Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram: @kniznatulacka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hodnotenie tak 3,5.
Kniha „Láska na úteku“ je presne ten typ letnej romance, ktorú si chcete zobrať so sebou na terasu a vychutnať si ju s pohárom vína v ruke. Ja som po nej siahla v knižnici úplnou náhodou a musím povedať, že tento výber neľutujem.
Príbeh stavia na osvedčenom motíve ona ušla spred oltára a on superotec, starajúci sa o dve deti, potrebuje opatrovateľku. Klišé? Možno, ale stále to funguje. Dôležité je, aby to bolo pútavo napísané, a to sa autorke rozhodne podarilo.
Chémia medzi hlavnými postavami, Veronicou a Austinom, je taká silná, že by si zaslúžila vlastný prvok v periodickej tabuľke a iskrenie medzi nimi by dokázalo rozsvietiť malé mestečko. Cítite ho cez stránky a úplne vás vtiahne do ich milostného príbehu. Práve intenzívna chémia je hlavným motorom deja, ktorý vás drží pri knihe až do konca, ale zároveň je to pre mňa aj jeden z problémov.
Pretože samotný príbeh mohol byť o niečo rozvinutejší. Dej sa rýchlo posunul od fázy „neznášajú sa“ k „milujú sa“, čo pôsobilo trochu uponáhľane. Chýbalo mi tu budovanie vzťahu medzi Veronicou a deťmi, ako aj medzi Veronicou a Austinom. Ich interakcie boli často založené len na silnej fyzickej príťažlivosti, čo spôsobilo, že príbehu chýbala väčšia hĺbka.
Taktiež Austin mi niekedy pripadal ako dve úplne rozdielne postavy. V jednej chvíli bol z neho starostlivý a milujúci partner a rodič a vzápätí ste mali chuť mu jednu vraziť nech sa spamätá a prestane sa správať ako kretén.
Deti a Austinova rodina, mohli príbeh krásne oživiť, tu si myslím, že autorka ich potenciál naplno nevyužila. Za mňa veľká škoda. Keby je o pár strán viac bolo by to ideálne. Naopak mestečko si ma získalo na 100 percent.
Napriek všetkému je Láska na úteku zábavná a pútavá kniha, ľahká a osviežujúca jednohubka. Ponúka spicy romantiku a humor, čo z nej robí skvelý doplnok k horúcim letným večerom. Ak hľadáte knihu na oddych, určite po nej siahnite. Ja si rozhodne prečítam aj ďalšie knihy zo série.
Už Vám niekedy nejaká kniha vyrazila dych? Ak áno, tak pozor, lebo vo Vyjednávačovi by sa z vás po jeho strate stal „tupec“
Áno, dych je hlavným motívom celej knihy. Čim viac ich máš, tým väčší frajer z teba je. A je len jeden, ktorý ich má desaťtisíce Susebron, Boží kráľ Hallandrenu. Jeho manželkou sa má stať královská dcéra z nepriateľského štátu Idris - Vivenna. Lenže osud resp. otec sa na poslednú chvíľu rozhodne zmeniť názor a pošle do Hallandrenu svoju najmladšiu dcéru Siri (nie tú z Apple).
Tu sa začína jeden z príbehov Cosmeru, Sandersonovho fiktívneho vesmíru.Ide o samostatný príbeh, takže nie je potrebné mať dopredu nič prečítané.
A za mňa je to príbeh veľmi zaujímavý. Sanderson má svoj jedinečný, detailný, štýl písania, ktorý vás chytí od prvých strán a nepustí až do konca. Môj názor je, že keby rovnaký príbeh napíše iný autor, tak by som napísala, že ide o nudnú kravinu. Lenže Sanderson vie čo robí a robí to veľmi dobre.
Je to jeho originálny systém mágie založený na "dychu" a farbách, ktorý robí príbeh výnimočným. Aj keď si autor mohol odpustiť, to neustále opakovanie toho ako funguje.
Sú to dialógy a interakcie medzi postavami, ktoré zdobia túto knihu. Posúvajú ďalej dej, sú zábavné a jednoducho som si ich užívala. Hlavne Hymnus a jeho rozhovory s...hocikým boli úžasné, rovnako interakcie medzi Denthom a jeho partiou, Siri a Susebronom, Vasherom a mečom (pre ten meč mám slabosť).
Celkovo považujem Hymnusa za jednu z najlepších postáv nielen v tejto knihe, ale pre mňa aj vo fantasy svete ako takom. Je to cynický, sarkastický a zdanlivo nezodpovedný boh, no jeho humor a charizma ho robia veľmi sympatickým.
