Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Mágia rodu Thornovcov je dôvodom, prečo som sa opätovne zaľúbila do ya kníh.
Okrem toho, že navonok je vizuálnym skvostom s oriezkou, vo vnútri ponúka originálny fantasy príbeh s knihami, ktoré rozprávajú, plný dobrodružstva a mágie, ktoré majú na svedomí čarodejníci, démoni a učni v knižniciach.
Páčilo sa mi na ňom to ľudské, hrdinovia a aj tí zlí robili chyby, zakopli, spadli a neraz za to boli nútení zaplatiť privysokú cenu. Neboli neporaziteľní a napriek tomu si vybrali svoje strany, bojujúc za ne do posledného dychu.
Jemná romantická linka, ktorá ale neprevzala nadvládu nad príbehom, si potichu šepkala svoj príbeh lásky, do ktorého som sa ja sama zaľúbila. Ako by som aj nemohla? Postavy si doslova pýtali, aby som ich ľúbila a doťahovanie medzi sebou ma v tom len utvrdilo. Od vtipného a ironického Nathaniela, ktorého pravou rukou bol démon Silas nosiaci rukavice a dbajúci na zovňajšok svojho čarodejníka, až po Elisabeth vyrastajúcu v knižnici, pre ktorú knihy znamenali presne to isté ako pre každého knihomoľa.
Kniha v ktorej je nádherne vykreslená sila priateľstva, lojality, silnejúcej túžby a rozvíjajúcich sa vzťahov, s nepredvídateľnosťou v deji, odhaľujúcimi sa tajomstvami a prastarými grimoármi …dokáže veľmi ľahko pohltiť čitateľa. U mňa sa jej to podarilo.
Klasickej Popoluške kryje chrbát Rozárka a Jurášek, novodobá “Popoluška” alebo Nina má svojho Dominika a adventný kalendár. Je bláznivá, milá, drzá, s občas zlými rozhodnutiami a srdcom na dlani. Dominik, tá racionálna polovička ju sprevádza na jej ceste a že táto cesta je kľukatá - aby mohla mieriť hore, musí aj spadnúť na samé dno.
Knižka mi dovolila pocítiť všetky emócie - radosť a smiech, ale aj smútok a ľútosť. Človek sa zamyslí nad sebou a má chuť plniť Ninine úlohy spolu s ňou. Je to ľahké čítanie, ktoré naplní srdce radosťou a má moc naplniť oči slzami. Je to vianočné čítanie, plné krásnych okamihov, udržiavajúc si svoj optimizmus a radosť z Vianoc až do konca. Pre milovníkov Vianoc must have!
Príbeh, ktorý na Vianoce nechcete vynechať. Rodinné vzťahy, ktoré sa niesli v duchu rodičia versus ich dospelé deti, pravá láska, snehová chumelica za oknom a perfektná stará mama Jean. Príbeh, ktorý zahreje na duši, rozosmeje, ale z ktorého bude aj chvíľku zvierať srdce.
Sarah Morgan píše nádherné vianočné príbehy s dokonale nedokonalými postavami a perfektnou zimnou atmosférou. Aj tu sa niektoré postavy báli, či sú hodné lásky, báli sa, že slovami dokážu ublížiť, kryli si navzájom chrbty a dúfali, ze vianočné sviatky nebudú pre nich pohromou. Kniha ponúka jeden dom, jednu rodinu, nečakaného hosťa a sneh všade okolo s pohostinnosťou domácich a odkrývaním vlastných citov. A ešte všetko to, prečo sú Vianoce Vianocami. Nádej, lásku, emócie, domáce jedlo a čas strávený s rodinou.
Bola to jednoducho láska na prvý pohľad. Také to tiché volanie knihy, ktoré sa nedá počuť ušami ale srdcom. Okamžite som sa zaľúbila do obálky, obľúbila som si všetky postavy, dúfala som v šťastný koniec a autorka opäť raz potvrdila, že nie je chybou vlastniť všetky jej zimné príbehy.
Vianočná kniha, v ktorej zlé počasie spojí 6 ľudí, 3 páry, ktoré spolu buď žijú, rozvádzajú sa alebo nevedia o svojej vzájomnej láske. Ľahká kniha s príjemným dejom, kde za oknom opusteného hostinca poletujú snehové vločky, vo vnútri horí drevo v krbe a čaká zásoba jedla.
Pravá vianočná atmosféra so spievaním kolied, vianočných darčekov, prekvapení aj srdcabôľu. Neraz som mala slzy v očiach a priala postavám len to najlepšie. Usmievala som sa nad situáciami, v ktorých nedovolili osudu, aby si z nich zobral to najlepšie a namiesto toho sa stali pánmi vlastného času. Odrezaní od sveta snehom prežili tie najkrajšie Vianoce a ja som ich prežívala spolu s nimi.
Skvelo vykreslené charaktery aj vzťahy medzi nimi, skoro všetci sa stali mojimi obľúbencami. Opäť raz sa ukázalo, že nezáleží kde si, ale s kým si. Krásne premyslená kniha do posledného detailu a so závanom snehu na konci. Rozhodne odporúčam!
