Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autorka robi perfektny marketing na socialnych sietach. Aj preto som si jej knihu kupila - nehovoriac o obalke, ktora naozaj uputa oko.
Kedze viem, ze ide o jej prvotinu a navyse slovensku spisovatelku, tak budem privetivejsia. Vzhladom na to, ze sa roky venujem editovaniu a pisaniu, tak pri citani pribehu ma vyrusovalo xy rovnakych vetnych konstrukcii: ,,nie preto…” (skutocne je ich pozehnane). Neustale opakovanie slov - akoby, nieco v (napriklad vo mne, vnutri, v jeho ociach, bolo nieco). Opakovanie slov vo vete bez gradacie - sposob, akym sa na mna pozrel, mi sposobil (druhe sposobil sa da efektivne vysynonymizovat) - a dalo by sa pokracovat.
Na druhej strane som si vypisala asi tri slovne spojenia, ktore boli naozaj krasne.
K deju. Namet mal perfektny potencial, tesila som sa, co z toho bude, no mala som pocit, ze cely cas ideme len po povrchu a nic extra sa nakoniec nekonalo. Jeden kratucky zvrat, inak vsetko absolutne predvidatelne. Skoda.
Kazdopadne, ak by som mala 18 a nie 28, tak by som z knihy bola zrejme viac nadsena.
Nedávno som dočítala knihu „Letná stávka“ od Emily Henry, ktorou si ma autorka získala. Okamžite som siahla po ďalšej jej knihe „Knihomoli“. V lete to tak občas robievam, doprajem si príbehy s happy endom.
Henry perfektne pracuje s iróniou a jemným humorom. Nie je to síce ten typ smiechu, pri ktorom by som sa chytala za brucho, ale ako letné oddychové čítanie je to ideálne milé, vtipné, s príjemnými postavami.
Ideálna oddychovka na dovolenku, k moru, k bazénu alebo len tak do ruky na gauči. Je to prvá kniha, pri ktorej som sa viackrát pousmiala. Dokonca som sa pristihla, ako si zapisujem niektoré slovné spojenia, pretože ich jednoducho musím použiť v bežnej konverzácii. Skvelé čítanie. Odporúčam nielen tým, ktorí majú blízko k písaniu, ale aj každému, kto chce vypnúť, aspoň na chvíľu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Brak. Mrzí ma to, ale nič horšie som ešte nečítala. Cítim sa mierne oklamaná, pretože internet bol už vlani plný oslavných recenzií (a, žiaľ, nie je tomu inak ani dnes). Hneď pri prvej „kapitole“ mi bolo jasné, že je zle. Napriek tomu som vytrvala... až po stranu 158.
Ak čakáte nejaký hlbší nápad či myšlienku, rovno zabudnite. Všetko je prvoplánové a plytké - jedno veľké klišé. Humor (?) je primitívny, až odpudivo perverzný. Hádam každá jedna strana je o penisoch, skutočne som zabudla, že čítam „vianočný román“. Ako príklad kvalitnej autorskej tvorby prikladám :
„Dúfam, že to, čo cítim je obušok, ktorý nosíte vo vrecku, aby ste v prípade potreby chrabro ochránili nič netušiacich zákazníkov“.
Nádej - „Málu ako penis priemerného Európana“
„Ženy používajú iba na bohapustý sex a majú ho toľko, že musia mať penis zodraty do krvi, čo však ale nikto nikdy nikde nespomenie. ...“
„Nemôžem bozkávať ženu, keď mám pred očami obraz, ako kľačí pred Brunom Marsom a fúka mu odtretého vtáka. ...“
„Ak bude mať penis taký veľký, ako má srdce, čaká ma nádherná budúcnosť“.
Človek má chvíľami pocit, že sa mu autorka vysmieva, a tak balansuje medzi otázkou, či ide o nepodarený vtip alebo o úprimný pokus niečo povedať. Nehovoriac o tom, že očami editora text vôbec neprešiel. Hrozné, strašné.
Celý čas pozorujeme príbeh Josie, ktorá sa chystá osláviť svoje 36. narodeniny. Žije v Brooklyne, má úspešnú reláciu v rádiu, skvelých priateľov a hlavne milujúceho brata. Cestou na oslavu má nehodu, prebudí sa v nemocnici. Vedľa postele stojí jej manžel, no ona ho nespoznáva. Toľko k úvodu.