No a potom je tu Vivenna...za mňa by bolo lepšie, keby sa nikdy nerozhodne svoju sestru zachrániť. Polovica príbehu by síce prestala fungovať, ale keď ona mi tak liezla na nervy a ani koniec s ňou to nezachránil. Takže stále čakám, že objavím ženskú postavu vo fantasy, ktorú nebudem mať chuť niečím ovaliť a pri ktorej si poviem wow.
Vyjednávač je skvelou knihou pre všetkých, ktorý milujú fantasy, ale nemajú chuť príliš premýšľať, čo, kde, s kým, kedy ako a prečo, ale zároveň chcú čítať niečo inovatívne a epické
Táto kniha je považovaná za Grimdark/Dark fantasy. Ale je tomu naozaj tak?
Áno aj nie. To je moja odpoveď.
Možno už začínam mať od fantasy (nie romantasy, aby tu nedošlo k omylom :) ), príliš veľké očakávania, ale táto kniha ich nenaplnila. Bolo tam všetko, tajomný svet, vraždy, mágia, odseknuté končatiny, drsné hlášky, skrátka všetko čo od grimdark čakáte. Ale...
Mám pocit, že som čítala dve rozdielne knihy. Prvú zmätenú a nudnú a druhú drsnú a akčnú.
Hneď na začiatok vás autor hodí rovno do akcie.Zahrnie vás pojmami ako Zlatíčko, Nevěsta, kvík, dulčák...A vy len krútite hlavou a nechápete o čo ide? Vysvetlenia síce časom prišli, ale bolo toho na začiatok veľmi veľa.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu jednej osoby - Ryhalta, čo nebýva vo fantasy zvykom. Vlastne keď tak premýšľam, asi som ešte žiadne také nečítala. Je to zaujímavý koncept, ale bohužiaľ tu to príliš nefunguje.
Postavy tak nemáte šancu spoznať. Nepoznáte ich motívy, nepoznáte ich charakter, neviete o nich nič. Ryhald si ma nijako nezískal, skôr ma sklamal. Predstavovala som si ho, ako drsného vojaka pohybujúceho sa na druhej strane zákona, ktorý nemá problém zabíjať. Ale miesto toho som dostala fňukajúceho alkoholika, ktorý iba niekam ide alebo uteká a zo všetkých problémov ho musí vysekať niekto iný.Dobre, aby som mu úplne nekrivdila, tak pritom nejaké tie hlavy padnú za obeť. Škoda, že autor nezvládol lepšie vykresliť jeho charakter. Ryhald totižto má dôvody prečo sa správa tak ako sa správa. A dozviete sa ich v druhej polovici knihy. Keď je prezradené, čím si prešiel, začnete na neho pozerať inak. Už to nie je ten fúkajúci nikto. Škoda len, že autor s týmto odhalením neprišiel skôr. Lepšie by sa chápali jeho pohnútky a filozofické vnútorné monológy. Aj samotný príbeh sa od toho okamihu rozbieha a konečne je nám servírované fantasy, ktoré som od toho čakala na začiatku. Dúfam, že si autor toto tempo ponechal aj do ďalších častí.Ak áno, bude to výborné.
PS: Nie je tam mapa a tak veľmi by ju tam bolo treba!
Kniha, ktorá si rozhodne zaslúži väčšiu pozornosť a je najlepšou, akú som tento rok čítala.
Manami je malé 4 ročné dievčatko, milujúce všetky zvieratká, najmä však zajačikov. Jej najobľúbenejšou postavičkou je zajačik Ušiačik. Má veľké srdce a keď jej opatrovateľka musí ísť do nemocnice, rozhodne sa postarať o jej psa. Opatrovateľka má dom vedľa školského bazéna, okolo ktorého Manami prechádza vždy, keď chce Mukua nakŕmiť.
Manami je zavraždená a jej telo nájdu v školskom bazéne. Kto ju zabil? Čo bolo príčinou?
Šesť príbehov, päť osôb, päť rôznych pohľadov na jednu vraždu. Každý je iný, každý vám dáva nazrieť na jednu situáciu z rôznych uhľov. A nič nie je tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Od začiatku vieme čo sa stalo, vieme kto je za to zodpovedný. Mohlo by sa preto zdať, že príbeh nebude mať čo ponúknuť.
Lenže má. Na dvesto stranách autorka dokázala vykresliť brilantným spôsobom psychiku človeka a problémy spoločnosti. Preplieta pomstu, smútok, očakávania a sociálnu kritiku do mrazivého a napínavého príbehu.
