Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pred necelým rokom som ani netušila, že táto kniha existuje. Teraz si neviem predstaviť, že by som ju nemala v knižnici.
Hlavnou hrdinkou príbehu je Tamara, kt. síce vyzerá ako obyčajná stredoškoláčka, no na pleciach nesie viac, ako si vieme predstaviť. Dusí v sebe hnev, smútok, bezradnosť, krivdu. Svet je krutý a nespravodlivý. Keby nebol, jej malá sestra Sofia by bola zdravá. Nikdy by ich nepostretlo toľké nešťastie, no tu nie sme v rozprávke a my, čitatelia, sledujeme, ako jedna diagnóza zmení celú rodinu. Aby toho nebolo málo, otec situáciu nezvláda a prepadá sa do hlbokej priepasti. A keď sa na scéne zjaví Noro, v Tamare ožíva iskra lásky. No nenechajte sa oklamať, pretože prvý dojem môže klamať.
„Láska z ulice“ v sebe skrýva viac ako mladú lásku. Už neraz som mala možnosť zistiť, že príbehy z pera Mirky nie sú len tak hocijaké. Každý z nich skrýva tajomstvo, kt. sa čitateľovi odhalí, keď to najmenej čaká. Mirka sa nebojí ťažších tém a tak, ako sa život nehrá s postavami, sa ani ona nehrá s nami. Podobne to bolo aj v tomto prípade, pretože spolu s postavami čelíme nielen rakovine. Príbeh Tamary sa mi dostal pod kožu, bili sa vo mne emócie. V jednom bode sa všetko zlomilo, už som nedokázala zadržať slzy, a keď som si myslela, že to už bude dobré, zasiahlo ma čosi ďalšie. Tak veľmi som dúfala, že budú šťastní – zaslúžili si to. Pýtate sa, či sa tak stalo? Keď si knihu prečítate, dozviete sa.
Jar vystrieda zimu, deň vystrieda noc. S koncom prichádza nový začiatok. Starý otec umrel a trom bratom neostáva nič iné, len splniť jeho posledné želanie. Každému nich preto zanechá list, v kt. im oznámi, že podiel v rodinnej firme získajú po splnení určitých podmienok. Nebude to však také ľahké, pretože starký mal svoj vlastný (šibalský) plán, aby zachránil nielen spoločnosť, Dreamland, ale aj celú rodinu.
Ako s prvým sa stretávame s Rowanom. Na jednej strane talentovaný, kreatívny a nadaný, podľa starého otca z troch vnúčat ten, kt. sníva, no na druhej podceňovaný a nedocenený (hlavne zo strany otca). S neochotou prijíma miesto dočasného riaditeľa a roztáča kolotoč udalostí, kt. mu zmenia život.
Krátko po jeho príchode sa ocitáme v zábavnom parku, tentokrát nie ako turisti. Nový riaditeľ však stojí pred ťažkou úlohou – ako má zveľadiť niečo, čo je dokonalé a funguje? Ako celok možno, no čím viac R spoznáva zákulisie parku a jeho zamestnancov, tým viac je konfrontovaný krutou pravdou. O to viac, keď jeho pozornosť upúta nespútaná Zahra.
Hoci pochádzajú z odlišných svetov, majú toho spoločného viac, ako si myslia. Obaja sú zradení s nesplnenými snami a zo strachu z pravdy urobia nejednu hlúposť. Keď však príde na lámanie chleba, dokážu sa postaviť svojmu strachu zoči-voči a priznať si, čo cítia?
Aj keď začiatok knihy pôsobí prvoplánovo, príbeh si vás získa a vy sa ním necháte unášať. Je to ako cesta na horskej dráhe – raz sa s postavami tešíte, inokedy sa na ne hneváte a s každou novou stranou na vás čaká nové prekvapenie. Pre mňa bola tým najväčším postava Ani. Naozaj som nečakala, že sa autorka bude venovať aj ťažším témam a čitateľovi tak pripomenie, že svet nie je len ružový.