Šialený med bola pre mňa oddychovka, od ktorej som sa nemohla odtrhnúť, servírujúca jedno prekvapenie za druhým, ponúkajúca bohatý priestor na pochybnosti a opisujúca lásku. Nesmrteľnú lásku matky k dieťaťu, jednu z prvých lások dvoch mladých ľudí a vzťah brata a sestry, ktorý bude svoju sestru navždy chrániť.
Rozdelenie do minulosti a súčasnosti bolo perfektnou voľbou, obe dejové linky boli rovnako zaujímavé a pohlcujúce. Nie, nečítala som anotáciu (a vôbec to neľutujem), a preto som bola pri odhaľovaní tajomstiev rovnako prekvapená ako ľudia v súdnej sieni. A veru to boli poriadne prekvapenia.
Šialený med bol skvelý - spojenie prvkov detektívky a spoločenského románu sa v tomto prípade podarilo. Možno niektoré veci boli opísané trochu povrchnejšie a mne by vôbec nevadilo, ak by šli do hĺbky, ale spojenie týranej matky, vraždy, inakosti a včelieho medu bola veľmi príjemná.
Anthony Doerr pre mňa nebol žiadnou veľkou neznámou, jeho Svetlo, ktoré nevidíme, patrí medzi moje najobľúbenejšie knižky a do Mesta v oblakoch som preto šla s veľkými očakávaniami.
Minulosť, súčasnosť a budúcnosť. Z detí sa stali dospelí, starec nám ukázal svoju mladosť a vesmírna loď Argos sa blížila k svojmu cieľu. Omeir s jeho najlepšími kamarátmi, ktorý mal pomôcť zničiť mesto, Anna, dievča z Konštantinopolu predurčené na vyšívanie sa stali hneď mojimi obľúbenými postavami a od začiatku príbehu som si priala, aby sa im podarilo stretnúť. Bývalý vojak, chlapec s láskou k prírode a dievča, ktoré sa nikdy nedotklo zeme boli tými najrôznejšími postavami, aké sa mohli v knihe objaviť. Mali však komplexne opísané charaktery a ich správanie nebolo vecou náhod, ale bolo podmienené ich vlastným životom.
Osudy ľudí, ktorí sa navzájom (ne)stretli, sa preplietli. Kniha bola písaná ľahkým jazykom a tých 600 strán utieklo rovnako rýchlo ako víkend. Veľa vecí autor vyzradil skôr, ako sa udiali, ale stále zostávalo otázkou prečo a ako. A nakoniec si pripravil ešte nejedno prekvapenie.
Jeden čarovný príbeh, ktorý mal moc meniť osudy. Alebo aj nie. Záleží na tom, čomu človek verí. 5 postáv a jeden neúplný príbeh z Mrakokukučkova, všetko do najmenších detailov perfektne prepojené (hoci u mňa k dokonalosti chýbalo pár odpovedí na pár otázok). Nebolo to ale nič, čo by mi pokazilo čitateľský zážitok, len to potrápilo moje mozgové bunky. Chcela som dať knihe 4,5/5*, ale dávam 5* - pretože som knihou žila, pretože som si obľúbila všetky postavy, a preto, že som dostala príbeh, ktorý sa nepodarilo zničiť ani samotnému času.
Svet, v ktorom malé dievčatko plní matkin sen. Dosiahnuté úspechy sa miešajú so stresom, poruchami príjmu potravy, dosiahnutím pomyselných ideálov na úkor zdravia. Chorá podpora matky, ktorá robí pre svoju dcéru to najlepšie aj najhoršie zároveň. A toto dievčatko, malá Jennette prerozpráva svoj skutočný príbeh, bez nenávisti, obviňovania, s detskou úprimnosťou a pocitmi, ktoré vtedy cítila až po jej premenu na dospelú osoba, ktorá potrebuje odbornú pomoc.
Táto kniha patrí medzi to ľahké aj ťažké čítanie. Je napísaná s ľahkosťou a s krátkymi kapitolami, takže sa číta sama a z príbehu začne skutočne mraziť až vtedy, keď si človek uvedomí, že je skutočný. Detská hviezda Niklodeonu, ktorá navonok žiarila, pričom v jej vnútri už dávno bola tma. Nikto ju nedokázal zachrániť a nikto sa ani o to dostatočne nepokúsil. Desivé, čo dokáže láska a túžba.
Bežne nečítavam skutočné príbehy. Ale tento odporúčam prečítať každému, kto chce nahliadnuť za oponu, do zákulisia detskej duše, na miesto, ktoré zostáva pred druhými ukryté. Rovnako aj každému, kto je fanúšikom true crimes, hoci tu sa vražda nekonala, ale prítomnosť manipulácie a nezdravého vzťahu matky s dcérou bola veľmi silná.