Ako nosnú tému si vybrala temné stránky ľudskej povahy, kritiku spoločnosti a dysfunkčné rodiny, pričom realisticky zobrazuje, ako nás formujú vzťahy s našimi najbližšími, ako dokáže pár slov ublížiť a zmeniť niekomu život. Jej opisy sú presné a neúprosné, nútia nás zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a správaním.
Zo začiatku môžete mať problém zvyknúť si na autorkin štýl, ale neustále zvraty a posuny v deji vás natoľko vtiahnu, že o chvíľu to už vnímať nebudete. Je to dielo, kde budete s otvorenými ústami, čítať jednotlivé stránky, budete „nenávidieť“ postavy, ale zároveň ich budete niekde v kútiku duše ľutovať. A záver? Za mňa šok. Je prekvapujúci rovnako ako celý príbeh.
Takže ak máte radi thrillery, ak máte radi psychologickú drámu, tak táto kniha by rozhodne nemala ujsť vašej pozornosti.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Na začiatok musím povedať, že romantika nie je môj šálok kávy. Keď vydavateľstvo zelený kocúr dalo na instagrame výzvu zapojiť sa do knižnej štafety čítanie Mile High, povedala som si povedala, prečo to neskúsiť, aspoň budem čítať niečo iné ako moje obľúbené fantasy. A viete čo? Napriek všetkým romantickým gýčom, klišé a nelogickostiam sa mi táto kniha páčila a bavila ma.
Stevie a Zanders nie sú len romantické postavy. Obaja majú svojich démonov z minulosti.
Zandersa trápi, že ho v detstve opustila matka a myslí si, že si nezaslúži byť milovaný. Navonok sa snaží pôsobiť ako drsný playboy, ale v skutočnosti je to dobráčisko.
Stevie trpí pocitom menejcennosti pre svoju váhu a verí, že všetci ju majú radi len kvôli slávnemu bratovi. Matka jej neustále vyčíta, že nie je dokonalá a bývalý priateľ ju považoval za druhú možnosť.
Autorka sa nesnaží zobraziť tieto problémy ako ťažké závažné témy, ale citlivo ich zapracováva do samotného príbehu. Jej prístup je nenútený a ľudský, takže nemáte problém porozumieť a vcítiť sa do pocitov oboch postáv. Zároveň je to posolstvo pre všetkých ktorí čítajú, aké dôležité je duševné zdravie, sebavedomie, ako sa nebáť bojovať s pocitom menejcennosti a vážiť si seba samého aj keď nie sme dokonalí. Preto za najvydarenejšiu považujem práve prostrednú časť knihy, kde obaja riešili vážne témy a budovali svoj vzťah.
Ak by sa však zdalo, že ide o psychologickú drámu, tak opak je pravdou. Hlavnou témou príbehu je silná chémia medzi oboma postavami, ktorú cítite od prvých strán. Je to príbeh, kde nie je problém prejsť od hravého doberania sa, k vážnym témam a zase k doberaniu sa, len na pár stranách a pôsobí to prirodzene a užívate si to spolu s postavami. Častokrát sa stalo, že som sa smiala a to hlavne vďaka Madissonovi. Bol to taký správny podrývačný kamarát. Škoda, že nie je kniha o ňom a jeho žene.
Mohla by som napísať veľa vecí, čo ma štvali ale vyberiem ten najväčší problém. Dĺžka knihy. Pokojne mohla byť o 150 strán kratšia. Je tam veľa vaty a hlavne posledná tretina stratila svoje tempo a dynamiku. A ešte prezývka pusinka...To naozaj?!
Ako celok však kniha nesklamala. Je to presne ten typ príbehu, ktorý si chcete prečítať po dlhom a náročnom dni. Ak hľadáte niečo, čo vás zabaví a zahreje vás pri srdci, túto knihu odporúčam.
Najviac z celej knihy sa mi páčila táto myšlienka: „Ďakujem, že si ma neľúbila dosť na to, aby si zostala, mama.“ Je tak krutá a krásna zároveň
Nebudem klamať na kúpu tejto knihy ma zlákala nádherná obálka a úžasná oriezka. A až potom som sa začala zaujímať o čom tento príbeh vlastne je. Ako povedal samotný autor: Je to pocta všetkým knihám. A ja súhlasím. V knihe je veľa náznakov, myšlienok, odkazov na pominuteľnosť kníh. Je to kniha o sile ľudského ducha, o túžbe, o nevzdaní sa.
