Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
instagram: @kniznatulacka
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Reese sa snaží uniknúť z toxického vzťahu, zatiaľ čo Mason, profesionálny gigolo, hľadá únik pred sebou samým a svojou prácou Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí si k sebe nájdu cestu aj napriek tomu, že to ani jeden z nich neplánoval, je nielen o vzájomnej láske, ale aj silnej chémii, ktorá ich spája.
Spočiatku som mala problém zvyknúť si na Reese, ktorá ma iritovala svojím neustálym ochkaním nad Masonom. Našťastie, s postupujúcim vývojom príbehu a prehlbovaním ich vzťahu, sa mi začala javiť sympatickejšia.
Chémia medzi Reese a Masonom je kľúčovým prvkom knihy, no na začiatku mi pripadala trochu umelá, autorka príliš tlačila na pílu. Postupne sa však stala prirodzenejšou.
Najlepšou časťou sú rozhodne dialógy. Autorka tu ukázala svoju silu. Milujem jemné, hravé doberanie sa, ktoré nepôsobí urážlivo, a v tejto knihe to bolo zvládnuté na výbornú. Dialógy boli vtipné a nenútené, a až na pár výnimiek som si užívala každú výmenu medzi Reese a Masonom.
Mason je postava, ktorá ma hneď zaujala. Milý, starostlivý, vtipný a večne hladný Hoci bol miestami vykreslený až príliš dokonale, čo môže pôsobiť trochu nereálne, získal si moje sympatie. Ako niekto, kto sa nezvykne roztápať nad knižnými postavami, musím priznať, že ak by som mala opäť 18, možno by som sa aj zamilovala.
Najväčšou slabinou príbehu je pre mňa nedostatočné rozvinutie hlbších tém. Masonova práca gigola a trauma Reese z toxického vzťahu sú témy, ktoré majú potenciál byť silné a emotívne, no autorka ich rozoberá len povrchne. Mužská prostitúcia je v literatúre raritou, preto by bolo zaujímavé vidieť, ako táto skúsenosť ovplyvňuje psychiku. Rovnako aj trauma z toxického vzťahu by si zaslúžila hlbšie spracovanie. Chápem, že kniha má byť primárne oddychovou romantikou pre mladšie publikum, ale väčšia hĺbka by príbehu určite prospela. Preto som aj mala pocit, že obe postavy svoje traumy zvládli ľahšie, než by som čakala. Záver knihy bol príliš rýchly a chýbalo mi viac dramatických situácii.
Ako celok však knihu hodnotím pozitívne. Je to oddychová romantika plná vtipných dialógov s dotykom vážnych tém, a napriek niektorým nedostatkom, som rada, že som si ju prečítala.
Lele zradila svoju rodinu, ušla s milencom a tým stratila svoju česť. Jej jedinou záchranou pred potupou, je sobáš s Merganom, pánom nočných elfov. Súhlasí za podmienky, že jej časom dá slobodu. V novom, nebezpečnom domove však musí čeliť dileme a vybrať si medzi poslušnosťou a láskou.
Príbeh začal sľubne. Rýchlo som sa zoznámila s množstvom postáv a očarili ma zaujímavé detaily zo života elfov. Zaujalo ma, že každý elf má v krvi predurčené povolanie. Na prvý pohľad sa veľmi zaujímavý zdal aj koncept magických kameňov. Príbeh však neponúkol dostatočné vysvetlenie ich významu. Škoda. Z postáv ma najviac upútal Zidian, no najväčší charakterový vývoj alebo skôr odhalenie vidím u Mergana.
Jednou z hlavných slabín knihy je jej krátky rozsah. Na 130 stranách je náročné dôkladne rozvinúť komplexný fantasy svet s jeho kultúrou, vývojom postáv a emóciami, a zároveň vytvoriť kvalitný romantický príbeh. Myslím si, že žiadna z týchto tém nebola dostatočne prepracovaná, každej chýbala väčšia hĺbka. Občas som mala pocit, že čítam zápis z obecnej kroniky vety poskytovali len základné informácie o tom, kto kam šiel, čo urobil alebo povedal.
Som stará škola, zvyknutá na rozsiahle fantasy knihy s tisíckami strán, takže tento krátky a stručný svet u mňa jednoducho nefungoval. Aj keď obsahoval množstvo skvelých nápadov, nedokázal ma úplne zaujať. Na druhej strane sa ľahko čítal.
