Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Vitaj, vitaj! Nemám rada spoznávanie nových ľudí. Ale vieš čo? Ty sa mi páčiš!
Moja obľúbená rozprávka je Kráska a Zviera.
Som príšerne veľkou fanúšičkou Maasverse! Ale myslím tým NAOZAJ MEGA veľkým (nikoho väčšieho nepoznáte!). Na sériu ACOTAR NEDÁÁM dopustiť!! (dostala ma do tejto čítacej sféry). Milujem ju.
Po knihách Any Huang siahnem vždy, keď sa nechcem pri čítaní trápiť a skúšať niečo nové. Huang je jednoducho kráľovna skvelých kníh (a ani na tie nedám dopustiť!).
Vyzdvihnem aj Česku autorku (pretože si získala moje srdce), ktorá tvorí pod pseudonymom “nofreeusernames”. Siahni po jej knihách, pretože zabudneš na všetko okolo. Nechaj sa jednoducho rozpustiť a pobaviť! (Chcem a budem si ulietavať na takýchto YA príbehoch. Pretože na nich nie je čo pokaziť!).
Ježiš ja mám toho na srdci straááášne veľa (a strašne veľa famóznych a dychberúcich kníh!). O tom radšej osobne:)).
Héej, a mám záľubu aj v skladaní puzzle. (Momentálne fičím na Disneyovských).
Tak donevidenia!
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„Tohle napětí mezi námi mě zabije, pískle,“ vzdychl a frustrovaně si prohrábl rukou vlasy. „Já se ti líbím, ty se mi líbíš, pojďme se, já nevím, už konečně políbit.“
Wau! Tento diel, táto časť z celej série za mňa vyhráva ten najvyššie položený piedestál (a že je vážne vysoko). Od začiatku ma to vtiahlo tak veľmi, že som listovala a listovala, kým som vládala. Páči sa mi prepojenie reálneho života a reálnych problémov. A čo je tým najlepším riešením na všetky tie ľudské ťažkosti, ktoré zo sveta nasávame? Čo to dokáže spasiť? Láska. Poriadna slow burn láska, ktorá tu nechýbala.
Neverím poslednému dielu série, že sa dokáže presadiť natoľko, aby som mohla tvrdiť, že bude lepším príbehom, než bol príbeh Charlee a (môjho) Noaha.
Ak váhaš, tak ťa pripravím na to, čo ťa čaká. Život internetovej hviezdy Charlee. Tajomný Noah (máš moje srdce). Kopec tanca, divadla, doberania, chémie, problémov, kamarátstva, bojovania, vtipov, nevydarených snov, záujmov a nakoniec spoločnej a čistej lásky.
Žiaden alternatívny koniec čítať netreba. Ten koniec bol jediný, ktorý si obaja bezpodmienečne zaslúžili. Pretože ak si vyberieš seba, to, čo opustíš, ťa aj napriek všetkému počká. Pretože? Tak to malo byť.
Noah, si mužom. Pasovaným mužom so vším a všudy.
Ďakujem.
Musím uznať, že kniha ma bavila o trochu viac ako prvý diel série (a ehm, nie, fakt to nie je preto, že sa tam spomínali dvory!). Mala ten správny a vyvýšený humor, kopec metafor, úžasných ľudí a jednoducho JEJ BOLO STRAŠNE MOC.
Páčil sa mi úplne celý ten dej, od kosenia trávy až po číslo v skrinke (ó, bože, Liam, si muž činu a skvelý kamoš!). Ulietavam si na tomto štýle písania a milujem to.
Ava a Chris vyhrali vojnu medzi Mei a Liamom a sú o krok bližšie k môjmu srdcu (asi som do teba, Chris). Avšak Chris… dvíham výstražný prst, pretože aj napriek tomu, ako si sa bohovsky správal, si to jedným rozhovorom a svojimi hlúpymi myšlienkami pokašľal! A moje srdce puklo v ten moment asi viac než chudinke Ave. (Aby som ti nekrivdila, tak si si ma získal naspäť a zachránil si to.)