Za mňa je táto kniha perfektnou dovolenkovou oddychovkou. Príbeh vás, naozaj, prinúti zamyslieť sa nad tým, ako by vyzeral váš život, keby ste kráčali inou cesotu. Možno stačí len jedno iné rozhodnutie a všetko by vyzeralo úplne inak. Zaujímavá pointa.
Čo sa týka textového spracovania, tak mňa kniha nepohltila tak, že by som sa od nej nevedela odtrhnúť. No, keď som si na ňu spomenula s radosťou som sa uvelebila v kresle a čítala:). Preto dávam len štyri hviezdičky, päť si zaslúžia tie knihy, ktoré nechcem odložiť do poličky, kým ich neprečítam.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„Začína sa to nami“ – krátka veta, v ktorej je skrytých milión emócií. Význam, ako inak, pochopíte až ku koncu. Milujem celú túto knižnú sériu a veľmi sa teším na film. Ale teraz k príbehu !pozor mini spoiler!
Ach, kiež by mali knihy od Colleen viac strán alebo aspoň ďalších desať pokračovaní. Chcem vedieť, ako to bude s Lily a Atlasom pokračovať. Naozaj budú spolu už na veky? Vychovajú svoje vlastné deti a bude ich vzťah čeliť nejakej kríze? Polepší sa Ryle alebo bude terorizovať ďalšiu svoju partnerku? A čo Josh a terapeut Theo? Vynára sa toľko otázok...
Každopádne príbeh bol perfektný, hltala som každú jednu vetu. Zamýšľala sa nad tým, či vôbec existuje chlap ako Atlas, keďže Rylov je ako maku. Čerešničkou na torte však bola veta „Ešte čosi chýba, budeš moja ryba?“
Prvé dve kapitoly možno aj tri sú, ako by som to povedala...trápne? Detinské? Nereálne?
Dvaja mladí ľudia sa do seba zaľúbia hneď ako sa uvidia. Nepoznajú sa, ale vedia, že spolu strávia zvyšok života. Colleen zrejme verí na lásku na prvý pohľad...
Ak ste ako ja a už ste z tejto „rozprávky“ vyrástli, zrejme budete koketovať s myšlienkou odložiť knihu na poličku. NEUROBTE TO! Úvod je trošku ťažkopádny, ale zvyšok knihy bude skvelý, nie ako najnovšie knihy od tejto autorky, ale bude dostatočný na to, aby ste si z neho odniesli ten pravý zážitok/emóciu.
Ak ste čítali knihy od Colleen Hoover ako napr. Verity, Končí sa to nami, Layla, Kosti v srdci a podobne, tak Odvrátenú tvár lásky zrejme zaradíte k tým priemernejším dielam. Napriek kritike som príbeh zhltla za jeden deň, čiže určite sa pri ňom nebudete nudiť. Jediné, čo mi chýbalo je zaujímavejší dej.
Tiež máte taký zlozvyk, že knihu od Colleen prečítate za deň-dva? A že cca 300 strán je fakt málo, potrebovali by ste tak 3x viac? Tak to je môj prípad.
Táto kniha je najväčšia oddychovka na svete, odporúčam k moru na dovolenku. Človek sa ešte lepšie vcíti do postáv. Každopádne knihu hodnotím 5/5, ako všetky knihy od tejto autorky.
Tentokrát som dala šancu slovenskému autorovi. Námet znel nádejne. Kniha ma oslovila najmä preto, že sa odohrávala v prostredí, v ktorom žijem. Paráda.
No, menšia paráda to bola po prvých stranách. Celkovo nápad hodnotím veľmi pozitívne, nikdy som sa nezamýšľala nad tým, ako asi žijú moji susedia a s čím všetkým sa museli v živote „pobiť“. Bohužiaľ autorov štýl písania, ktorý zväčša tvoril len opis (všetkého možného), ma neoslovil. Už-už keď ma začal zaujímať niekoho život, tak sa kapitolka skončila a premostili sme do iného bytu. Ako čitateľ som sa strácala v deji a nemala som po odložení knihy nutkanie sa k nej ihneď vrátiť. Z toho dôvodu hodnotím knihu len dvomi hviezdičkami, ako oddychovka fajn, no to je aj farma na markíze.
Po všetkých tých super recenziách ma veľmi mrzí, že tu pribudne jedna horšia. No, ako sa hovorí sto ľudí...
