Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Moja čitateľská duša pravdepodobne trpí istou formou rozdvojenia osobnosti... Na jednej strane milujem historické romány ( môj prvý a najobľúbenejší zo všetkých je vrcholne dielo Sira Waltera Scotta Srdce Edinburghu). Na druhej strane neviem odolať ani dobrému Fantasy. Ale prakticky som schopná prečítať takmer čokoľvek, okrem motivačnej literatúry, tej som zatiaľ na chuť neprišla ????
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
....a čas to vyriesi.
Aj tak by sa dalo v skratke zhrnúť o čom kniha je.
Bolo by to ale nedostačujúce a hlavne zavádzajúce hodnotenie knihy.
Kniha ako každý iný roman od autora, ktorý som čítala nekladie až taký veľký dôraz na samotný príbeh ako na to čo hlavný hrdina prežíva vo svojom vnútri.
Nech si zoberiete knihu Plynutie do rúk s akýmkoľvek zámerom pri jej čítaní sa určite pristihnete pri myšlienkach, či to a ono naozaj tak funguje, či sú naše životy naozaj prepojené hlboko do minulosti, alebo skúsite nájsť Šepkára.
V knihe nie je potrebné očakávať silné nečakane zvraty a obraty alebo šokujúce rozuzlenia.
P. Baricak má svojský štýl písania, ktorý je výrazovo blízky aj súčasnej mládeži, ale zároveň má v tých niekedy aj vulgarizmoch ukryté hlbšie myšlienky a posolstva ako v mnohých knihách o seba rozvoji.
Právom patrí medzi mojich obľúbených autorov a myslím že si zaslúži aj označenie jedného z TOP Slovenských autorov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha zo začiatku vypadá, že to bude príbeh tvorený šťastnými náhodami a vtipnými situáciami, ale nakoniec vás dej vtiahne do hlbšieho príbehu veselej starej dámy, ktorá len hľadá sama seba.
Na začiatku to boli len výbuchy smiechu, ku koncu prišli aj slzičky.
Kniha rozpráva dva príbehy matky a syna, ktorých poznačil ich vzájomný vzťah, ale nakoniec každý z nich našiel v sebe svoj spôsob ako byť šťastný.
Maurino tehotenstvo bolo viac menej očakávatelné, Jean-Lucove vitamíny ma na chvíľku donútili sa zamyslieť ale pustila som ich z hlavy. Pár strán pred jeho smrťou, už ale naznačovali čo príde a zabolelo to skoro ako keby som tam v tej chvíli bola s Evie.
Evie vo mne zanechala pocit, že nikdy nie je neskoro na dobrodružnú cestu, najdôležitejšie je však žiť okamžikom.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Téme 2.sv sa vyhýbam. Len samotná existencia toho čo sa vtedy dialo je nešťastná a ja sa držím hesla, že kniha má človeka potešiť. V tejto má nepotešilo asi nič.
Sarah a jej kľúčik som čítala ako súčasť knižnej výzvy. Bola to nesmierne náročná kniha, napriek tomu že sa číta ľahko a nedovolí Vám ju pustiť z rúk. Dej Vás núti ísť ďalej a ďalej aj keď už sa blíži polnoc a ráno musíte vstávať do práce.
Mrzí ma, že dejová linka Sarah nepokračovala aj trochu ďalej ako do osudného momentu o ktorom viete, že príde už od začiatku ale stále dúfate, že sa tak nestane.
Autorka tu veľmi nejde do hĺbky pocitov, čo je možno aj dobre.
Príbeh vo mne vyvolal veľmi silnú emocnu reakciu.
Dejová linka Júlie je miestami zvláštna, až by som povedala, že Júlia pôsobí trochu sebecký a naivné zároveň.
Za mňa je táto kniha ako celok veľmi náročná pre citlivé povahy. Zrejme sa zaradí medzi knihy, na ktoré sa nezabúda ale nie medzi knihy, ktoré chcem raz čítať znovu.