Príbeh je písaný veľmi osobitým, takmer archaickým štýlom, ktorý pravdepodobne mal zdôrazniť, že ide o elfov, a nie o ľudí. Čo zdôrazňoval aj spôsob akým ako rasa fungovali. Bohužiaľ, niektoré pasáže však pre mňa vyznievali trochu komicky.
Čo mi však najviac prekážalo, bolo, že každá kapitola začínala pár slovami, ktoré spoilerovali celý dej. Pôsobilo to na mňa parodicky a výrazne znížilo môj celkový dojem z knihy (napr. Ako Mergan zbil Lele).
Ak máte radi podrobne rozvinuté fantasy svety s hlbokým emocionálnym vývojom postáv alebo dlhodobo budované romantické zápletky, táto kniha pre vás pravdepodobne nebude. Avšak je ideálna pre všetkých, ktorí hľadajú ľahké a rýchle čítanie s prvkami fantasy a spicy romantiky, alebo jednohubku na daždivý letný večer.
Erenézia, kráľovstvo zjednocujúce 21 zemí, čelí hrozbe zo strany mocného nepriateľa. Kráľ Trat’Hys vyráža do vojny, netušiac, že najväčší boj ho čaká doma so svojím synom Daarom. Na krutom severe Lheiwen kvôli láske musí čeliť neľútostným pravidlám, zatiaľ čo pirát-nepirát Garro na svojich potulkách stretáva svoju mŕtvu lásku. Medzitým krajiny za morom bojujú s nepriateľom, ktorého si v Erenézii nikto nedokáže predstaviť.
Príbehy sa rozvíjajú postupne a každý z nich sa odohráva v inom časovom období. Toto nie je kniha na povrchné čítanie, každá dejová línia je plná skrytých stôp, ktoré neskôr nadobúdajú kľúčový význam a prepoja jednotlivé príbehy. Aj zdanlivo bezvýznamný detail môže neskôr odhaliť hlbší zmysel, či prezradiť dôležitý vývoj v ďalších častiach. Záver prináša skvelé prepojenie všetkých nitiek, pričom necháva otvorené dvierka pre pokračovanie.
Ako prvý diel rozsiahlej ságy funguje kniha výborne. Autor vytvoril svet s veľkým potenciálom, ktorý sa postupne odhaľuje cez jeho politiku, kultúru, vzťahy. Mágia je predstavená len po malých kúskoch a stále je zahalená tajomstvom, čo dodáva príbehu napätie a mystiku. A možno niekde v pozadí všetko riadia bohovia...
Dej je rozprávaný z pohľadu rôznych postáv a takmer každá kapitola prináša nečakaný zvrat, odhalenie alebo silnú emóciu. A práve to, mi začalo ku koncu knihy vadiť. Postupne som mala pocit, akoby si autor odškrtával všetky povinné fantasy prvky. Prekvapenia stratili svoju silu, pretože som ich začala vnímať ako „povinné“ a reagovala som už len strohým „aha, tu je toto.“ Čo mi chýbalo, bolo trochu „nedokonalosti“, ktorá by priniesla nečakané čaro, alebo postava, ktorú by som si naozaj obľúbila. Boli skvelé, ale nezamilovala som si ani jednu.
To však nič nemení na tom, že autorov štýl písania je vynikajúci a obstál by aj medzi takými veľkými menami ako Martin alebo Sanderson. Aj keď niektoré časti na mňa pôsobili „strojovo dokonalé“, kniha ako celok je pútavým úvodom do sveta plného intríg, vojnových konfliktov, mágie a tajomstiev. Je to sľubný začiatok rozsiahlej ságy, ktorý ponúka napätie a vzrušenie.Už teraz sa teším na druhý diel.
Česť je pre minotaura všetkým. Bez nej nie je ničím. Nerghan svoju česť stratil. Desať rokov musí žiť vo vyhnanstve, aby mal šancu ju získať späť. Dokáže to? Odpoveď nájdete už na prvých stranách knihy, kde koniec príbehu je zároveň jeho začiatkom. Tento neobyčajný spôsob rozprávania vás vtiahne do sveta, ktorý sa postupne rozkrýva a odhaľuje motivácie hrdinov aj zloduchov.
Kniha je písaná poviedkovým štýlom, preto venujte pozornosť rokom na začiatku kapitol sú kľúčové pre pochopenie príbehu.