Ava, zvládla si to statočne! A hej Chris.., Chris? HALOO? Čo ten muzikál zo strednej, príšerný tanec a spev pred všetkými? To je teda spôsob, ako niekomu dokázať, že ťa nie je príliš. A čo je viac ako to, keď je tú lásku jednoducho cítiť?
Užila som si to strašne mega. Ďakujem za ďalší skvelý YA príbeh!
P. S.: Si jednorožec, tak sa trblietaj a uži si to!
Ja len že musím (a hlavne s úctou) skloniť poklonu talentovanej autorke, ktorá svojím špecifickým štýlom písania zbúrala tu stenu pred mojim srdcom a tým si zaslúžila bližšie miesto. (Hoci nie som cieľovka ľúubim to).
Mei je skvelá. L..-Travis rozkošný. Celé to je živé, vtipné, milé a pohodové. A tie chatové konverzácie, ktoré sú do príbehu zapojené? Milujem! A pokojne by som ich prijala aj viac (NAOZAJ VIAC), haha. Ulietavam si na nich spolu s hrdinami a presne takéto detaily ma na tom celom jednoducho bavia.
Celý dej aj s postavami na mňa pôsobil prirodzene, nenútene a musím povedať, že aj reálne. Akoby som nesledovala len vymyslený príbeh, ale naozaj mala možnosť prežiť a nahliadnuť do života týchto postáv.
Teraz týmto strašne žijem a zvyšok série mám už na ceste. Chcem doma viac takýchto na jedno nakusnutie feel-good romantických kníh, prosím!
Akurát ma prekvapila neskutočne pevná väzba knihy, ktorá bola taká PEVNÁ, že som si musela robiť veľmi dlhé pauzy počas čítania, aby som neprišla doslova o ruku pri všetkých tých prstových kreáciách, ktorými som sa ju snažila udržať otvorenú. (To bol boj a bolesť, upsi.)
P.S.: (najkrajší) Henry Cavill je aj najlepši Geralt a vždy ním bude!
„Rio, ja ťa prosím.“
„Tak prestaň prosiť, Hallie. Nepomôže ti to. Na svete nie je dosť peňazí, ktorými by si ma presvedčila, aby som ti dovolil stráviť v mojom dome nasledujúcich šesť mesiacov.“
Au. Znie to ako skvelá jazda, nie? (Hihi). Začiatok mi ukázal, že tam ten potenciál bol.. BOL.
Na Ria som sa tešila. Veľmi. Od začiatku série bol ten, ktorý sledoval, ako všetci okolo neho ulovili svoje polovičky, zatiaľ čo on stále nič. A tak som čakala, že jeho príbeh bude vtipný, trochu viac mužský a hlavne viac Riovský.
A prvých približne 150 strán? WOW. Ono to tam bolo ja som to videla. Hovorila som si, že toto bude presne ono. Lenže potom prišlo to ich: Chcem ťa. Ale vlastne ťa mám nenávidieť. Ale chcem ťa. Ale nemôžem ťa chcieť. Ale chcem. Odolať. Neodolať. A takto nejako sa pre mňa začal nekonečný kolotoč. Hoci vieme, že skončia spolu, hoci je to detská láska, u mňa to jednoducho nemalo ten správny štýl, aký to malo mať. Bolo to rýchle..
Úprimne, ten stred knihy sa mi čítal strašne ťažko. Všetko sa vlieklo, stále sme sa vracali k tomu istému a ja som už len čakala, kedy sa konečne niekam pohneme. Zdĺhavé, nudné a opakujúce.
