?
Anna sedí v lietadle so snúbencom. Vracia sa z dovolenky a vo svete práve prepuká pandémia covidu. Vedľa nej si prisadne záhadný Erik a keď snúbenec zaspí, podá Anne kaleidoskop, aby sa doň pozrela…
Súbežne sledujeme Douga, strážnika v škótskom zámku, ktorý ukradne kaleidoskop s okultnou minulosťou.
Karika opäť nastražil šikovný háčik, ktorý ma okamžite chytil. Stránky sa obracali samy. Krátke, úderné vety vytvárajú dynamiku, akoby sa stále niečo dialo a príbeh uháňal vpred.
Porovnanie a atmosféra
Zo všetkých jeho kníh má Pád najbližšie k Smršti. Namiesto Veternice však tentoraz prichádza temná bytosť zo snov. Atmosféra funguje od prvej strany a verím, že mnohým čitateľom spôsobí zimomriavky.
Slabšie miesto
Posledných približne 70 strán som mal pocit, že sa síce stále niečo deje, no príbeh sa už neposúva. Námet sa žmýka, ale kvapky originality začnú dopadať čoraz menej. Nie som si istý, či bol tento námet ideálny pre román, novela alebo dlhšia poviedka by mu možno sadla lepšie. V románovej podobe sem-tam trpí na natiahnutie.
A záver?
Došlo na tradičný únik do alternatívnych dimenzií či filozofické rozjímania? Tentoraz nie. Dej ostáva kompaktný a uzavrie sa priamo, bez metafyzických oblúčikov.
Verdikt
Ak máte radi Karikovu hororovú tvár, budete spokojní. Atmosféra, temnota a nepríjemné napätie dominujú. Pád je nepochybne horor, nie triler, síce ku koncu trochu stratí dych, no zážitok je intenzívny.
Otázka, či námet unesie románovú dĺžku, ostáva na vás. Ja som sa bavil, aj keď s výhradou.
Rišo Zamec vo svojom debutovom románe prináša detektívku, ktorá sa nebojí otvorene pracovať s fantastikou. Najbližšie má k urban fantasy, občas okorenenému jemným hororovým tónom. Popri vyšetrovaní vraždy, ktorá sa nápadne podobá na vyčíňanie „ponožkového vraha“ Ondreja Ziga, autor postupne buduje svet s fantasy prvkami, a viackrát vie fanúšikov žánru príjemne prekvapiť.Záverečná tretina knihy ponúka „prequelový“ príbeh dvoch postáv so sivou morálkou, ktorý odhaľuje, čo sa vlastne stalo. Túto časť som si osobne užil najviac.Mne, ako prioritne hororovému fanúšikovi, trochu prekážalo, že hlavné tajomstvo je odhalené už na začiatku a tým padá temnejšia atmosféra a záhadnosť, ktoré by som si pri takejto téme užil viac.Ak máš chuť na urban fantasy v detektívnom kabáte, ktoré sa nebojí dotknúť temnejších tém, vydavateľstvo Hydra pre teba pripravilo zaujímavý kúsok.
Prvá tretina príbehu sa niesla v trilerovom duchu, ktorý mi miestami pripomenul americký kriminálny príbeh. Predaj zakázaných zbraní, prepadnutie, prestrelka, mafiánske kontakty... Prosto veľa napätia a akcie, no temná atmosféra zatiaľ nikde.
Moje obavy boli zahnané po päťdesiatej strane. Jakub roztočí cez drobné náznaky až po mašinériu skutočné hororové peklo plné príšer. Tých scén je naozaj veľa a viaceré mali veľmi vydarenú hororovú atmosféru. Zároveň hlavný príbeh prepája s minulosťou starého otca, ktorý konal kruté činy.
Mal som strach, či sa na konci neobjaví Deus ex machina (objavil sa jeden drobný náznak, ktorý ma znepokojil), no autor to nakoniec ustál. Neponúkol lacné riešenie, ale ponechal príbeh v hororovom duchu a na čitateľovi. Myslím si, že spravil dobrý ťah, pretože takto funguje na dvoch rovinách: jednak ako čisto hororový trip na chate s príšerami z minulosti, ale zároveň aj ako psychologické peklo plné výčitiek, tráum a utrpenia.