Svet minotaurov je vystavaný majstrovsky. Žiadna iná rasa by neobetovala pre svoju česť toľko, čo minotauri. Žiadna iná rasa by nemohla mať v žilách zakorenenú pravdu tak, ako oni. Žiadna iná rasa by sa nemohla riadiť starodávnym Kódexom s takou neústupnosťou. Kultúra, história, hierarchia spoločnosti, súboje všetko pôsobí tak skutočne a reálne, totálne ma to očarilo. Je to presne také, aké by som si to u minotaurov predstavovala. Každá jedna postava si ma získala, dokonca aj tie, ktoré sa objavili len na pár stranách.
Ten začiatok na konci bol brilantným ťahom. Celý čas som vedela, kam príbeh smeruje, čo sa stane. No aj tak som niekde v kútiku duše dúfala, že teraz nie, ešte nie je tá chvíľa. Tá malá nádej, ktorú mi kniha občas dávala, mi bola na ďalších stranách vždy brutálne zobratá. Dokonale to budovalo emócie zúfalstvo, strach, ale zároveň aj zvedavosť a napätie. Vedela som, čo sa stane, ale keď k tomu došlo, cítila som sa, akoby ma minotaur odzbrojil vlastnými rohmi, úplne ma to odrovnalo a v očiach som mala slzy. Na konci knihy celý príbeh do seba zapadol a ocitla som sa opäť na začiatku, vlastne na konci.
Táto kniha neobsahuje prevratné prvky, ale pre mňa bola aj tak dokonalá. Vzdáva hold klasickým fantasy príbehom o čestných a hrdinských bojovníkoch. Je melancholická, smutná, ale zároveň dáva nádej. Je to pocta všetkým knihám, ktoré budovali klasický žáner fantasy. Ak ho milujete a túžite po príbehu, ktorý vás pohltí emóciami a zavedie vás do úžasného sveta minotaurov, určite po nej siahnite. Je to svieži vánok s vôňou hrdinskej nostalgie medzi súčasnými fantasy knihami.
Bavia vás príbehy o cestovaní v čase?
Mňa ako veľkú fanynku týchto príbehov "Časonauti" hneď zaujali. Už na prvých stránkach som sa ocitla priamo v epicentre atómového výbuchu v Hirošime, čo ma okamžite vtiahlo do deja. Od tejto chvíle ma desať poviedok pohltilo a nepustilo.
Časonauti sú agenti, ktorí sa snažia zabrániť manipulácii s časovými líniami.Tento koncept ma veľmi zaujal, aj keď nie všetko sa mi páčilo rovnako. Niektoré príbehy ma bavili viac než iné,no celkovo kniha splnila moje očakávania.
Každá poviedka predstavuje samostatný uzavretý príbeh zo života časonautov,pričom spojivom medzi nimi je vzťah hlavných postáv. Dej vo mne vyvolával množstvo otázok, na ktoré som túžila dostať odpovede. Ale...no žiadne spoilerymusíte si to prečítať sami! Jediné, čo viem, je, že by som veľmi chcela čítať veľký, uzavretý príbeh, ktorý by zodpovedal otázky prečo, kto, ako a kedy. To by bolo skvelé epické sci-fi! Krátke poviedky mi nestačia, chcem viac...
Musím sa však priznať, že som mala niekoľko výhrad. Čítala som všetky príbehy za sebou a ku koncu už vo mne nedokázali vyvolať ten "wow" efekt, ktorý som cítila pri prvých poviedkach, aj keď dejovo boli paradoxne lepšie. Zdalo sa mi, že scenár každej poviedky sa opakuje a vždy nastanú dve situácie, čo spôsobilo, že moment prekvapenia sa vytrácal. Často sa opakovalo vysvetľovanie, ako fungujú časonauti, verbovanie agentov a čo sa udialo predtým, čo už začínalo byť trošku otravné.
Osobne by sa mi viac páčilo, keby ústrednými postavami neboli vždy tie isté, ale každý príbeh by bol o iných časonautoch. A samozrejme, Ayumi ako ženská postava mi príliš nesadlaklasika, ja a ženské charaktery v knihách
Kniha na druhej strane ponúka fascinujúci, miestami technicky náročný, pohľad na cestovanie v čase a jeho komplikácie.Pre milovníkov sci-fi a časových paradoxov je táto zbierka poviedok skutočným klenotom.
