Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na prečítanie som dostala 2 týždne ale polovica padla už počas jedného nudného večera v práci.
Po prečítaní prvej vety som si hneď povedala, že teda autorka vie, ako začať príbeh. Na obálke je znak 18+ a nie len tak pre srandu. Sado-maso praktiky, vulgárne vyjadrovanie a všetko bez cenzúry.
Najprv som si myslela, že si tú knihu prečítam a poviem vám o nej aký je celý ten príbeh smiešny a pritiahnutý za vlasy. A aj je. Ale mne sa páčil. Chvíľami som si síce klepala po čele, že čo to tie postavy stvárajú a ako môžu konať tak či onak, ale celkovo to bolo zaujímavé oddychové čítanie. Občas som si pri čítaní pikantných scén spomenula na knihy od Tiffany Reisz, ktorá je podľa mňa v tomto žánri bohyňou. Táto autorka sa k nej síce iba približuje ale reálne premýšľam, že možno siahnem aj po jej ďalšej knihe.
Neviem či by som ju odporučila každej knihomoľke, no ak vám nie je nič sväté a občas nepohrdnete knihou 18+, mali by ste jej dať šancu, a vytvoriť si na ňu vlastný názor. Tak, ako ja.
Neviem či je to tým, že som ju začala čítať hneď po Kronikách prachu, ktoré vo mne stále čiastočne prebývali, alebo to je proste kniha pre inú vekovú kategóriu, ale mňa nejako neuchvátila.
Je mi to veľmi ľúto, pretože som sa na knihu neskutočne tešila a obálka je tak nádherná, že som ani neváhala pri ponuke zapojiť sa do štafety. No, možno som už pristará na tieto teenagerske problémy a drámy.
Celkovo to nebola zlá kniha ani zlý príbeh len to asi nebolo pre mňa. Prekážalo mi, ako sa v určitých situáciach postavy zachovali. Viem, že by som sa možno v ich veku zachovala rovnako, alebo aspoň podobne, no teraz mi to vadilo.
Formu textu by si prirovnala k denníku. Veľa opisov, málo priamej reči.
Ak by sa mi táto kniha dostala do rúk keď som bola na základnej škole a stále si z knižnice nosila plnú tašku kníh, milovala by som ju. Teraz som už na to pristará. Ale určite ju raz kúpim svojej malej sestričke keď skončí s rozprávkovými keď skončí s rozprávkovými knihami.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako prvé musím podotknúť, že som netušila, že na seba táto séria takto nadväzuje. Jasné, viem, že tak to už pri sériách býva ale toto mi prišlo iba, ako knihy, ktoré majú spoločné iba to, že hlavné hrdinky objavujú nejaké nové miesta a zažívajú romantické vzplanutie. Ako som tak začala čítať Pekáreň v Brooklyne, tak som sa ani nepozastavila nad menom hlavnej hrdinky. Až po prvých stránkach keď spomenula Kate z knihe Kaviareň v Kodani, som sa plesla po čele. Jasné, že je to tá Sophie.
Prvú knihu som si zamilovala najmä kvôli Kodani, hygge štýlu a romantická linka bola pre mňa len taký vedľajší doplnok. Tu to ale bolo celkom opačne. Viac sa mi páčil vyvíjajúci sa vzťah medzi postavami, ako tá pekáreň a Brokylnska atmosféra. Tá ma bohužiaľ až tak neuchvátila, ako Kodaň.
Neskutočne som si ale obľúbila Todda a najmä jeho vzťah s Sophie. Asi vám to teraz trochu vyspoilerujem, tak tento odsek pokojne preskočte.
Autorka veľmi pekne poukázala, ako sa z nie veľmi priateľov môžu stať viac, ako len dobrý priatelia. Na začiatku si o Toddovi totiž Sophie vytvorila názor a odsúdila ho, no malými krôčikmi a láskavosťami sa k nej napokon priblížil. Už v polovici knihy mali priateľský vzťah, ktorý som im úprimne závidela. Viac vám ale o tom nepoviem, aj keď všetci dobre vieme, ako sa podobné knihy končia.
Viem, že to hovorím takmer pri každej knihe ale táto je oficiálne kniha môjho života. Mám pocit, že už nikdy nenájdem lepší príbeh, ako je tento. Mnohé sa dotkli môjho srdca, no len táto mi ho dokázala ukradnúť úplne celé.
V mojom obľúbenom filme Polnoc v Paríži hovorili o ľuďoch, ktorí si myslia, že by bol ich život šťastnejší keby sa narodili v inej dobe. Hlavný hrdina sníval o Paríži v 20. rokoch v daždi. Ja zasa snívam o starom Londýne, v ktorom ženy síce nemali práva ale obdivujem módu tej doby, to, že ženy nosili iba šaty a všetky tie ich večierky. Páčilo by sa mi žiť v tej dobe. A to je aj dôvod, prečo som tak dlho túžila po tejto knihe.