Videla som aj “áno momenty”. Niektoré veci, ktoré Rio povedal alebo urobil, ma stále dokázali vytiahnuť z toho môjho meh. A záver sa mi páčil. Dokonca tak veľmi, že dvadsať stranový epilóg som prečítala rýchlejšie ako celý ten stred. Alebo rýchlejšie, ako trval Riov spomínaný tridsaťštyri hodinový pôrod (Len neviem, či preto, lebo som už bola blízko konca, alebo… ale nie! Bol dobrý.).
A tak som tu na konci série a hovorím si, že to je fuk a zároveň veď áno… Páčilo sa mi ako autorka pracovala s problémami jednotlivých postáv a ako ich postupne nechávala prejsť tým, čím si potrebovali prejsť.
Som rada, že som ju dočítala. Som rada, že som spoznala všetkých týchto ľudí a ich príbehy.
Veterné mesto, donevidenia.
P.S.:Hej, psst, Rio… ehm, len tak medzi nami, čo povieš na to, keby som si vzala pôžičku na knihy? Veľkú. VEĽMI VEĽKÚ. Hmm? A ty by si ju prišiel za mňa splatiť?
Isaiah: „Možno mi ju dnes do cesty poslala mama.“
Travis: „Tak kto to je?“
Isaiah: „Moja budúca manželka.“
Ďalší Rhodes (tentokrát ten s malým znamienkom pod pravým okom), ktorý VÔBEC nesklame.
Mal oči len pre ňu. Od začiatku až do konca. A dopekla, ja som mu verila úplne všetko. To, ako sa o ňu staral, ako ju chránil, ako ju počúval… presne ten typ muža, ktorého by som dopriala každej žene.
A ešte viac sa mi páčilo, že hoci ju tak veľmi chcel, nikdy nechcel byť dôvodom, pre ktorý by sa ona musela vzdať svojho šťastia, kariéry alebo toho, kam sa chce v živote vybrať. Bol ochotný ísť za ňou, nechať všetko, čo mal, alebo sa zmieriť s tým, že jej rozhodnutie mu bude dookola a dookola trhať vlastné srdce.
Aby som nezabudla - Isaiah je naozaj roztomilo starostlivý a zovrie vám srdce, keď zistíte, ako cez traumu, ktorú má z búrok, nedá dopustiť na svojich blízkych.
Úprimne? Ja ani neviem povedať, či sa mi viac páčil príbeh Kaia alebo Isaiaha. Oboch som si zamilovala a obom som chcela dopriať úplne všetko. Ale aj napriek tomu Isaiahovi Rhodesovi oficiálne dávam päť žiarivo žltých hviezdičiek z piatich, pretože ja v tomto prípade hodnotím svoj čitateľský zážitok, nie tempo, zápletku a literárnu kompozíciu. Ja som toho green-flag muža zhltla aj s topánkami. (Ryan Shay stále však vedieš!)
Bolo to milé. Bolo to pekné. A teraz sa ocitám na konečnej zastávke, pretože HALOO RIO, ty prekliaty zúfalec, konečne sa dočkáš!
P. S.: Ži, smej sa a miluj.
Chcela som, aby táto časť série bola o niečo lepšia ako predošlá. Nebola. Ale… Pri tejto knihe som si uvedomila, že ich vlastne nemôžem porovnávať a očakávať, že po najlepšej časti série (za mňa) budú prichádzať ďalšie a ďalšie, ktoré ju budú prekonávať.
Moje srdce síce stále vyhráva Ryan s Indy, ale aj táto časť má svoje čaro. Asi tak veľmi ako šiltovka na hlave muža s menom Malakai a jeho vlastná malá kópia. Áno, Miller, aj ty si rozhodne vyhrala skvelý život v tomto Veternom meste.
Páčili sa mi vzťahy medzi všetkými a aj to, ako boli vykreslené. Páčil sa mi ten mužský obraz upínania sa a zapustenia koreňov. A hoci je predvídateľné, ako to celé skončí, aj tak vás to unesie na poriadnom kolotoči emócií. A viete, čo je na tom najlepšie? Takto zistíte, že kniha za to stojí. A bejzbalový tatko tiež.
