Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ten moment, keď si poviete “áno teraz už chcem dieťa” a akosi to nejde, tu môže byť vždy... ako sa postaviť k tejto situácii? Je adopcia pre vás? Budete milovať adoptívne dieťa tak ako svoje vlastné? Povedať mu všetko alebo si nechať niečo aj pre seba?
Anežka bola pre mňa veľmi preveľmi tažká kniha nielen preto, že možnosť adopcie, je za predpokladu, že sa rozhodneme mať s manželom mimčo veľmi vysoká ale hlavne kvôli tomu ako stupídne sa správala hlavná hrdinka ... (syndróm čo povedia tí druhí, ktorý komplikuje život až príliš veľa ľuďom ju absolútne ovládal a mňa hrozne vytáčalo ako sa potom správala k svojej dcére).
Každopádne ak ste také citlivky ako ja nečítajte to... trvalo mi to mesiac a pritom má len 200 strán.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
“Orol prišiel o dve tretiny spodných vlečných lán. Bez nich je nemožné udržiavať ho v konštantnej výške nad ľadom a bez trenia lán o ľad zasa nefunguje plachta. Namiesto riadeného letu k severnému pólu a späť tak nekontrolovane letia vzduchom vo voľne poletujúcom plynovom balóne unášanom vetrom. Ľudia na pláži čakajú, že Andrée otvorí ventily a núdzovo pristane na úzkom páse pevniny na ostrove Holländarnäset, Holandskej šiji, ale nestane sa tak. Orol zmizne na severe.” Krásne graficky spracovaná kniha od Absyntu o príbehu troch polárnych bádateľoch - nebádateľoch, ktorých koniec nebol zrovna šťastný ale aj po ich smrti pokračuje prostredníctvom príbehu od Bea Uusma.
„Román v pravom slova zmysle sa nepíše, aby sa o ňom za mesiac alebo rok už nevedelo. Skutočnosť, že taký je dnes osud väčšiny z nich, že sa píšu a vydávajú, akoby boli časopisy, a rovnako rýchlo miznú zo sveta, je jedným z najžalostnejších rysov súčasnej literatúry…“ (Predslov k 25. výročiu prvého vydania, Ayn Rand, New York, máj 1968) Nadčasová kniha toto má v sebe veľa múdra aj keď občas ju treba brať s rezervou... Je to filozofický román, ktorého jednou z tém je otázka individualizmu. Keď človek nehľadí na názor druhých ľudí je individualista? Kedy sa začne považovať za egositu? Prečo robíme niečo čo považujú druhí ľudia za správne aj keď nás to nerobí šťastnými? Prečo je človek zlý, keď si povie, že idem cez víkend do prírody namiesto toho aby šiel za babkou, ktorú nevidel dva mesiace? Je to egoistické? Čo je teda správne? Stáť si za tým svojím stoj čo stoj alebo myslieť na to ako to ovplyvní tých druhých??? Naozaj tlieskam!
Keď nemáte chuť na priemernú knihu vždy sú tu autori ako Donna Tartt... keď viete, že príbeh bude plynúť bez toho aby ste sa namáhali a viac ako 500 stranová kniha sa prečíta sama. Do polky knihy som príbeh priam hltala ... potom sa jedna kapitola (cca 120 strán) troška vliekla ale len a len pre to aby to tak parádne vyvrcholilo! Ja vám nejdem písať o čom to je.. je to super a určite po Donne ešte siahnem, pretože som #donnatarttpositive!