Vďaka podrobným opisom miestností, prístrojov, vymožeností doby a ľudí som sa počas celého čítania cítila, ako Animant. Vžila som sa do tej nádhernej doby plnej plesov, jazdy v kočiaroch, vzducholodí, tykania a zdvorilosti. Nad istými vecami som gúľala očami a prekážalo mi, že ženy nie sú rovnocenné, ako muži a nemôžu dokonca ani študovať na univerzite či navštevovať univerzitné knižnice. Aj napriek tomu mi mnoho veci vzalo dych.
Závidela som Animant prácu v obrovskej knižnici, akú som doposiaľ nemala možnosť ani vidieť. Užívala som si predstavu, ako to tam krásne muselo vyzerať a voňať. Úplný raj. Okrem všetkých tých kníh som hltavo vstrebávala všetky časti kedy prišla do kontaktu s pánom Reedom. Na konci knihy som už nedokázala ani len obsedieť.
Kroniky prachu sa na pár dní stala mojou spoločníčkou všade kde som sa pohla. Siahla som po nej hneď, ako som rozlepila oči a dopriala si zopár kapitol ešte pred prvou kávou, potom som sa s ňou presúvala celý deň po byte a dokonca som ju čítala aj počas nutnej cesty na nákupy. Nedokázala som sa od nej ani na chvíľu odtrhnúť, a to už hovorí samo za seba.
Po dlhej dobe kedy som čítala prevažne romantické príbehy, som sa začítala do knihy, ktorá má pridanú hodnotu a rozpráva o problémoch, ktoré sa bohužiaľ dotýkajú veľa teenagerov. O knihe som veľa čítala na Bookstagrame a zachytila som aj zopár fotiek a príbehov poukazujúcich na problémy, ako je bulímia a anorexia.
Väčšinu knihy som bola zmätená. Čítala som ale vo veľa veciach sa strácala. Počas čítania som knihu niekoľkokrát zatvorila aby som si znovu prečítala anotáciu. A potom zas a zas a zas. Dúfala som, že mi to odrazu všetko začne dávať zmysel. To sa však stalo až tesne pred koncom. Zostávalo mi približne štyridsať strán keď sa to celé začalo vyjasňovať. Konečne som pochopila príbuzenské vzťahy postáv.
Veľmi sa mi páči obálka knihy, ktorá vás farbami hneď zaujme. No ešte viac sa mi páčilo, že Kajin text bol čierny na bielom a Karolov zasa biely na čiernom. Kapitoly sú krátke, a tak sa nemusíte báť, že vás kniha začne unavovať.
Napokon som sa od knihy nedokázala odtrhnúť, a tak som posledné stránky čítala o pol štvrtej ráno. Nad celým tým príbehom som však premýšľala ešte následujúce dni. Je to kniha, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici.
Donedávna som bola jediná v rodine, ktorá počas nákupov odbehla do kníhkupectva. Len čo však moja malá sestrička povyrástla, spolčila sa so mnou. Teraz konečne môžem vyberať knihy aj pre ňu a sledovať, ako sa z nich teší.
A práve preto ma táto spolupráca potešila viac, ako iné. Pretože nebola pre mňa. Napokon sme sa z knihy tešili všetci doma. Prezerali sme si nádherné ilustrácie, počúvali, ako náš najmladší člen domácnosti číta a netrpezlivo vyčkávali aké zvuky budeme z aplikácie v mobile počuť. Jej obľúbenou rozprávkou sa stala O pichľavom čertíkovi, ktorú po šiestykrát za deň čítala rýchlejšie, ako ja.
Na polici mám ešte stále zopár svojich detských rozprávkových kníh, ktoré sa však ilustráciami nedajú ani porovnávať s knihami, ako je táto. Obdivujem, ako spisovatelia, ilustrátori a vydavateľstvá idú s dobou a knihy sú s každým rokom lepšie a lepšie. A ja sa už teraz teším aké knihy raz budem čítať svojim deťom.
Po minuloročnom Zasneženom Notting Hill som vedela, že to bude krásna Vianočná romantika ešte skôr než som ju začala čítať.
Londýn pod snehom, kultúra na úrovni a romantický príbeh. Prežiť čo i len polovicu z toho, hneď si balím kufor a nasadám do prvého lietadla.
Tilly mi, ako hlavná postava celkom sadla. Autorka z nej urobila postavu, ktorá mala čo ponúknuť, a tak sa okrem hlavnej dejovej linky vyvíjali aj tie vedľajšie. Páčilo sa mi, že sme sa celý čas netočili iba okolo vzťahu s Marcusom.
Marcusovi som taktiež nemala čo vytknúť, pretože u mňa spĺňal všetky kritéria pre dokonalého chlapa.