Chcem sa však v krátkosti podeliť o pár momentov, ktoré mi vytvorili hrču v hrdle:
Bolelo ma, keď našla odkaz za fotkou.
Oh, Kai.
A záverečná pasáž rozhovoru Millie s jej otcom? Mokré oči.
A tam kde ma jeden rozhovor zničil. Ten ďalší ma dorazil. Bratia Rhodesovci.
Ďakujem autorke za možnosť prečítať si túto milú a peknú cestu tejto trojice. Nie každá kniha musí byť lepšia ako tá predchádzajúca. Niekedy jej stačí byť iná. A táto ma dostala presne tam, kam mala. Takže, Isaiah Rhodes, dopekla, sem s tvojím príbehom!
Ja som pripravená.
P. S.: Viete čo? Dnes bol dobrý deň.
A všetky môžu byť dobré.
Po dočítaní chcem len kričať - so slzami v očiach a úsmevom na perách. Nič viac.
Och, bože… Viete, koľko toho vlastne chcem - ba priam musím - povedať? No bolo by toho príšerne veľa a nikto by nikdy nenašiel koniec. Tak ja len, že Maas na hrad, prosím, korunujem ju. Neskutočné pocity počas čítania jej výtvorov.
A to nehovorím o tom, že jej paralelné vesmírne prepojenia s ACOTAR som úplne žrala (ako fanúšičku ma to neskutočne potešilo).
Priznávam sa, že pri čítaní bolo množstvo častí, ktoré mi lámali srdce. A ja viem, že sú to knihy, ktoré nikdy neprestanem odporúčať a neprestanem nimi ani žiť.
Zamilovala som si pohľady ich všetkých. Páčilo sa mi vidieť problémy každého z nich, ich premýšľanie aj vnímanie sveta. A hoci mi kniha veľakrát držala srdce v šachu, ďakujem jej za to, pretože práve tým ukázala, akú silu môžu mať príbehy.
Skláňam klobúk, pretože to bola horská dráha všetkého od prežívania, zvažovania, strachu, plaču, radosti aj bojovnosti. Malo to všetko a nechcem od toho nič viac. Dobrovoľne v jej knihách nechávam celé svoje srdce.
Počas čítania som prežívala toľko vecí, že som ich mala potrebu vykričať do sveta, a tak bez váhania siahnite po tejto sérii. 10000/10.
Pri Maas to totiž funguje tak správne - jej kúzlo spočíva v tom, že sa čitateľ naviaže na svet, postavy a začne všetko prežívať spolu s nimi.
Aj keď som zavrela poslednú stranu, ešte stále som jednou nohou v tom svete.
P. S.: Ja len, že jej knihy - ACOTAR aj Crescent City - sú u mňa jednoznačný masterpiece.
Jedná sa o prvú knihu od autorky, po ktorej som siahla. (Priznám sa, že som po nej v kníhkupectve siahla okamžite. Verila som jej.)
A bože… Ako keď si naberiete príliš veľké sústo a ostane vám zaseknuté v krku. Nie a nie ho prehltnúť. Presne tak som sa cítila pri čítaní tejto knihy.
Čítať jednu knihu dva týždne a nebyť ani za polovicou? To sa mi ešte nestalo. Som sklamaná. Všetko sa neskutočne vlieklo a stále som čakala, že príde niečo, čo ma konečne vtiahne do deja. Lenže ono to neprišlo.
Postavy ma vôbec nezaujali - ani na jednej mi nezáležalo natoľko, aby som chcela vedieť, čo bude ďalej. Dejové linky boli nezáživné, dialógy ma nebavili a celé to na mňa pôsobilo strašne prázdne. Neviem, či mi nesadol štýl autorky, či za to môže preklad, alebo jednoducho celý príbeh, ale niečo tomu strašne chýbalo.
