Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Autorka vedecko-fantastických príbehov. Venujem sa tiež písaniu populárno-náučnej literatúry a ďalších žánrov, blogovaniu, recenzovaniu, prednášaniu, výtvarným aktivitám. Zatiaľ mi vyšli štyri knihy:
•sci-fi román Nula kelvinov (Q111, 2012),
•sci-fi román Večnosť omylov (Artis Omnis, 2014)
•sci-fi román Úvod do teórie chaosu (Artis Omnis, 2016)
•sci-fi román Druhá planéta (Artis Omnis, 2019)
Oblíbené literární žánry
Moje odznaky
Moje aktivity
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Wishlist plný knih je znakem cílevědomého knihomola! Nebo znakem pomalu píšících autorů (zdravíme George R.R. Martina) :-)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nikdy som nedala Kingovi menej ako tri hviezdy, ale teraz naozaj musím. Pritom sa to rozbiehalo tak sľubne... jeden páchateľ na dvoch miestach zároveň, to vyzeralo ako skvelá zápletka, v ktorej sa dalo ťažiť zo psychológie, súdu, vývoja postáv. Prvý problém nastal, keď namiesto sľubne rozbehnutého vývoja autor postavy náhle preriedil a dej nadobudol iný smer. A čoraz horší a horší, s čoraz slabšou a slabšou atmosférou a charakteristikami postáv. Vyvrcholenie, stret so samotným zlom, vo mne nevzbudilo ani kúštiček napätia, obáv či strachu. Vlastne mi to pripadalo, ako keby sa niekto neveľmi úspešne pokúšal Kingov štýl napodobniť. Toto je naozaj všetko? Tomu som nemohla uveriť – keďže som to mala v čítačke a nevidela som, koľko strán mi zostáva, očakávala som druhé, lepšie kolo. Aj kvôli roztiahnutému záveru. A keď už som naozaj uverila tomu, že druhé kolo bude, zrazu bum – posledná strana. A to ani nevravím o logickej chybe – nadprirodzené monštrum je raz viditeľné na záberoch kamery, raz nie.
Číst víc
Túto knihu vydal King pod svojím vtedy ešte s ním nestotožneným pseudonymom Richard Bachman. Musela sa predávať spolu s knihou Beznadej. Po prečítaná oboch človek zistí, že tieto dve diela nie sú spojené len tak náhodne – v oboch vystupuje zlovoľné nadprirodzené monštrum Tek, ktoré žilo hlboko pod zemou, ale teraz prešlo do nášho sveta. A dve knihy vlastne rozprávajú paralelné príbehy o tom, ako sa to stalo. Aj postavy majú svoje paralely, či sa aspoň rovnako volajú.
Z dôvodov, ktoré neviem úplne presne vysvetliť, sa mi však Strážci zákona páčili viac. Akosi hlbšie som sa vnorila do atmosféry tohto príbehu a do osudov týchto postáv, na ktoré som bola zvedavejšia než v Beznadeji. Zaujímavo neošúchaná, a pritom veľmi realisticky podaná je myšlienka monštra, ktoré ovládlo detské telo a preto nájde záľubu... v kreslenom seriáli. Je ním posadnuté, stáva sa celým jeho svetom a desom jeho opatrovateľky. Ani sa mi nechcelo veriť, že MotoCops je len seriál vymyslený Kingom, tak verne pôsobil a tak dobre som si vedela predstaviť, ako sa dobrý úmysel, s ktorým bol natočený, vie zmeniť na nočnú moru. Síce bez veľkých myšlienok, ale pôsobivý príbeh.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čítala som v puberte a potom znova ako dospelá a ani raz mi to nedávalo bohvieaký zmysel. Otrepaný motív invázie mimozemskej rasy, o ktorej sa veľa nedozvieme a ktorá vyvoláva typickú „kingovštinu“: všeobecné telepatické pole, telesné deformácie a hromady splatterových scén. So splattermi to naozaj prehnal, toľko zvracania, krvácania a mimozemsky zdeformovaných vnútorností po čase začne nudiť. Hoci sa King sústavne snaží porovnávať svoju inváziu s filmami o invázii a tak sa z tejto kategórie dištancovať, čo je raz klišé, to je klišé: lietajúci tanier, zelená mimozemská krv a zelené mimozemské svetlo, humanoidné obludy a ovšem zlo, zlo a ešte raz zlo z vesmíru. Osobne ma rušilo aj to, že plno postáv sa volalo David, a jedna dokonca David Brown, rovnako, ako mŕtvy astronaut z raketoplánu Columbia. Páčil sa mi iba začiatok, v ktorom sa ešte takmer nič nedialo.
Číst víc