Hoci sa mi veľmi páčila dynamika vzťahu R & Z, chvíľami mi pripomínali malé deti, inokedy mi chýbala vzájomná vášeň (možno to bolo spôsobené ich osobnosťami a tým, čím si dovtedy prešli, no aj tak sa mi ich príbeh páčil). Okrem iného oceňujem nielen dizajn knihy, či referencie na moju milovanú Jane Austen, ale aj vytvorený playlist, kt. mi spríjemňoval čítanie.
Život je nepredvídateľný a plný prekvapení. Keď to najmenej čakáme, ponúkne nám druhú šancu a je už len a len na nás, či ju využijeme alebo nie. Sydney a Finn by vám vedeli o tom hovoriť. Zatiaľ čo on prežíva zo dňa na deň prenasledovaný minulosťou, jej kariéra závisí od verdiktu v absurdnom prípade, na kt. pracuje, no zároveň sa zo všetkých síl snaží starať o svoju chorú babičku. Často sa dostávame do situácie, kedy sme nútení rozhodnúť sa medzi tým, čo je nutné a čo je správne. Poznáte to, však? Všetko sa ale zmení, keď sa Finn stane súčasťou plánov pani Callie, kt. je odhodlaná splniť si vianočný zoznam.
Pani Callie som si veľmi obľúbila. Bola to taká šibalka, kt. si rada povedala svoje – neraz som ostala pozerať na tie riadky s otvorenými ústami a pýtala sa sama seba, či to myslí vážne, no potom som sa len pousmiala. Smutné ale je, že v bežnom živote by som sa zhrozila. To je jedna z vecí, kt. nás učia aj knihy – nesúdiť bez poznania.
Tu sa dostávame k Sydney, kt. bola ukážkou toho, ako funguje dnešný svet. Čo si budeme klamať – ak sa chceme postarať o blízkych a zabezpečiť im to najlepšie, potrebujeme peniaze. No ak chceme peniaze, musíme pracovať, často aj na veciach, kt. nás nebavia. Všetko závisí od situácie, človeka a mnohých iných vecí. Niekedy stačí, aby sa objavil niekto, kto vám otvorí oči a povzbudí vás. Takým niekým bol práve Finn, naše zlatíčko. Nielen že pomáhal pani C., ale aj prinútil Sydney zamyslieť sa a uvedomiť si pravdu. Zároveň využil ponúknutú druhú šancu a urobil to, čo mal dávno.
Mne sa kniha veľmi páčila, bola pekná a plná pekných myšlienok, chvíľami ťažká a smutná, no aj tak ma prinútila usmievať sa. Príbeh obsahuje aj veci spojené s náboženstvom, no musím sa priznať, že v tomto prípade mi to absolútne neprekážalo.
Nejedna kniha sa mi dostala pod kožu a ostala v mojej mysli ešte dlho po dočítaní. Často som mala pocit, že príbeh je písaný o mne alebo pre mňa. Je zaujímavé, čo dokáže s človekom urobiť „pár“ stránok, že?
A hoci je to už nejaký ten piatok, čo som knihu čítala, pri spomienke na ňu mi naskakujú zimomriavky a v očiach sa objavujú slzy. Možno niekomu príde, že preháňam, no to, čo so mnou urobila táto kniha, sa ešte žiadnej nepodarilo. Už samotné venovanie mi podlomilo kolená a záver to celé podčiarkol. Myslím si, že sila knihy nespočíva len v samotnom príbehu, pretože rovnica obsahuje viacero premenných a niekedy aj najmenší detail dokáže nemožné.
Kniha v sebe skrýva viac ako mladú lásku. Je to príbeh plný emócii, príbeh o priateľstve, rodine, dospievaní a vzťahoch. Toto bola v poradí tretia kniha od Viki, kt. som si prečítala a zároveň sa stala mojou obľúbenou. Veľmi sa mi páčil nielen štýl, ale aj posolstvo, či dynamika jednotlivých vzťahov - každý z nich bol iný a čímsi výnimočný, vo veľkej miere realistický. Najviac som si obľúbila babičku. Kamaráta, akým bol Timo, by mal mať po svojom boku každý z nás a potom tu je naša hlavná hrdinka. Tú som zo začiatku nemala rada, pretože mi nesedelo jej správanie, ale aj to, že niekt. veci brala príliš ako samozrejmosť. Na druhej strane, to, čo urobila pre babičku, bolo nádherné gesto.
