Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Pre mňa osobne jedna z najlepších Grishamových kníh. Ak nie rovno najlepšia. Kniha je síce hrubšia, strana sú hrubo popísané, no číta sa veľmi dobre. Čítanie to však ľahké nie je. Dopodrobna opísaný boj mladého právnika Adama, ktorý sa usilujúc o záchranu života svojho starého otca odsúdeného za hrdeľný zločin na trest smrti ma opantal a nevedela som sa od knihy odlepiť. Príbeh o čine, ktorý vykonal, o pochopení a odpustení. Silný, bolestivý a aj dojemný príbeh z pera Johna Grishama je zážitok, na ktorý sa nezabúda. Po prečítaní knihy som sa sama seba pýtala, čo cítim? Ľútosť, zlosť, rozčarovanie nad tým, prečo sa všetko stalo tak, ako sa stalo? Prečo ľudská zloba a hlúposť zničila toľké životy? Viem, je to iba príbeh, ale inšpirovaný americkou históriou. Rasová nenávisť, fanatizmus, zločin a nakoniec trest. A pre čitateľa zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. To je Cela smrti.
Fúha, tak toto bola "jazda"! Nemohla som sa od tejto knihy odtrhnúť. Také niečo sa mi pri knihe už dlho nestalo. Knihy od jej autora mám rada, čítajú sa akoby samé a aj táto je toho dokonalým príkladom. Téma cestovania medzi realitami ma vždy fascinovala a v tomto inteligentnom, dokonale vystavanom románe som dostala všetko, čo milovník sci-fi k šťastiu potrebuje. Sledovať neuveriteľnú cestu hlavného hrdinu za záchranou svojej životnej lásky naprieč realitami bol zážitok. Komu sa páčili tituly ako Dnešok nie je naposledy alebo Zhrouceny čas, tak bude aj z tejto knihy nadšený. Lebo ja som na 100 % :)
Opäť a znova skvelá "Dánovka" :) Slovenský kráľ detektívok zase posunul laťku kvality o čosi vyššie. Dominík Dán je ako víno, čím starší, tým lepší spisovateľ. Tak inteligentné, pútavé gradovanie deja, pekne oddelené dejové linky, to dokáže len málokto. Veľmi sa mi páči, ako autor vie vložiť do deja odborné vysvetlenie rôznych faktov. Napríklad v tejto knihe sa jedná o problematiku streliva v zbraniach, ktoré boli použité v prípade vraždy. A takisto opis života za oponou prostitúcie. Také niečo dokáže naozaj iba človek z "fachu". Tlieskam! Veľmi dobrá kniha, od ktorej som sa nevedela odtrhnúť a verím, že tento rok ešte Dominik Dán napíše ešte jednu. Lebo na jeho knihách sa vytvára doslova nelátková závislosť :)
Ku tejto knihe som sa vrátila len tak z nudy, keď som čakala na inú knihu. Už pred rokmi ma "zasiahla" na správnom mieste a teraz som pri nej zažila efekt "vína". Teda, čím staršia, tým lepšia :) Pri jej čítaní som mala chvíľku pocit, že Jamie McGuire túto fiktívnu apokalypsu naozaj prežila. Mrazivé, strašidelné a chválabohu iba v podobe písmen na listoch papiera. No, ale aby sa človek iba nebál, tak autorka tam pridala aj nejakú tú romantiku, ale iba tak, aby sa nepovedalo. Čo ma trocha mrzelo, tak aj ja som v knihe cítila dosť výraznú inšpiráciu seriálom Walking Dead, ale zase ani Walking Dead nebol v Zombie žánri originál. To je jedno, fakt je ten, že kniha sa čítala sama a ja som rada, že som po nej siahla znova :)
Uff, čo bolo toto? :) Na začiatku chaos, doslova mix postáv, zmätok, nepochopenie a potom... Som sa do tohto diela doslova zažrala a nevedla sa od neho odlepiť. Priznám sa, ten začiatok, zorientovanie sa, že kto je kto, kedy dialo to a to a prečo sa to dialo? Kto, ale vydrží a neodloží knihu len preto, že z nej má na začiatku rovnaké pocity ako ja, tak bude nadmieru spokojný. Nie je to sci-fi, je to detektívka s prvkami nadprirodzena, ktorá má svoj špecifický štýl a človek si proste musí na neho zvyknúť. Tú jednu hviezdičku dávam dole kvôli tým trocha chaotickým úvodným kapitolám. Ale možno ich autor ani nemohol inak napísať? Neviem.... Ale inak je to originálny počin, ktorý sa zaslúži šancu byť prečítaný :)
Na prečítanie tejto knihy ma inšpirovala jedna veta, ktorú som začula nedávno v rádiu. V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine redaktorka povedala, že od 2. sv. vojny ešte Európa nezažila vojnový konflikt takého rozsahu. Niečo mi na tejto vete nesedelo. Vedela som, že v podstate nedávno tu už podobný masaker bol. A bolo tomu tak v deväťdesiatich rokoch na Balkáne. Kniha Andreja Bána sa mi "povaľovala" na poličke už dlhšie a kvôli spomínanej vete v rádiu, som sa ju rozhodla si prečítať. Nebolo to ľahké čítanie, lebo tento vojenský konflikt som ešte ako dieťa len tak pomimo sledovala v televízii, počula o ňom v rádiu, no vtedy som mu nevenovala žiadnu pozornosť. Trochu oheň, trocha voda bez pozlátka a príkras opisuje vojenský konflikt na Balkáne autorovým osobitým štýlom. Túto temnú udalosť európskych dejín je prezentovaná z pohľadu priamych aktérov konfliktu, obyvateľov štátov na Balkáne. Knihu hodnotím veľmi vysoko, len čítať ju s vedomím, že podobné a v súčasnosti už horšie peklo sa odohráva v susednom štáte, to nie je nič príjemné. Neuberá to, ale nič na kvalite tejto publikácie. Nie veľmi hrubá kniha, ktorá ale ponúkne čitateľovi veľa.
