Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Knihu som si všimla vďaka ošialu a krásnej obálke. Za mňa však absolútne nesplnila očakávania. Čítala som ju asi dva týždne, začala som uvažovať dokonca, že ju nedočítam. Dej sa príliš vliekol, takmer nič sa v nej nedialo a ak, tak gradovanie malo tendenciu sa opakovať. Vyvrcholenie tiež nebolo extra prekvapením. Napriek tomu, že príbeh je originálny, nedokázal vo mne vzbudiť žiadne emócie, nie to ma ešte strhnúť. Za originalitu a obálku dávam dve hviezdičky. Bohužiaľ, viac dať nemôžem.
Štýl písania Victorie Schwab sa dá opísať ako príznačný, impozantný, krásny... A z toho dôvodu milujem čokoľvek, čo napíše. Dokáže vykresliť atmosféru miest tak, že máte pocit akoby ste tam boli a pocity, ktoré skutočne cítite. Gallant samozrejme nie je výnimkou. Možno to je vekom hlavnej hrdinky, ale mám pocit, že som staršia ako cieľovka, pre ktorú Victoria príbeh napísala. Napriek tomu ho milujem. Ukazuje, že človek sa nemusí báť tieňov ani smrti. A aj keď sa mi Neviditeľný život Addie LaRue páčil o poznanie viac, knihe nemôžem dať menej než 5/5.
Sebastian Fitzek je skutočný majster trilerov, ktorého príbehy dostávajú moje emócie na horskú dráhu. Aj keď som prečítala viacero jeho kníh, stále ma rozuzlenie dokáže šokovať. Napriek opäť skvelému príbehu, ktorý vás vďaka krátkym kapitolám núti čítať stále ďalej, musím dať knihe 4 hviezdičky, čo ju zaraďuje medzi tie horšie Fitzekove knihy na mojom rebríčku. Správanie sa postáv mi prišlo v niektorých prípadoch nelogické a tento nepríjemný pocit vo mne ostal aj po perfektnom rozuzlení. Každopádne skvelá kniha, ktorú sa oplatí prečítať
Mám rada knihy, ktoré sú jazykom jednoduché, ale dušou hlbšie ako Mariánska priekopa. A Niekto sa nájde je jednou z nich. Príbeh o ľuďoch, ktorí na vonok možno pôsobia odťaživo a chladne, ale vnútri prežívajú silné emócie a riešia každodenné problémy. Núti ma zamýšľať sa nad tým, akí sú moji susedia. Čím si prešli a prechádzajú, čo ich teší, hnevá, aká je ich tvár, ktorú ukazujú len najbližším. Zaslúžene sa stala knihou mesiaca a určite som ju nečítala naposledy.
Prvá polovica knihy sa mi čítala naozaj ťažko, rozhodovala som sa medzi 3 a 4 posledných 150 strán som však zhltla takmer na posedenie. Celým srdcom som sú zamilovala Erikovu optimistickú povahu a Mattove odhodlanie. Zo začiatku sa príbeh tváril ako oddychovka, priemerný nudný kúsok. Neskôr však nabral na hĺbke. Skrýva obrovské množstvo nádherných myšlienok, núti človeka premýšľať nad hodnotou života. Neviem si predstaviť, že by som sa ocitla v situácii ako Matt. Nechcem si to predstavovať. Príbeh vám ukáže, že na umierní nie je nič krásne ani romantické. Zabije posledné kúsky večne optimistického Erika, prebudí strach, nenávisť, ľútosť. Ukáže vám pohľad aj ľudí, ktorí sa musia so smrťou zmieriť z toho opačného konca. Napriek tomu, že vedľajšie postavy boli podľa mňa ploché, Erik a Matt boli vykreslení naozaj skvostne. Nakúpte zásobu kapesníčkov a pripravte sa na srdce rozlámané na milión kúskov. 5/5
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Všetky zvieratá sú nakazené pre ľudí smrteľným vírusom. Preto ľudia väčšinu z nich vyvraždia a začnú na "bitúnkoch" chovať ľudské kusy určené ako potrava pre ostatných.
Príbeh bol vo veľa situáciách nechutný a krvavý, nechápem však, ako môže niekoho poburovať, pretože zobrazuje dnešnú dobu a to, ako sa chováme ku zvieratám. Je to niečo, čo sa deje práve teraz, keď čítate túto recenziu, len s inými obeťami.
Postupne spoznávame všetky časti tohto "potravinárskeho" priemyslu. Vieme ako sa mäso, pretože ich nemôžu považovať za ľudí, zabíja, čo sa stane s ich kožou, ako sa varia... príbeh plynie pomaly, nabaluje sa. Postavy sú však ploché, nesympatické a neskutočne pokrytecké. Záver však dokázal prekvapiť, dokonca som uvažovala, či mi niekoľko strán nechýba.
Príbehovo je kniha napísaná slabšie, až do poslednej chvíle som čakala na nejaké veľké vyvrcholenie. Má však v sebe obrovské posolstvo. 3,5/5
Sériu Pekelné stroje som chytila do rúk už asi 4. krát. Je to jediná séria, ktorú milujem a zároveň nenávidím. Na knihách je nádherné to, že napriek tomu, že postava zomrie, nikdy nie je naozaj mŕtva. A aj tak som epilóg celý preplakala. Už tretíkrát. Cassandra kedysi napísala, že Pekelné stroje nie je príbeh o Jemovi a Tesse, Willovi a Tesse a dokonca ani o Willovi a Jemovi. Je to o Willovi, Jemovi a Tesse. A až keď prečítate poslednú stránku z poslednej knihy a zamyslite sa nad tým, pochopíte, čo tým chcel autor povedať.
Malá knižka o malom chlapcovi. Nemyslím si, že je to knižka pre deti napriek ilustráciam a rozprávkovému príbehu. Je to knižka pre dospelých, ktorí zabudli, čo je v živote naozaj dôležité. Milujem sa k nej vracať. Vždy v nej objavím niečo iné, silné a nádherné.