Čítať Zoznam pianí bolo naozaj emotívne. Smiala som sa, hnevala, smútila, dokonca som siahla po denníku a zapísala si svoj zoznam. A hoci som si pri mnohých YA knihách povedala, že som na ne stará, som preveľmi rada, že sa nájde výnimka.
Poznačená tragédiou a s nádejou na lepšiu budúcnosť strávi celý rok v Kanade, no v myšlienkach sa neustále vracia do minulosti. Sužuje ju pocit viny a hoci niekde v hĺbke duše vie, že nemôže za to, čo sa stalo, obviňuje sa. Odhodlaná vyhnúť sa opakovaniu histórie si postavila okolo seba ochranný múr a uzamkla srdce. Je toto správna cesta? Nájde pokoj a odpustenie? Zaslúži si byť milovaná?
Knihu som čítala ešte minulý rok a po prečítaní som ostala ako na vážkach. Na jednej strane bol príbeh zaujímavý, plný pekných a hlbokých myšlienok, páčilo sa mi rozdelenie kapitol a prekvapil ma záver knihy či konečné rozhodnutie hlavnej hrdinky.
Čo sa týka postáv, Ruthy, Matt a Mary boli podľa mňa najsympatickejšie, no hlbší vzťah som si k nim nevytvorila. Bola som ale rada, že dokázali prijať Rút medzi seba a nebrali ju len ako opatrovateľku detí, ale aj ako člena rodiny. Oceňujem, že Matt nebol presladený princ na bielom koni, pretože aj on mal svoje problémy či trápenia a v podstate do poslednej chvíle čitateľ nevie (aj keď možno tuší), ako sa jeho postava vyvinie.
Na druhej strane ma rušili chyby a niektoré formulácie, trochu mi vadili prázdne strany (skvelé miesto na poznámky, no na môj vkus ich tam bolo zbytočne veľa) a najväčším sporným bodom bolo v mojom prípade spomínanie Boha. Niektoré časti, v kt. sa spomínal Boh, boli celkom náročnejšie – nestotožňovala som sa s nimi, čo vo veľkej miere ovplyvnilo môj čitateľský zážitok a musím sa priznať, že niekoľkokrát som tieto strany dokonca preskočila.
Ona je krásna, obľúbená, rozmaznaná a z dobrej rodiny. On je zasa terčom výsmechu, obyčajný podivín, od kt. sa všetci držia ďalej. Čo ak nás prvotný dojem klame viac, ako sme si ochotní pripustiť? Čo ak je to ale maska, kt. si každé ráno nasadia, aby dokázali prežiť deň? Čo ak majú dvaja naoko rozdielni ľudia viac spoločného, ako sa môže zdať? A keď im učiteľka zadá spoločný projekt, sú nútení čeliť nielen sebe a ostatným, ale aj pravde odhaľujúcej tajomstvo, kt. malo ostať navždy pochované.
Táto kniha je krásna a ťažká zároveň. Už na prvých stranách som bola vtiahnutá do emočného víru, z kt. nebolo úniku. Nešlo totižto o nič plytké, pretože Viki nám predstavila zaujímavý a premyslený príbeh, v kt. postavy zažívajú reálne problémy, napr. rodinné problémy, šikana, toxické vzťahy, vplyv druhých na naše rozhodnutia, alkoholizmus, násilie a pod.
A zatiaľ čo niektorí si užívajú dospievanie plnými dúškami, iní sa držia vopred napísané scenára od rodičov, či dokonca na seba berú bremeno druhých, pretože jednoducho nemajú na výber.