Potomek je výborný horor zasadený do trilerového prostredia, ktorý nemá núdzu o monštrá, krvácajúce rany minulosti a dávku temnej atmosféry. Jakub sa ako autor posunul a dúfam, že ešte prinesie ďalší hororový príbeh.
Na povrchu ide o horor o posadnutí dieťaťa tajomnou bytosťou z bábiky. Atmosféru buduje pomaly, rozvážnymi a trefnými krokmi, pričom temnotu postupne zhustí až do naozaj výborného finále. Pod povrchom je to príbeh o zneužívaní detí a ich psychologickom pekle. Zaujímavé nie je len to, že sledujeme pohľad detí, ale aj násilníkov a zvrhlých myšlienok, ktoré sa im zakrádajú hlavou. Celé je to posypané rómskou mytológiou, ktorá príbehu dodáva osobitný feeling a čaro nevšedného. Najlepšie na tom je, že všetky tieto tri roviny spolu vytvárajú pevný a ucelený celok. Mort Castle má osobitný štýl písania. Pokiaľ ste čítali jeho román "Cizinci" alebo zbierku poviedok "Nový měsíc na vodě", dáte mi za pravdu. Aj v tejto knihe dominuje jeho svojský rukopis, no musím uznať, že sa držal pri zemi a vyrozprával svoj najlineárnejší príbeh. "Buď prekliate, dieťa" je vynikajúci psychologický horor, ktorý ostrými zubami hryzie do problematiky zneužívania detí a okoreňuje to rómskou mytológiou. Vrelo odporúčam!
Antológia „Medzi brehmi Acherónu“ predstavuje výber najlepších poviedok z prvých piatich čísiel časopisu Charon a ja ti dnes prezradím mojich 5 najobľúbenejších. Poďme na to:
Peter Derňár Matka
Mrazivý psychologický horor s temnými deťmi okorenený šokujúcim zvratom. Matka spolu s manželom a dvojčatami odchádza na zrub k jazeru. Lenže svojim deťom neverí, sú zákerné a možno ju chcú zabiť. Ako sa im má postaviť?
Mária Hanúsková Dovolenka:
Majka si pre čitateľa pripravila puzzle. Úlohou je poskladať psychologické peklo chirurga, ktorému sa rozpadá rodina a nedokáže odolať alkoholu. Neuľahčí mu to priamou časovou líniou, ale keď mu všetko zapadne do seba, získa veľmi nepríjemný a mrazivý zážitok.
Radoslav Kozák Margita
Študentka si chce zarobiť, a tak prijme ponuku na stráženie dieťaťa. Až na mieste zistí, že nemá strážiť syna rodiny, ale starú mamu. A tá má bábiku Margitu , ktorá sa od nej ani na krok nevzdiali. Rado napísal čistokrvný horor, v ktorom premiešal prvky klasík ako Exorcista či The Conjuring.
Ivan Kučera Bývalá spolužiačka
SBS-kár stretne bývalú spolužiačku Žanetu, ktorá ho začne otravovať a pozývať na stretnutia. On nevie povedať nie, a tak sa s ňou stretne, no ona ho prinúti ísť do opustenej budovy. Čo v nej skrýva? Ivan napísal vyložene oldschool horor. Priamočiary, desivý!
Katarína Soyka Slučka
Maja chcela dovolenku mimo civilizácie. Jej priateľ zarezervoval chatu v horách. Už cestou však Maja zazrie siluetu visieť zo stromu. Čím viac sa blížia k chate, tým zreteľnejšie je, že tu niečo nie je v poriadku. Výborný zástupca „chatového horor“.
Radovi sa vďaka výborne načasovaným scénam, postupnému budovaniu napätia, dávkovaniu informácií a krvavým scénam podarilo vytvoriť hutnú atmosféru ako more plné mŕtvol. Tá sa rozprestiera pomaly cez osudy drobných postáv (presne takto fungujú skvelé horory z osemdesiatych rokov) a ich drsné úmrtia. Čitateľ má neustále pocit, že zlo číha za každým odstavcom a vyskočí po každej vete.