Zamilovala som sa do celej knihy až na ten koniec, ktorý bol na môj vkus príliš rýchly a určite by som privítala ešte jednu/dve kapitoly navyše. Inak kniha dokonale splnila moje očakávania.
Hodnotím ju, ako príjemné oddychové čítanie na sviatky. Dokonalá v spojení s dobrou kávou či chutným čajom, voňavou sviečkou a teplou prikrývkou.
Presne pred 365 dňami som sa tešila na knihu Zasnežený Notting Hill. No, ešte predtým som sa začítala do knihy Tanec medzi kvapkami, pri ktorej som plakala od prvej po poslednú stranu. A tento rok, keď sa už teším na Zasneženú Covent Garden, siahla som najprv po knihe Dvaja v jednom srdci, pri ktorej som taktiež preplakala takmer každú stranu. Neviem čím to je, že nevedomky pred Vianocami siahnem po smutných, no zároveň zamilovaných príbehoch.
Plakala som keď plakala Lýdia, keď plakal Jonah ale aj keď sa oni šťastne usmievali. Celý príbeh som si až príliš zobrala k srdcu. Lýdia je mi podobná výzorom, správaním, záľubami a jej sestra aj vzťah s ňou je totožný s tým aký mám ja s tou svojou. Možno aj preto som sa tak veľmi vžila do jej situácie a prežívala s ňou všetky emócie.
V polovici knihy, ako plynul čas po smrti jej snúbenca, sa zo smutnej romantickej knihy stávala iba romantická.
Autorka už znova dokázala, že má obrovský talent. Zamilovala som si jej štýl písania už pri Jedného dňa v decembri a tentokrát ma presvedčila, že vie písať aj z trochu iného uhla.
A ten koniec. Jedným slovom, nádhera. Už teraz sa teším na jej ďalšie skvelé knihy.
Do knihy som sa najprv začítava pomaly. Tak to u mňa pri knihách v češtine býva. Po prvých 80 stranách sa ale stalo, že som mala voľný večer a od každého v dome pokoj, a tak som si uvarila kávu a začítala sa. Po 50 stranách som si povedala, že už len chvíľu a pôjdem pozerať seriál. Po pár ďalších kapitolách som len nakukla ďalej a rozhodla sa ešte chvíľu stráviť s Graysonom. A odrazu bolo niečo po polnoci a ja som sa blížila ku koncu príbehu. Až mi prišlo ľúto, že som ju dočítala tak rýchlo. Podobné knihy si totiž rada vychutnávam ale toto som zhltla, ako tabuľku čokolády.
Zamilovala som sa do Graysona, jeho vinice aj do celého ich divokého príbehu. Vyvolal vo mne toľko emócií.
Nikdy by mi ani nenapadlo nechať si knihu, ktorá patrí niekomu inému ale táto bola tak dokonalá až som počula môjho vnútorného diablika, ktorý sa ma snaží prehovoriť. Teraz už chápem, prečo @trinity.booksmind nechcela aby sme do nej priamo písali. Bola by škoda do nej vpísať čo i len čiarku navyše.
Postavy v knihe som si obľúbila aj napriek tomu, ako sa občas nerozumne správali, a možno práve preto. Ich hra na mačku a myš ma bavila. Aj keď, priznám sa, že bolo tam aj zopár kapitol, ktoré sa mi nepáčili, pretože v nich boli iba hádky a ubližovanie jeden druhému.
Knihu by som ale dokázala čítať stále dookola, ako keď si zamilujete seriál a po skončení si ho pustíte znovu aj napriek tomu, že ho poznáte tak podrobne, že by ste ho mohli dabovať.
Túto knihu som mala na wishliste už hádam aj pár rokov. Stále keď som si prechádzala môj siahodlhý zoznam, pri tejto som sa chvíľu zastavila. A potom...na instagrame som zbadala štafetu s touto kráskou. Ihneď som sa musela zapojiť.
Síce to nie je tá dokonalá kniha, ktorá vám vyrazí dych, no bavila ma. Bola to milá oddychovka, po ktorej siahnete počas dlhých zimných večerov. Príbeh sa pekne vyvíjal a postavu Mec som si hneď obľúbila. Rovnako, ako aj jej tri kamarátky, s ktorými viedli svadobnú agentúru Sľub.
Trochu mi prekážali dialógy medzi postavami, ktoré mi občas prišli nesúrodé a uponáhľané. Ja osobne by som pridala trošku hlbšie konverzácie. Všetky stretnutia Mec a Cartera boli také akoby sa iba stretli vo výťahu a o chvíľu sa musia zasa rozdeliť. Ak ale prihliadnem na tento fakt, páčil sa mi koncept starej lásky zo strednej, ktorá uňho pretrvala aj po rokoch. Taktiež sa mi páčilo, ako hlavná postava dozrievala a uvedomovala si, že to, ako koná nie je správne.