Počas čítania som si kládla otázku za otázkou, zamýšľala a nechápala. Nechápala som, prečo je kariéra rodiča či fľaša alkoholu dôležitejšia ako dieťa; prečo je verejná mienka viac ako mienka rodiny; prečo odsúdime človeka skôr, ako ho spoznáme; prečo si myslíme, že naše pravé ja nemá žiadnu hodnotu...
Hoci sa vianočné obdobie skončilo, chcela by som vám odporučiť jeden príbeh o tom, ako pred niekoľkými rokmi zažili Olwen a Ellis veľké mysľomagické dobrodružstvo. Teplo sa oblečte a držte si čiapky, portál sa otvára.
Kde bolo, tam bolo, v mestečku Sceben, sa všetci pripravujú na Vianoce. Vonku vládne zima a z klziska sa ozýva detský smiech. Vo vzduchu cítiť kúzlo a neuveríte, čo sa stalo deň pred Štedrým dňom. „Keď čary ožívajú, magické tvory sa už viac neskrývajú...“ Aj vy ich môžete vidieť, stačí sa len správne pozerať. Tak čo? Vidíte toho milučkého snežného flafíka? Volá sa Štrupko a pochádza z Jaskynného kráľovstva, kde práve prebiehajú veľké oslavy polárneho sveta. A čo sa stane ďalej? To sa dozviete, keď si knižku prečítate. Verte, čaká v nej na vás nejedno prekvapenie.
Knižka je síce útla, obsahuje čarovný príbeh (nielen o kamarátstve, kúzle, sile rodiny, jedinečných okamihoch a pod.) so silným posolstvom.
Ja som sa vďaka príbehu preniesla do detských čias a zaspomínala som si na to, ako som z okna izby sledovala snehové vločky a predstavovala si, že sú to malé stvorenia, kt. sa šantia len tak vo vetre, tancujú či poletujú, aby nás, ľudí, potešili. A keď niektorá z nich narazila do okna, myslela som, že ma chce pozdraviť.
Čerešničkou na torte je jedinečné grafické spracovanie knihy spolu s interaktívnymi stránkami, na kt. zažijete kopec srandy.
Prenasleduje ma minulosť a zožiera pocit viny. Moje vnútro sa roztrieštilo na milión drobných kúskov. Predtým som mala všetko, teraz nemám nič. Predtým nás spájalo Slnko, teraz nás delia galaxie.
Aj ja som mala vo svojom živote niekoho ako Ret – osobu, kt. som považovala za kamarátku, no trvalo mi veľmi dlho uvedomiť si, ako sa veci v skutočnosti mali. Možno to bolo zo začiatku skutočné, no čím sme boli staršie, všetko sa zmenilo. Po niekoľkých rokoch som si uvedomila, že naše priateľstvo bolo toxické a jediný, kto sa trápil, som bola ja. Tieto veci, bohužiaľ, nevidíme, pretože si nechceme pripustiť pravdu. V mysli som sa vrátila do minulosti – z časti šťastnej, z časti trpkej. A aj keď som už teraz „niekde inde“, občas spomienka na minulosť zabolí.
Každý z nás má svojich démonov, kt. nás prenasledujú. Čo ak je naše bremeno z minulosti príliš veľké? Čo ak ale nie sme schopní zmieriť sa s minulosťou? Ellory by vám o tom vedela hovoriť. Mala priateľa, kamarátky a svoje záľuby. No stačila chvíľa a všetko sa zmenilo.
Priznám sa, že po dočítaní som mala zmiešané pocity. Páčilo sa mi rozdelenie kapitol na prítomnosť/minulosť, zopár myšlienok či vesmírne prirovnania. Postavy mali potenciál, ja som po pár stranách vedela odhadnúť, kto ako rozmýšľa a čo urobí. Niekt. som ľutovala, iných nemusela, no hlbší vzťah som si k nim nevytvorila. Mrzí ma, že istým vývojom prejde len Ellory – chcela by som totižto vidieť, ako daná vec ovplyvní aj ostatných, teraz mi prišli „zaseknutí v čase“.