Rada čítam skutočné príbehy moslimských žien, ktoré sa dokázali vzoprieť svojim tyranom a našli silu s nimi bojovať a nakoniec vyhrať. Aj táto kniha je v podstate rovnaká, ako všetky ostatné tohto druhu, no v niečom je iná. Tentokrát sa jedná o mladé dievča vlastne iba teenagerku, ktorá v dobe internetu a sociálnych sietí žije v krajine, v ktorej stredovek nikdy neskončil. Rahaf Mohammad žije v na prvý pohľad v luxuse, kde mladému človeku nič nechýba. No zdanie klame. V Saudskej Arábii sa dobre majú iba muži, ženy prežívajú nočnú moru, ktorá trvá ich celý život. Kde byť ženou je prekliatie a trest. Trest len preto, že človek sa narodí ako podradné pohlavie. To, že moslimský fundamentalizmus je zvrátený vieme z kníh, internetu, či z televízie. Táto kniha má osobitný feeling. Rahaf mala síce k dispozícii Netflix, prístup na sociálne siete, no to všetko je v príkrom rozpore s tým, že musel čeliť utláčaniu, ponižovaniu a často aj fyzickým trestom vlastných bratov. Moderná doba, výdobytky 21. storočia v tieni fanatizmu, kde právo ženy existuje jedine na papieri, ktorý má cenu menšiu ako minuloročný sneh. Po prečítaní tejto knihy som si znova uvedomila, aká som šťastná, že som sa narodila v krajine, kde práva žien sú rovnaké, ako práva mužov. Hlavná hrdinka a zároveň autorka tejto knihy je inšpiratívna osobnosť a ja som rada, že som si jej príbeh mohla prečítať.
Príbehy inšpektora Frosta Eastona mám rada. Keď som čítal predošlú knihu Nočný vták, tak som si uvedomila jednu vec. Konečne kriminálny thriller, kde hlavnú úlohu nehrá policajt, alkoholik s temnou minulosťou. A tento hlavný hrdina mi rýchlo prirástol k srdcu. Frost je pravý klaďas, férový policajt so zmyslom pre zodpovednosť, ktorý za každú cenu dosiahne spravodlivosť, hoci bez obetí to nebude. V tejto časti je prítomná aj citová zápletka, také trocha klišé, ktoré ale neurazí. A prezradím aj to, že svojho majiteľa môže kocúr milovať až tak, že mu zachrání život :) Ale vážne. Brian Freeman píše veľmi dobre a od jeho kníh sa len ťažko odpútava. Jeho štýl je priamočiary, človek sa v deji nestratí, no rozhodne to nie je žiadna nuda. Už teraz sa teším na jeho ďalšiu knihu!
Zbierka krátkych, prevažne hororových poviedok, ktoré takýmto štýlom dokáže napísať iba jedinečný Stephen King. Niektoré sú naozaj krátke, majú len pár strán, ale to, čo King na nich dokáže rozohrať, to sa len tak nevidí. Poviedky sú staršie a nesú rukopis autorovho, ja tomu vravím "zlatého veku". Keby sa ma niekto opýtal ,ktorá sa mi páčila najviac, tak by som si nevedela vybrať. Viem, trocha alibizmus z mojej strany :) Nech si spraví obraz každý sám, isto nebudete ľutovať, ak nad touto skvelou zbierkou zabudnete vnímať čas.
Psychotriller Misery mi padol za obeť až po toľkých rokoch od jeho napísania :) Ale to čakanie sa oplatilo. Brilantne vystavaný dej, gradujúce zúfalstvo, napätie, brutálne, pre Kinga charakteristické opisy šialenstva a pocitu beznádeje. Neviem, ako to tento človek robí, ale román Misery je ďalším dôkazom toho, že na čo majster slova siahne, to je unikát. Je to dielo z Kingových zlatých, tvorivých čias, ktoré sa čítali štýlom "ešte jedna kapitola a už fakt idem spať" :) A ako to v jeho románoch býva, aj v tomto sa iba tak mihla narážka na román Žiarenie. Nič podstatné, ale potešilo. Čo, ale čitateľa poteší najviac je pocit z knihy, ktorý treba predýchať. Kto má rád Kingovú tvorbu, tomu nesmie v knihovníčke chýbať tento skvost.