Stratená veľryba je krásnym príbehom chlapca, ktorý predčasne dospel a ktorý sa zamiluje do veľrýb. Veľmi jemne podaný príbeh o rozhodnutiach, rodinných vzťahoch a veľrybách, ktoré síce patria medzi to najväčšie v oceánoch, ale stále ostávajú bezbranné voči ľuďom.
Majestátnosť veľrýb zachytená na ilustráciách bola dychberúca. Rovnako sa mi páčili aj všetky emócie, ktorými si postavy prechádzali a ktoré boli spolu so šumom mora doslova cítiť z každej strany. Osamelosť, smútok, hnev, radosť a láska. Skvelí dospelí, ktorí stáli pri svojich deťoch aj vtedy, keď to ony samé nevideli…pretože to rodina robí vždy. Bol to jednoducho príbeh, ktorý ma chytil a nepustil do poslednej strany.
Čestné oceánske, táto kniha je must have pre každého, kto miluje krásne ilustácie a príbehy, ktoré odkazujú na skutočné problémy, ktorým ako ľudstvo musíme čeliť. A komu sa páčil Posledný medveď od tej istej autorky, isto sa poteší správe, že autorka napísala pokračovanie Maca - už len musíme počkať na preklad.
Každá ďalšia kniha od Lucindy Riley, ktorá vyjde v slovenskom preklade, je pre mňa dôvodom na radosť. Na Olivovník som sa preto tešila od prvého dňa, čo som ho videla s označením “pripravujeme” a po jeho prečítaní môžem povedať, že som sa netešila nadarmo.
Olivovník
Krásna vila na Cypre, ktorú zub času trochu nahlodal, ale nebolo to nič v porovnaní s temnými tajomstvami v ľudskej duši. Rozhodnutia urobené zo strachu, ale predovšetkým z najsilnejšej lásky, aká na svete existuje a ktoré si vo svojom srdci nosila Helena, rozhodnutá podeliť sa o ne naprieč príbehom.
Prerozprávané denné radosti a starosti obyčajnej rodiny doplnené o zápisky z denníky 13 ročného Alexa, ktorý nám napriek svojmu vysokému IQ dovoľuje nahliadnuť do duše dieťaťa - ktoré verí, že jeho mama je bez chýb a je tu pre svoje deti 24/7. Špľachot vĺn a detské hádky sa striedajú napätím a odkrývaním minulosti.
Z tohto príbehu kričí ľudskosť so všednosťou obyčajných dní, ale aj s trápením, ktoré si postavy tak často nechávajú samy pre seba. Hoci tu bolo málo postáv a žiadny závažný zvrat, napriek tomu mala kniha plynulý dej a strany mi mizli pod rukami samé. Rozhodne veľmi príjemné čítanie, v ktorom budete držať postavám prsty a možno k tomu budete potrebovať aj jednu mokrú zajačiu labku pre šťastie, aby ich čakal šťastný koniec.
Nebol to nezabudnuteľný príbeh (aspoň pre mňa). Nebol to ani najlepší príbeh od Lucindy (aspoň pre mňa). Stále to ale bola Lucinda, a tá znamená atmosferické čítanie, skvelo opísané charaktery dokonale nedokonalých postáv, ktoré robia chyby a majú silné vzťahy medzi sebou napriek svojim rozmanitým charakterom.
4,5*/5*
Jedna matka, dve dospelé dcéry odlišné ako deň a noc a staré tajomstvá, ktoré vyplávajú na povrch. Autorka sa zamerala na nedokonalý obraz rodiny, v ktorej ale existuje silná väzba matky a jej detí.
Veľa nezhôd v názoroch, veľa tichého trápenia, silná empatickosť a nové začiatky robia z knihy uveriteľný príbeh, ktorý môže žiť každá rodina. Nechýbala ani skvele vykreslená sila ženy, rozhodnutá obetovať sa pre svoje deti na úkor seba a vlny narážajúce na pobrežie pod vilou Kotva, ktorá sa nakoniec stala záchranným člnom pre ľudí, ktorí to potrebovali. A láska. Láska, ktorá nezostarla, hoci ľudia áno, láska, z ktorej vzišiel nový život a láska, ktorá viac brala ako dávala. Žiadne veľké romantické či sexuálne scény v knihe neboli, hoci v nej bolo veľa pocitov. Podmanivý štýl autorky, vďaka ktorému sa kniha číta sama urobili spolu s celkom krátkymi kapitolami svoje a ja som sa nevedela od nej odtrhnúť.
Možno som len čakala o trochu viac dramatickejšie prekvapenia ako aj záver, ktorý bohužiaľ chutil ako rozvarená ryža - dal sa “zjesť” ale nebola som z neho nadšená. Nenapomohlo tomu ani mätúce správanie istých postáv ako aj vyriešenie problému, o ktorý sa postaral osud, čo bolo pre mňa trochu prvoplánové a prijala by som viac drámy. Okrem príliš rýchleho konca nemám knihe čo vytknúť, pretože napriek nemu som si čítanie užila.