Oceňujem exotické prostredie Jamajky. Rado tam strávil určitý čas a je to cítiť. Miesto pôsobí autenticky a celý čas som mal pocit, že som s hrdinami priamo na mieste. Bájna bytosť Ol’ Higue bola skvelý záporák. Nemilosrdná, hravá a schopná rozpútať krvavé orgie. Pre bežného čitateľa môže pôsobiť až béčkovo, ale mne to vôbec neprekážalo. Naopak, fungovalo to ešte lepšie, ako keby sa ju autor snažil skryť v náznakoch. Príbeh vďaka nej získava až dobrodružný nádych.
Často sa stáva, že v hororových príbehoch sa objavia postavy, ktoré pôsobia umelo alebo iritujúco. Autorovi sa však podarilo vytvoriť funkčné postavy s vlastnými vnútornými démonmi, ktoré zároveň dodali príbehu hĺbku.
Stále sa vraví, že dielo je „dobré na Slovensko“ ale toto je svetová kvalita. A čo viac, zatiaľ ide o najlepšiu hororovú knihu, akú som tento rok čítal!
Rok 2024 začal pre slovenský horor zostra. Radoslav Kozák vypustil svoju prvú vlastnú knihu, no pre hororového fanúšika nie je neznáme meno. Rado je šéfredaktorom časopisu Charon, editoval antológiu Krvavé Považie, jeho poviedky sa objavili v českom časopise Howard, vspomínanom Krvavom Považíči vSlovenskom temne (obidve vyšli pod vydavateľstvom Hydra) adve kúsky sa nachádzajú vPrekliatej zbierke od vydavateľstva Príbeh, ktoré vydalo aj jeho samostatnú knihu.
Zbierka ukrýva trinásť rôznorodých príbehov zhororového cechu. Narazíme prevažne na psychologický horor, no aj na bizarro, „lovecraftovský" horor, triler, duchársky horor, mysteriózny horor, kanibalizmus, štipku erotiky, kliatbu či dark fantasy. Všetky poviedky majú spoločné, že sa v nich objavuje psychologická hĺbka postáv, temná atmosféra, melancholická nálada ahlavne vysoká kvalita. Odvážne aúprimne musím povedať, že táto kniha dosahuje svetové kvality súčasného hororu. Asom rád, že vyšla práve vnašom jazyku.
TOP3 poviedky: „Barbiturátova bábika“: Príbeh so silnou romantickou líniou, no jeho pointa prekvapí ukážkovou zvrátenosťou. Mladý lekár porozprávapríbeh lásky s onkologickou pacientkou. Ako sa prvýkrátstretli, ako sa zamilovali a skoro odlúčili. Lenže, netreba veriť všetkému, čo nám povie. Možno je pravda úplne iná.
„Septembrový muž“: Počas septembrového dňa stretne chlapec čudesného chlapíka s ešte čudnejším menom September, ktorý mu určí životnú cestu. Naučí ho byť sériovým vrahom. Výborný triler. Veľmi ma bavili postupné kroky, ktoré pretváralipostavu na niečo temné (neobišlo sa to ani bez mysterióznych prvkov). Rado dokázal, že ani tento žáner mu nie je cudzí a dokáže s ním šikovne pracovať.
„Diablove ruky“: Poviedka vraví o plukovníkovi, ktorý zrazí mačku, lenže, keď k nej príde, ona ho pokúše a ujde. Následne sa muzačnú snívať zvláštne sny, pri dome objavovať mačky a taktiež vydáva chlapíka v šedej kapucni so svietiacimi zelenými očami, ktorému chýbajú ruky. Výhybka do bizarro hororu, ktorý sa nebál ani brutálnejších scén a mysterióznejatmosféry. Ku tomu nesmie chýbať pointa, ktorá ukážkovo zocelí príbeh.Navyše zbierka obsahuje až 30 ručne robených ilustrácií, ktoré skvelo dopĺňajú atmosféru knihy. Keď som čítal knihu, tak ma zahrial hrejivý pocit, že slovenský horor má budúcnosť aRado Kozák je skutočný talent hororu. Teším sa na ďalšie knihy.