Mňa jednoducho nedostala. Aj napriek množstvu šancí, ktoré som jej dala, som sa k nej už nedokázala vrátiť. (nechýba mi).
Mám pocit, že som pri nej strávila večnosť. Teraz potrebujem niečo, čo prečítam jedným dychom, lebo táto kniha zo mňa za tie dva týždne vysala všetku chuť čítať.
Potrebujem sa verejne ospravedlniť.
Pri prvom diele som túto sériu trošku podcenila a moja prvá recenzia bola… povedzme, dosť skeptická. ALE teraz prišlo to veľké ALE, pretože konečne úplne chápem, prečo je táto séria tak ospevovaná!
Tento diel? O 120 % lepší ako ten predchádzajúci. A Ryan sa oficiálne zapisuje na zoznam mojich knižných mužov.
„Vieš zavrčať? No neviem úplne presne, ako by to malo znieť, ale každý z mojich knižných frajerov vie parádne vrčať. Ozaj! A mohli by ti aj potemnieť oči.“
Prosím vás… ja to milujem. MILUJEM!
Táto kniha je jedna veľká dávka zábavy, romantiky, podpichovania a momentov, ktoré vám raz stisnú srdce a inokedy vás rozosmejú. (Rio, Indy a Ryan? Absolútne top kombo).
A viete, čo bolo na tom najlepšie? Všetko tu fungovalo presne tak, ako malo. Chémia medzi Ryanom a Indy bola neskutočná, vedľajšie postavy boli skvelé (už teraz sa teším na Kaia) a moja obľúbená slow burn? Tú som doslova žrala. Každá stránka ma nútila chcieť viac.
Keď som v prvom diele nenašla, čo som chcela, tak druhý chválim do nebies. Konečne vidím, prečo túto sériu všetci tak milujú. Ak táto kniha niečím vyniká, tak je to Ryanom. Jeho spracovanie bolo jednoducho dokonalé. (Prepáč, Indy… aj ty si bola skvelá!).
Ich vzťah bol napísaný tak autenticky, že som mala pocit, že by Ryan a Indy pokojne mohli existovať aj mimo stránok knihy.
Už len jedna malá ironická vsuvka na záver… Na to, koľko rokov majú ich deti, sú neuveriteľne nadané. Dvoj až trojroční drobci zvládajú veci, ktoré by im mohli závidieť aj desaťroční..
P. S.: Hej, pssst… Ryan! Máš moje srdce.
3,5/5
Konečne hlavná hrdinka s plnšími krivkami a nie ďalšia dokonalá modelka? Pracuje na letisku, bojuje so svojimi komplexmi, no zároveň má zdravé sebavedomie. Zanders je hokejista, ktorý sa za maskou arogancie skrýva pred vlastnými problémami a úzkosťami. Obe postavy si nesú svoje bremená, čo sa mi na nich páčilo.
Napriek tomu mi počas celej knihy niečo chýbalo. Nejaká iskra, moment, pri ktorom by som si povedala: „Tak preto je táto séria taká ospevovaná.“ Do knihy som išla s vysokými očakávaniami, ktoré sa bohužiaľ nenaplnili.
Páčilo sa mi, že autorka išla do hĺbky a venovala sa psychike postáv, no napríklad sexuálne scény ma skôr odpudzovali. Dej mi prišiel miestami unáhlený a zvláštny, preklad a korektúra tomu tiež veľmi nepomohli. Musím spomenúť aj unisex mená. Chvíľu mi trvalo zvyknúť si na ne a pri mene Maddison som si napríklad neustále predstavovala ženu. Nie je to chyba knihy, skôr moja asociácia, ale počas čítania ma to párkrát vytrhlo z deja.
Odchádzam so zmiešanými pocitmi a pocitom premárneného potenciálu. Napriek výhradám sa však na druhý diel chystám. Možno práve ten bude tým, ktorý ma presvedčí.


















