Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
...mám rada, keď v knihe nájdem myšlienku, ktorá ma osloví až tak, že si ju zapíšem a vraciam sa k nej... Mnohé z nich nájdete aj v mojich recenziách kníh...
Momentálne vyhľadávam životopisy umelcov, najmä maliarov a našla som záľubu v cestopisoch.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Maliarstvo, Toskánsko, silný príbeh ženy, to všetko boli pre mňa ťaháky, aby som si knihu kúpila a prečítala. Teraz, po prečítaní, akosi neviem v sebe usporiadať myšlienky a pocity. Príbeh zaujímavý, ale nie je tých udalostí príliš na život jednej ženy? Toľko ľudí, sa v jej živote zjavilo a potom zmizlo, aby sa niektorí zase zjavili, tam a vtedy, kde ich nečakáš. Pre našu dobu nepochopiteľne ľahko sa ľudia vzdávali nielen vecí, ale aj ľudí okolo seba. V jednu chvíľu miluješ a vzápätí nenávidíš... Nemuselo sa to skončiť predčasnou smrťou... Tak to je asi ono, keď ťa kniha núti premýšľať a klásť si otázky.
Príbeh piatej sestry Tiggy je opäť príbeh silných žien z minulosti a múdrej a vnímavej ženy súčasnosti. Zasadený do prostredia, ktoré ma už dávno priťahuje, škótska vysočina a španielska Andalúzia. Príbeh sa veľmi dobre číta, stále zostáva v podvedomí, aj keď som musela knihu odložiť. Dozvedela som sa aj veľa nového, gitanos, španielski cigáni, flamenco..., že to všetko patrí k sebe.
Na tejto sérii "siedmych sestier" mi veľmi lahodí, že v každom príbehu zohráva úlohu nejaký druh umenia. A autorka si už drobnými náznakmi pripravuje "pôdu" na vyvrcholenie a odhalenie tajomstiev v siedmej časti. Takže, teším sa na ďalší diel.
Že je František Kožík vynikajúci životopisec som vedela už z dávnejšie prečítaných kníh o umelcoch. Preto som siahla aj po tejto knižke o, pre mňa dovtedy neznámej, maliarke Zdenke Braunerovej. A neľutujem. Pekne napísaný príbeh jej života. Jej sny, túžby, lásky, ale predovšetkým celoživotná energia venovaná umeleckej práci, písaniu, nadšeniu za zachovanie historickej Prahy, za zachovanie historického odkazu. V knihe je aj mnoho krásnych myšlienok, neviem, či sú to myšlienky p. Kožíka alebo ich naozaj našiel v dobovej korešpondencii.
"Myslím, že osud sveta nie je vpísaný do sĺz, tie sú lacné, ale do úsmevov, v tých je statočnosť."
Zároveň som si uvedomila, aké bohatstvo je skryté v korešpondencii ľudí tej doby, kedy písané slovo bolo jediným prostriedkom na komunikáciu na diaľku, ale aj nablízko, ak sa nemohli, alebo nechceli stretnúť. Aké posolstvo pre budúcnosť zostane z terajších smsiek, smajlíkov a skratkovitých mailov?
Mnoho vecí prichádza v živote postupne, keď dozreje čas. Všetko prežité má svoj zmysel, nič sa nedeje náhodou a predznamenáva budúcnosť.
Autorka, ak som správne pochopila, píše o sebe a uchytila život tým najlepším spôsobom. Dá sa z toho vybrať aj niečo pre seba. Ešte mám síce pár rôčkov do dôchodku, ale mám dobrý príklad na prípravu. :) Možno niečo stihnem aj skôr, napr. navštíviť Jeseníky. Perfektný tip na dovolenku, možno budúcoročnú, idem plánovať.
...v mojej knižnici zastúpený už viac než desiatkou knižiek. Stále ma niečím priťahuje. Pozorovateľ života a hlavne rozprávač. Úplne obyčajné každodenné činnosti a stretnutia vie opísať tak s citom a humorom, že mu až verím, že sa všetky stali jemu.
Ale on to robí takto:
"Psa nemám, a tak každé ráno venčím svoju hlavu. Nechám ju voľne pobehovať a zbieram to, čo si všimne a čo vymyslí. Niekedy sa na chvíľu posadím na lavičke a nechám myšlienky pobehovať okolo."
Táto druhá časť pre mňa predčila prvú. Čítala sa mi omnoho "hladšie", ktovie, možno aj autor sa s každou napísanou knižkou do toho viac dostával. :)
Stále ma udivuje ten "kult jedla". Myslíte, že by Provensálsko na každého tak pôsobilo?
Pasáž o Pavarottiho koncerte v meste Orange ma primäla k vyhľadaniu informácií o meste a hlavne obrázkov predmetného amfiteátra. Fascinujúca stavba!
Lásku v takejto podobe nie každý v živote spozná.
Ale vo mne viac rezonuje tá druhá strana príbehu, svet duševne chorých. Ťažko na to myslieť, nieto ešte žiť.
Pozitívne recenzie prispeli k tomu, aby som si knihu kúpila, dokonca som kúpila celú trilógiu. Ale márne som čakala na slzy smiechu, ako je uvedené na obálke knihy. Napriek tomu sa mi kniha celkom páčila. Provensálsku som sa doteraz ešte nevenovala, prišla som s ním do kontaktu len prostredníctvom príbehov o Vincentovi Van Goghovi. Predstavujem si, že je to kus krásnej krajiny, ale v predstavách podľa knihy ma brzdilo to, že bola napísaná už pred 30 rokmi. Určite sa už aj tam veľa zmenilo a život opísaný v knihe by sa hľadal asi ťažko.
Bavili ma tie opisy Francúzov a ich nátury. Napr. ako rozprávajú celým telom. "Neprekvapuje ma, že sa vo Francúzsku neujal aerobik. Ľudia si v priebehu 10 minútovej konverzácie dosť zacvičia."
PS: Mäkká väzba knihy sa mi už pri 30-tej strane rozpadla. :(
Príbeh, ktorý ma dokázal vtiahnuť /aj keď nie od úplného začiatku/ tak, že som len ťažko knihu odkladala. Áno, poukazuje na konšpirácie a manipuláciu médiami, ale nakoniec sú za všetkým zlom neovládateľné a neovládané ľudské vášne.
Veľmi ma bavili autorove prirovnania. Napr.: "Peniaze sú čierne vákuum vesmíru. Všetko uľahčujú, chápeš? Ako lubrikant." "Nechcel hovoriť do telefónu. Museli sme sa stretnúť v parku. O druhej poobede - ako sprostí nezamestnaní!" "Čo je podanie ruky, ak nie spoločensky prijateľný spôsob, ako si overiť, že ten druhý nedrží za chrbtom nôž?" Atď...
PS: Michelangela a Mediciovcov som v tejto knihe naozaj nehľadala. Ale boli tam obaja, autor si nimi pomohol, ako inak, v prirovnaniach. :)
Ja som knižku využila najmä na spomínanie na miesta, ktoré som už navštívila a pripomínala som si ich krásu a magickosť, ako na mňa pôsobili a aké dojmy vo mne zanechali. Zároveň som ešte videla, čo všetko na mňa ešte v našej starej dobrej Európe čaká a volá ma, "príď si ma pozrieť". :)