Autorka sa venuje viacerým témam, no ani jedna nie je (podľa mňa) prepracovaná hlbšie, čo je škoda. Dej plynul vlastným tempom, väčšina častí mi prišla zbytočne natiahnutá a postupne som si všímala vzor, kt. sa tiahol celou knihou a spôsobil, že som sa nevedela sústrediť a veľmi som sa premáhala, aby som nepreskočila zopár strán.
Anotácie nečítam, pretože mám rada pocit, keď sa môžem pustiť do knihy ako do neznámych vôd a nechať sa prekvapiť všetkým, čo k tomu patrí. V tomto prípade ma zaujala už len samotná obálka. Poznáte to, keď kniha na vás hovorí a vy vypočujete jej volanie?
Môj prvotný koncept recenzie som napísala na 4 A4, no uvedomila som si, že nie vždy je potrebné povedať všetko, niekedy stačí vystihnúť podstatu.
Už na prvých stranách som hltala slovo po slove. A tie opisy! Och, niečo úžasné, pretože to neboli len obyčajné slová. Natali dokázala to, čo málokto, pretože som mala až pocit, že som na danom mieste a napr. pri opise Lesného kráľovstva som v mysli počula smiech lesných víl a cítila vánok vo vlasoch. Jednoducho zážitok (a to nehovorím o samotnom dobrodružstve, ktoré zažili postavy).
V niektorých častiach som cítila vplyv iných diel (napr. HP, Hobbit, Eragon a pod.), no o to viac to umocňovalo zážitok, lebo sa spojili veci, ktoré mám rada. Dej bol premyslený a zaujímavý, miesta a postavy výnimočné (až na Rodana, ten ma pekne štval, ale zasa nemôžeme milovať všetky postavy, nie?), ilustrácie dych berúce.
Mohla by som to okomentovať aj z jazykovej stránky? Mohla. Vedela som si domyslieť koniec? Vedela. Pokazilo mi to zážitok? Rozhodne nie. Nezáleží mi na tom. Ja som si Katju zamilovala a to je to hlavné. Teším sa na pokračovanie.
Pravda je len jedna, nie vždy jasná, preto je nutné poznať všetky verzie príbehu. Čo sa stane, ak človek začne veriť predstavám a bude ich pokladať za to reálne?
Izabela bola na materskej, starala sa o syna, no jej nálady boli ako aprílové počasie. Michal robil všetko pre rodinu a zatiaľ čo sa mu v práci darilo, doma vznikali problémy. Sama dobre viem, že ak má človek veľa práce, je vyčerpaný, nervózny a i tá najbezvýznamnejšia vec dokáže spôsobiť apokalypsu. Tu by si mali ľudia uvedomiť, že vo vzťahu sú dvaja.
Čo je podľa vás znakom šťastného vzťahu? Existuje ideálny vzťah? Nie. No aj zlé veci sú na niečo dobré. To, ako pár zvládne nástrahy, je ich vizitkou. A znova platí, že vzájomná dôvera, komunikácia a pochopenie sú jednými zo základných pilierov. Naozaj je také ťažké nájsť si chvíľu a porozprávať sa? Vzájomne sa pochopiť a pomôcť si?
A potom sa objaví niekto ako Katarína – pripravená využiť šancu. Och, mala som na ňu nervy, nešlo o „klasickú“ hrdinku, kt. chce získať muža svojich snov (aj keď osobne si myslím, že sama poriadne nevedela, čo od života chce). Nevedela som sa s ňou stotožniť: čo robila, nebolo správne a ani by sa to nemalo diať. Bola príkladom toho, čoho sme schopní (bez ohľadu na následky). Úprimne? Ženy niekedy vedia robiť šialené veci. Dokázali by ste rozbiť rodinu v snahe uloviť chlapa?
Konajme tak, aby sme si neubližovali.
Konajme tak, aby sme sa nemuseli ospravedlňovať.
Konajme tak, aby sme nestratili to najcennejšie.
Veľmi páčilo, že „jedna“ udalosť bola vyrozprávaná z troch pohľadov. Kniha ma zaujala tak, že som ju “zhltla” na jeden nádych.