Minulosť: Anna a Omeir, prítomnosť: Zenón a Seymour, budúcnosť: Konštancia a Sibyla.
Narodenie, život, smrť.
Tri príbehy popretkávané spoločnou niťou, ktorou je rozprávanie o bláznovi Aithónovi, ktorá sa rozhodol nájsť čarovné mesto v oblakoch, kde na korytnačkách rastú medovníky, v potoku tečie varené víno a sú tam penisy ako stromy (áno naozaj to tam je).A tak ako sú postupne odhaľované jednotlivé zvitky tohto príbehu, sa postupne odvíjajú aj príbehy našich dvojíc.
Na tejto knihe sa mi veľmi páčilo, ako autor na pozadí jemnulinko rieši aj aktuálne spoločenské otázky. Príbeh má v sebe mnoho filozofických odkazov, ktoré stoja za zváženie. Každá z dejových liniek je špecifická, má svoje čaro a svoje silné a slabé stránky. Mojou najobľúbenejšou časťou boli tie s Konštanciou, jej uvedomenie si vlastnej existencie a smrteľnosti bol pre mňa jedným z vrcholom knihy. Ale...
Tu sa dostávam k tomu, prečo nemôžem dať viac plný počet hviezd. Príbeh je pekný, je cítiť autorov špecifický rukopis, lenže nijako som nebola vtiahnutá do deja. Pripadala som si ako nezaujatý pozorovateľ (neviem ako to vyjadriť), ako keby sledujem nejaký pokus, jednoducho som necítila ten príbeh spolu s postavami.
Od druhej polovice kniha naberie tempo. A posledných cca 200 strán je skvelých. Ale
skoro som to tesne predtým zaklapla, keďže som došla k časti, kde v Konštanciinej linke bol vyspoilerovaný celý záver. Ja nemám problém so spoilerami, niekedy ich dokonca pred dočítaním vyhľadávam, ale tu mi to vyslovene vadilo.
Záver je krásny, všetko do seba zapadne, žasnete nad spôsobom akým autor dokázal jednotlivé linky prepojiť a na konci zistíte, že vám tie postavy budú chýbať. Len škoda, že tomu tak nebolo väčšinu knihy a chýba tam tá štipka niečoho navyše, čo by robila z tohto príbehu nezabudnuteľný.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nora je mladá 35- ročná žena, ktorá svoj život nežije, ale prežíva. Trápi ju samota a neustále si vyčíta prečo neposlúchla otca, prečo sa nevydala za svojho priateľa, prečo neodišla s kamarátkou, prečo neurobila to alebo ono. Jej poslednou radosťou je jej kocúr. Keď ho však jedného dňa nájde mŕtveho na ceste, rozhodne sa svoj život ukončiť aj ona. A tu začína príbeh magickej polnočnej knižnice, kde Nora postupne vyberá z políc stále nové a nové knihy a my tak spolu s ňou otvárame nové a nové stránky príbehov - jej životov.
Aj napriek tomu, že Polnočná knižnica je jeden z hitov roka 2021 (áno, chvíľu mi trvá kým sa k novinkám dostanem), po jej prečítaní som mala zmiešané pocity. Celá kniha sa čítala veľmi rýchlo, ale zároveň bola od polovice nudná, pretože sa pointa príbehov začala opakovať. Bolo mi jasné kam to celé smeruje, ako sa to bude vyvíjať a ako to dopadne. Keď som si to však celé nechala pár týždňov uležať v hlave, tak mi došlo, že kniha nie je o samotnom príbehu, ale o odkaze ktorý v sebe nosí. Nachádzajú sa v nej naozaj krásne myšlienky, ktoré vás nútia zamyslieť sa nad vlastným životom, to kam smeruje, čo ste od neho očakávali/očakávate, čo ste pokazili atď. Veď každý z nás si už veľakrát vyčítal, čo všetko v živote spravil alebo nespravil, povedal alebo nepovedal. Páči sa mi, že každý príbeh bol zrkadlom pochybností, ktoré Nora mala o svojom živote. Ukázal jej, že na rozhodnutia, ktoré urobila sa dá pozerať aj z iného uhľa a nie z toho, na aký na ne nazerala ona. A to je niečo, čo by sme si mali aj my všetci uvedomiť.
Hlavná myšlienka sa zdá byť jednoduchá, máte pocit, že to všetko ovládate, že ste to už niekde čítali, že to nie je nič novátorské. Ak tomu však dáte šancu, ak sa len na pár sekúnd nad tým všetkým čo čítate zamyslíte, tak kniha svoj účel splnila.
