Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
...mám rada, keď v knihe nájdem myšlienku, ktorá ma osloví až tak, že si ju zapíšem a vraciam sa k nej... Mnohé z nich nájdete aj v mojich recenziách kníh...
Momentálne vyhľadávam životopisy umelcov, najmä maliarov a našla som záľubu v cestopisoch.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Môj hlavný záujem Michelangelo tu vstupuje do deja len veľmi okrajovo, ale asi je to dobre, lebo by sa mi moc nepáčilo, ako ho autor vykresľuje. Nechcem nič, čo by mi premazalo to, ako pozitívne ho vykreslil Irving Stone. :)
Inak príbeh je opäť plný násilia, a nielen v mužskom prevedení, ale aj hlavná hrdinka príbehu Francesca je plná nenávisti a chladnokrvne pripravuje mučenie a vraždy. Znovu len konštatujem, bolo to hrozné obdobie, už len čítať o ňom , nieto ho žiť.
Kroniku rodu Medici som si kúpila v rámci môjho "michelangelovského" obdobia, chcela som sa dozvedieť viac o rodine, ktorá prispela k zrodu majstra. Prvá časť Strážcovia moci už bola vypredaná, ale aj tak ma najviac zaujímal Lorenzo. Teraz, keď som dočítala druhú časť Kmotor z Florencie, chcela by som vedieť viac aj o Cosimovi, tak budem prvú časť ešte hľadať. Aj keď v tejto časti Michelangelo ešte nie je /ešte je len batoľa/, príbeh sa mi páčil. Lorenzo je stále pre mňa Il manifico, kladný hrdina a preto nechápem /alebo nechcem chápať/, prečo sú mediciovci takí nenávidení. Samozrejme politike tých čias nerozumiem, intrigy, pokrytectvo, boj o moc, o bohatstvo, to je také typické pre tú dobu, ako aj s tým spojené vraždy a násilie. Toho je v knihe požehnane. Snažím sa to nejak extrahovať a zamerať sa na príbehy. A ak majú šťastný koniec, tým lepšie.
A v tretej časti sa dočkám aj majstra Michelangela.
Človek môže považovať svoj život za obyčajný, nudný, nenáročný. Knižka odhaľuje, že to je vec pohľadu....
Autorka opäť vynikajúco naštudované reálie, ktorými nás zaviedla do ďalšej krajiny so špecifickými prvkami a osudmi ľudí. Tentokrát, podľa mňa, súčasný príbeh CeCe trošku zaostal, možno k tomu prispel rozvláčny začiatok. Historický príbeh Kitty sa mi páčil viac, opäť príbeh silnej ženy, ktorú v živote sprevádza trochu lásky a veľa tragédií.
Denník som si kúpila pár dní pred dovolenkou a teraz čerstvo po dovolenke konštatujem, že mi robil spoločnosť. Je to aj tým, že som dovolenkovala sama pri poznávaní krás miest Južnej Moravy. Písala som si doň niektoré postrehy, zbierala som doň turistické pečiatky a pri kávičke na terasách alebo posedení v niektorom z prekrásnych zámockých parkov som si skicovala /lepšie povedané som sa snažila skicovať/ to, čo moje oči práve videli. :)
Moje Michelangelovské obdobie sa ešte stále neskončilo.
Cítim až takú bázeň, že tie vety v listoch ukladal na papier sám veľký majster. Jeho bezprostredné pocity, ktorými reagoval na aktuálne udalosti. Rovnako aj verše. Čítam si ich nahlas, aby som ich viac precítila.
Fulla ako rozprávač, filozof a veľký umelec. Tie jeho skice vyzerajú tak jednoducho, že som sa odvážila napodobniť. Ale chyba lávky, to musí mať človek v sebe.
A ešte zopár pekných myšlienok:
Náhoda je iba hra bez úsilia, ale obraz je určitý zámer...
Nápad je unikát. Keď sa niečo po sebe dva razy opakuje, je to rovnováha, symetria. Keď sa niečo tri razy opakuje, môže ísť o rytmus. No keď sa to isté štyrikrát opakuje, to je chudoba ducha.
Obdivujem spisovateľov, ktorí si naštudujú stovky strán historických materiálov, aby nám mohli porozprávať príbehy zo života slávnych. A Michelangiolo je studnicou takýchto príbehov. Pritom sa dozvedáme o krutostiach tej doby, v ktorej by sme určite nechceli žiť.
Pri výbere knihy ma hneď oslovili témy, ktorými si aj ja napĺňam život, umenie, cestovanie, návštevy galérií.
Kniha sa veľmi dobre číta, má zaujímavý námet, taký reálny zo života. Príbeh prerozprávaný z pohľadu muža. Aj keď v závere sú naznačené iné pohľady, premýšľam, akoby ten príbeh vyzeral z pohľadu ženy.
Jedna pre dej podstatná vec ma tam vyrušovala a neviem sa s ňou stotožniť. Sedemnásťročný syn a alkohol, drogy, sex, so "súhlasom rodičov".
Nedalo sa mi nevrátiť k tejto knihe, ktorú som už raz čítala, po tom ako som pred pár týždňami dočítala knihu Agónia a extáza. Trochu iný pohľad autorky na život a vzájomné ovplyvňovanie sa oboch umelcov. Sama na konci knihy uvádza, že viaceré udalosti sú jej fikciou. Ale to vôbec nevadí a nemení môj obdiv k Michelangelovi. Ak by som zobrala ďalšiu knihu, zase by to bol trochu iný pohľad autora.
A spomenula som si aj na výstavu Michelangelových skíc vo viedenskej Alebertine, ktorú som navštívila. Hľadám na internete a to už je celých 10 rokov. Ani sa mi veriť nechce. Ale magnetku odtiaľ mám. :)