Celkový dojem z knihy je pozitívny a určite stojí za prečítanie.Odporúčam príbehy si dávkovať postupne, aby ste si mohli vychutnať každú poviedku zvlášť a oceniť jej jedinečnosť.
Predstavte si, že kráčate ulicou a do nosa vám udrie vôňa čerstvo upečeného chleba. Z neďalekej kaviarne cítite arómu čerstvo zomletej kávy, ktorá vás volá dať si jednu šálku. Za rohom vás láka vôňa horúceho čokoládového koláča a v ústach ešte stále cítite chuť lahodného vína, ktoré ste pred chvíľou pili. V duchu vzdávate poklonu všetkým kuchárom, za ich umenie, ale čo ak je všetko inak? Čo ak za každou chuťou a vôňou nie je len kuchárske umenie, ale niečo tajomné, magické? Niečo poznačené rukou čarodejnice...
Jedna takáto čarodejnica sa po siedmich rokoch dostane zo zakliatia a rozhodne sa pomstiť tomu, kto jej to spôsobil. Na mieste, kde vyrastala a kde sa učila vinárskemu čarodejníckemu remeslu, nájde nového majiteľa a vinohrad, ktorému sa napriek snahe jej grand-mre vôbec nedarí. Napriek rozdielnym názorom sa rozhodne Elena spolupracovať s Jeanom-Paulom a vinohrad zachrániť.
Toto všetko je skvelý základ pre vytvorenie romantického príbehu. Lenže ak ma v tejto knihe niečo prekvapilo, bol to práve fakt, že romantiky je tam minimálne a skôr ide o detektívny príbeh, ktorý spája mágiu a prostredie francúzskych viníc. Keďže ma čarodejnice, čarovanie a mágia veľmi zaujímajú, v kombinácii s vínom som si tento príbeh naozaj užila. Páčilo sa mi, ako boli prepojené reálne vinárske postupy s čarodejníctvom. Vysvetlenie, prečo sú niektoré veci považované za mágiu - na príklade syra (malinká časť je v citátoch), bolo veľmi zaujímavé. Bylinkárstvo a tvorba elixírov bolo ďalším milým doplnkom príbehu v knihe.
Samotné pátranie a rozuzlenie nie je prevratné, je celkom predvídateľné, ale všetky vyššie spomínané veci mi to vynahradili a celkom ma bavilo. Trochu viac by som ocenila vyzdvihnutie romantickej linky príbehu a Jean-Paul dostal príliš málo priestoru. Ale chápem, že príbeh nebol o ňom.
Čo mi vadilo, bola stavba a rytmus viet. Možno to bolo spôsobené prekladom, ale dosť som s tým bojovala, čo mi znížilo celkový dojem z príbehu..
Napriek nedostatkom je Víno a čary a pútavým príbehom, ktorý vás vtiahne do svojho sveta a stojí za to si ho prečítať. Je ideálny pre milovníkov mágie, tajomstiev a vína.
Pred 4 rokmi Bezejmenní za pomoci Ryhalta a Ezabeth zachránili svet pred Hlubokými kráľmi. Valengrad, ktorý utrpel najviac škôd, sa snaží spamätať a ďalej žiť svojím životom. Nikto však netuší, že na pozadí veľkej bitky sa zrodil nepriateľ silnejší než ktokoľvek očakával. Nepriateľ, ktorého sa obávajú aj samotní Hlubokí králi. Do toho všetkého sa po celej zemi začínajú objavovať náboženský fanatici, ktorí hlásajú návrat Jasnej pani.
Ryhalt sa snaží z toho všetkého spamätať, tak ako to len on vie prácou a chlastom. Keď je však nútení plávať v hovnách (doslovne), netuší ešte, že do srač..k sa opäť rúti aj Valengrad a s ním celý svet.
Musím povedať, že druhý diel som si užívala omnoho viac než ten prvý. Konečne grimdark, ktorý mám rada. Bitky, pátranie, mágia a svet splnili moje očakávania. Príbeh sa opäť rozpráva z pohľadu Ryhalta, ale na rozdiel od jednotky, kde som mala pocit, že som sa nedokázala poriadne vcítiť do ostatných postáv, v dvojke sa to z časti zmenilo. Časté rozhovory medzi postavami mi umožnili lepšie spoznať aj iných hrdinov, pričom najväčší priestor dostala Nenn. A teraz pozor ide o ženskú postavu, ktorá ma milo prekvapila a celkom sa mi páčila Rovnako sa mi páčili aj Ryhaltove "deti".
