Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha Hostiteľ rozoberá dopodrobna ako by to mohlo vyzerať, keby zelení mužíčkovia predsa len neprišli všetko zničiť. Príbeh je rozprávaný očami a pocitmi Melanie, alebo skôr toho čím sa stala keď jej telo obsadila Pútnička. Spolu prežívajú aké je to byť človekom a čo všetko pre nich znamená rodina.
Zaujímavé je, že prvá časť knihy sa tvári akoby bola viac sci-fi, rozoberá chyby našej spoločnosti a ako by vyzeral svet kde každý je dobrý na ostatných, kde nie je zločin. Potom akoby to autorku prestalo baviť a začala sa úplne iná kniha. Zvyšok príbehu tento svet spomína už len ako kulisy na pozadí a sústredí sa na postavy a vzťahy medzi nimi.
Musím priznať, že na môj vkus to bolo trochu viac precítené ako by som si želal. Z knihy vyžaruje že pani Mayer je viac doma vo vzťahoch a milostných trojuholníkoch ako v sci-fi. Ale nemôžem povedať že som si to neužil - posledných 140 strán som prečítal za jeden deň.
H.G.Wells sa v týchto knihách zamýšľa nad podstatou toho čo robí človeka človekom. V knihe Stroj času sa presunie do roku 802701, kde čitateľovi predostiera ľudí v post-utopickom svete a poukazuje na možné dôsledky vývoja spoločnosti. Naopak v knihe Ostrov Dr. Morreaua sa pozerá skôr na súčasných ľudí, uzatvára spoločnosť na malý ostrov a zotiera rozdiely medzi zvieratami a ľuďmi. Obidve knihy sú skvelým zrkadlom spoločnosti, do ktorého by sa podľa môjho názoru mal pozrieť každý fanúšik sci-fi.
Toto je jednoznačne jedno z lepších fantasy ktoré sa oplatí prečítať. Od začiatku vás chytí za srdce humor hlavných postáv a vezme vás na divokú jazdu skrz nebezpečný fantasy svet. Počas nej nebude chýbať prehliadka známych aj neznámych príšer, mágia ani kvalitne opísané postavy. Autor sa nebojí vysmievať sa starým dobrým fantasy klišé či slovným spojeniam a hneď na to ich použije aby ste si nemysleli že čítate nejakú nóbl knihu. Už zostáva iba nasadiť čarovný klobúk, do ruky vziať spievajúci meč a vydať sa do sveta Wyldu aby ste zistili ako to celé skončí.
Táto kniha mi trochu pripomínala Kukučínov Dom v stráni a to najmä kritikou spoločnosti očami človeka čo veľa zažil. Príbeh by sa dal zhrnúť asi tak, že mexičan sa pozeral do zrkadla a na druhej strane bol žid počas druhej svetovej. Práve kvôli vojnovej tematike som sa do tejto knihy pustil a aj keď to nebolo úplne to čo som čakal, určite som po prečítaní nebol sklamaný, skôr naopak.
Skvelá kniha, dobre sa čítala. Koniec sa mi zdal trochu nútený ale inak nemám výhrady. Postavy boli super, aj by ste uverili že naozaj žijú medzi nami.
Keby som mal túto knihu označiť iba pár slovami, asi by som použil výraz "vesmírna komédia". Ľahko sa čítala, postavy boli vtipné a príbeh ubiehal plynule. Koniec je skvelý, trochu otvorený, dúfam že to znamená, že sa dočkáme aj pokračovania.
Piesen osudu je prekvapivo dobra kniha, tak akurat postav, tak akurat magie, tak akurat pribehu, vsetko ako ma byt. Ani neviem co by som o nej napisal negativne, snad len to ze by mohla byt dlhsia ale to hlavne preto lebo dobreho nie je nikdy dost.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Takze, co mi vadi ? Mirka je obycajna pipka, co sa zamiluje do prveho svalnaca, ktoreho stretne, ten je na prvy pohlad hulvat (taky som mal z neho pocit) a vacsinu knihy o nom Mirka ani nevie, len o nom sniva. Stretne aj Juraja, ktory sa k nej daleko viac hodi, ona ho odmietne (viackrat), spravi z neho pomocou magie bez jeho suhlasu niekoho ineho (zmena povahy) a odmieta ho dalej, zatial co ho vodi za nos uplne celu dobu. Nakonci sa z jej vysnivaneho svalnaca ukazal byt dokonaly princ, ktoreho si aj vezme. Samozrejme ako panna. On sa rozhodne ze aj ked spaval s kym sa mu chcelo tak uz na inu nepozrie. Druha postava, Ester, je temperamentne alter-ego Mirky, nieco ako "vsetko co sa nevoslo do hlavnej postavy". No a Nikol je zase utlacane chudatko, ku ktoremu sa vsetci chlapi na svete spravaju najhorsie ako sa da. Takmer kazdy koho stretla ju bud znasilnil alebo si aspon pichol nozom. Doslova. Howgh.
Z tejto knihy som mal dost zmiesane pocity. Originalne myslienky, dobre vykreslene prostredie, dobra zapletka, dobry koniec, vsetko ok... ale tie hlavne postavy su myslim trochu preslap. Kedze ide len o par pasazi, tak davam 5* a tiez treba brat do uvahy ze ide o autorkine prve dielo. Cital som aj dalsie a su uz lepsie. Svoje vyhrady dam do samostatneho komentara kedze to nejde bez prezradenia casti deja.
Kniha je skvela, nachadza sa v nej vela zaujimavych myslienok a zaver som docital jednym dychom. Uvod bol sice pomalsi ale potom as to pekne rozbehlo.
