Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Autor (a o nič menej jeho slovenský prekladateľ) odviedol pri tejto knihe veľmi poctivú prácu. Systematicky sprevádza čitateľa príčinami ruskej invázie, jej priebehom približne do jesene 2022 a napokon aj vyhliadkami jej pokračovania. Pritom čitateľ, ktorý sa necíti byť znalcom ruských reálií, nie je "hodený do vody", oceňujem napríklad veľmi užitočný prehľad osobností, ktoré hrali pri invázii rozhodujúcu úlohu. Veľmi zaujímavá je aj možnosť nahliadnuť vďaka autorovým zdrojom do zákulisia Kremľa. Napokon by som vyzdvihol fakt, že kniha sa nesnaží adorovať osobnosti zo "správnej strany dejín" a napríklad sa nevyhýba kritike niektorých krokov ukrajinského prezidenta.
Tento román sa určite bude páčiť aj mnohým ľuďom, ktorí by po žánri sci-fi nikdy nesiahli. Rozhodne sa totiž nejedná o bežne prerozprávaný príbeh, naopak, čitateľ sa ocitá "v hlave" rozprávača, ktorý sám nevie, kto je a čo sa s ním deje. Z toho vyplývajúce dobrodružstvo postupného rekonštruovania minulosti na jednej strane a riešenia akútnych problémov na strane druhej je jednoducho úžasné.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Autorova ústredná téza knihy - že sa dajú politiky rámcovať do dvoch typov (politika večnosti a politika nevyhnutnosti) - na mňa nepôsobila vôbec presvedčivo, práve naopak. Napriek tomu prvá časť knihy venujúca sa Rusku a obzvlášť Iľjinovi bola veľmi zaujímavá a keď pre nič iné, pre toto sa knihu oplatí si prečítať.
Krásna kniha, autor sa absolútne otvorene zdôveruje čitateľovi so svojím vnútorným prežívaním lásky a otcovstva a rozhodne nezatajuje ani svoje nepekné črty. Knausgard má rozpoznateľný štýl písania, ktorý mi pripomína skôr šepkanie ako rozprávanie a na rozdiel od prvého dielu, tu už nepokryvkáva ani preklad. Vynikajúce.
Žiaľ, aj tu platí, že aktuálna vojna spravila mnohé hodnotenia a odhady nie práve platnými, ale Galeotti ponúka pohľady, ktoré som u iných autorov nevidel, takže u mňa stále spokojnosť.
Skutočne stručné, miestami obrátenie strany znamená posun o storočie, ale aj tak som bol s týmto dielom veľmi spokojný, doplnil som si mnohé medzery vo svojích vedomostiach a veľmi mi vyhovoval Galeottiho štýl písania.
Som veľký fanúšik Diáru cynickej obludy, ale musím žiaľ konštatovať, že tento ročník bol slabší ako predchádzajúce...
I keď niektoré momenty už v dôsledku súčasného diania stratili na aktuálnosti, tento rozsiahly rozhovor sa rozhodne oplatí si prečítať.
Skôr než jednoduchosť príbehu, mi v tejto knihe vadili ploché, akoby "nedokončené" postavy a ich groteskne naivné dialógy. Navyše, napriek tomu, že sa podľa vydavateľa jedná o politický triler, veľa napätia čitateľ nezažije. Kladne hodnotím iba možnosť poodhaliť zákulisie vzťahov vo vysokej politike, ktoré by bývalý prezident zrejme nemohol prezentovať inak ako v kulisách fiktívneho príbehu.
V porovnaní s prvou časťou je toto pokračovanie viac dejové a menej rozvláčne, takže sa mi čítalo ľahšie. Mrzelo ma iba, že podľa mňa najpútavejší príbeh "Poslednej denverskej bašty" nedostal väčší priestor. Tiež som mal pocit, že niektoré postavy sú už akoby "príbehovo vyčerpané" a ich zotrvávanie v deji sa udržiava umelo.