Ryhalt je stále ten istý jeho vnútorné monológy sú plné emócií, často plače za svojou milovanou Ezabeth (vnútorne, nie reálne), ale hneď nato dokáže bez mihnutia oka zabiť každého, kto mu stojí v ceste. Tento jeho unavený a melancholický štýl som si postupne čoraz viac obľúbila. Aj keď občas som nad jeho neustálym plačom za Ezabeth prevracala oči.
S čím nie som stále nejak stotožnená je ten skoro milostný trojuholník. Pre dej nebol nejak podstatný, takže neviem prečo autor po ňom siahol. Snáď to v trojke bude objasnené.
Hodnotenie tak 3,5.
Kniha „Láska na úteku“ je presne ten typ letnej romance, ktorú si chcete zobrať so sebou na terasu a vychutnať si ju s pohárom vína v ruke. Ja som po nej siahla v knižnici úplnou náhodou a musím povedať, že tento výber neľutujem.
Príbeh stavia na osvedčenom motíve ona ušla spred oltára a on superotec, starajúci sa o dve deti, potrebuje opatrovateľku. Klišé? Možno, ale stále to funguje. Dôležité je, aby to bolo pútavo napísané, a to sa autorke rozhodne podarilo.
Chémia medzi hlavnými postavami, Veronicou a Austinom, je taká silná, že by si zaslúžila vlastný prvok v periodickej tabuľke a iskrenie medzi nimi by dokázalo rozsvietiť malé mestečko. Cítite ho cez stránky a úplne vás vtiahne do ich milostného príbehu. Práve intenzívna chémia je hlavným motorom deja, ktorý vás drží pri knihe až do konca, ale zároveň je to pre mňa aj jeden z problémov.
Pretože samotný príbeh mohol byť o niečo rozvinutejší. Dej sa rýchlo posunul od fázy „neznášajú sa“ k „milujú sa“, čo pôsobilo trochu uponáhľane. Chýbalo mi tu budovanie vzťahu medzi Veronicou a deťmi, ako aj medzi Veronicou a Austinom. Ich interakcie boli často založené len na silnej fyzickej príťažlivosti, čo spôsobilo, že príbehu chýbala väčšia hĺbka.
Taktiež Austin mi niekedy pripadal ako dve úplne rozdielne postavy. V jednej chvíli bol z neho starostlivý a milujúci partner a rodič a vzápätí ste mali chuť mu jednu vraziť nech sa spamätá a prestane sa správať ako kretén.
Deti a Austinova rodina, mohli príbeh krásne oživiť, tu si myslím, že autorka ich potenciál naplno nevyužila. Za mňa veľká škoda. Keby je o pár strán viac bolo by to ideálne. Naopak mestečko si ma získalo na 100 percent.
Napriek všetkému je Láska na úteku zábavná a pútavá kniha, ľahká a osviežujúca jednohubka. Ponúka spicy romantiku a humor, čo z nej robí skvelý doplnok k horúcim letným večerom. Ak hľadáte knihu na oddych, určite po nej siahnite. Ja si rozhodne prečítam aj ďalšie knihy zo série.
Už Vám niekedy nejaká kniha vyrazila dych? Ak áno, tak pozor, lebo vo Vyjednávačovi by sa z vás po jeho strate stal „tupec“
Áno, dych je hlavným motívom celej knihy. Čim viac ich máš, tým väčší frajer z teba je. A je len jeden, ktorý ich má desaťtisíce Susebron, Boží kráľ Hallandrenu. Jeho manželkou sa má stať královská dcéra z nepriateľského štátu Idris - Vivenna. Lenže osud resp. otec sa na poslednú chvíľu rozhodne zmeniť názor a pošle do Hallandrenu svoju najmladšiu dcéru Siri (nie tú z Apple).
Tu sa začína jeden z príbehov Cosmeru, Sandersonovho fiktívneho vesmíru.Ide o samostatný príbeh, takže nie je potrebné mať dopredu nič prečítané.
A za mňa je to príbeh veľmi zaujímavý. Sanderson má svoj jedinečný, detailný, štýl písania, ktorý vás chytí od prvých strán a nepustí až do konca. Môj názor je, že keby rovnaký príbeh napíše iný autor, tak by som napísala, že ide o nudnú kravinu. Lenže Sanderson vie čo robí a robí to veľmi dobre.
Je to jeho originálny systém mágie založený na "dychu" a farbách, ktorý robí príbeh výnimočným. Aj keď si autor mohol odpustiť, to neustále opakovanie toho ako funguje.
Sú to dialógy a interakcie medzi postavami, ktoré zdobia túto knihu. Posúvajú ďalej dej, sú zábavné a jednoducho som si ich užívala. Hlavne Hymnus a jeho rozhovory s...hocikým boli úžasné, rovnako interakcie medzi Denthom a jeho partiou, Siri a Susebronom, Vasherom a mečom (pre ten meč mám slabosť).
Celkovo považujem Hymnusa za jednu z najlepších postáv nielen v tejto knihe, ale pre mňa aj vo fantasy svete ako takom. Je to cynický, sarkastický a zdanlivo nezodpovedný boh, no jeho humor a charizma ho robia veľmi sympatickým.
No a potom je tu Vivenna...za mňa by bolo lepšie, keby sa nikdy nerozhodne svoju sestru zachrániť. Polovica príbehu by síce prestala fungovať, ale keď ona mi tak liezla na nervy a ani koniec s ňou to nezachránil. Takže stále čakám, že objavím ženskú postavu vo fantasy, ktorú nebudem mať chuť niečím ovaliť a pri ktorej si poviem wow.
Vyjednávač je skvelou knihou pre všetkých, ktorý milujú fantasy, ale nemajú chuť príliš premýšľať, čo, kde, s kým, kedy ako a prečo, ale zároveň chcú čítať niečo inovatívne a epické
Táto kniha je považovaná za Grimdark/Dark fantasy. Ale je tomu naozaj tak?
Áno aj nie. To je moja odpoveď.
Možno už začínam mať od fantasy (nie romantasy, aby tu nedošlo k omylom :) ), príliš veľké očakávania, ale táto kniha ich nenaplnila. Bolo tam všetko, tajomný svet, vraždy, mágia, odseknuté končatiny, drsné hlášky, skrátka všetko čo od grimdark čakáte. Ale...
Mám pocit, že som čítala dve rozdielne knihy. Prvú zmätenú a nudnú a druhú drsnú a akčnú.
Hneď na začiatok vás autor hodí rovno do akcie.Zahrnie vás pojmami ako Zlatíčko, Nevěsta, kvík, dulčák...A vy len krútite hlavou a nechápete o čo ide? Vysvetlenia síce časom prišli, ale bolo toho na začiatok veľmi veľa.
Príbeh je rozprávaný z pohľadu jednej osoby - Ryhalta, čo nebýva vo fantasy zvykom. Vlastne keď tak premýšľam, asi som ešte žiadne také nečítala. Je to zaujímavý koncept, ale bohužiaľ tu to príliš nefunguje.
Postavy tak nemáte šancu spoznať. Nepoznáte ich motívy, nepoznáte ich charakter, neviete o nich nič. Ryhald si ma nijako nezískal, skôr ma sklamal. Predstavovala som si ho, ako drsného vojaka pohybujúceho sa na druhej strane zákona, ktorý nemá problém zabíjať. Ale miesto toho som dostala fňukajúceho alkoholika, ktorý iba niekam ide alebo uteká a zo všetkých problémov ho musí vysekať niekto iný.Dobre, aby som mu úplne nekrivdila, tak pritom nejaké tie hlavy padnú za obeť. Škoda, že autor nezvládol lepšie vykresliť jeho charakter. Ryhald totižto má dôvody prečo sa správa tak ako sa správa. A dozviete sa ich v druhej polovici knihy. Keď je prezradené, čím si prešiel, začnete na neho pozerať inak. Už to nie je ten fúkajúci nikto. Škoda len, že autor s týmto odhalením neprišiel skôr. Lepšie by sa chápali jeho pohnútky a filozofické vnútorné monológy. Aj samotný príbeh sa od toho okamihu rozbieha a konečne je nám servírované fantasy, ktoré som od toho čakala na začiatku. Dúfam, že si autor toto tempo ponechal aj do ďalších častí.Ak áno, bude to výborné.
PS: Nie je tam mapa a tak veľmi by ju tam bolo treba!
