Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Obľubujem hlavne trilery (tie psycho hehe) a detektívky. Kedysi hlavne fantasy a scifi.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Už veľmi dlho sa mi nestalo, že by som knihu dočítaval len kvôli tomu, že som za ňu dal 23 eur a bolo mi ich ľúto. A to hneď z viacerých dovodov:
a) slovník - knižka je napísaná veľmi komplexne a viacerými štýlmi rozprávania, čo by bolo super, keby nebol čitateľ hodený rovno do deja plného pojmov, ktoré neboli vysvetlené. A tu hľa, po asi 300 stranách tejto knihy zistím, že na konci je, prosím pekne, slovník pojmov a vysvetlenia období. Čiže som sa vlastne vytrápil s názvoslovím, ktorému doteraz asi nie úplne rozumiem, ten slovník sa mi už po troch stovák strán čítal nechcelo.
b) postavy - jej, super postavy. To asi mali byť? Sú veľmi komplexné, ale zároveň som mal pocit, ako keby boli zväčša poloretardované - no možno som poloretardovaný ja, lebo som neovládal názvoslovie, heh. Každopádne, neviem, nakoľko potrebné bolo vsadenie rôznych štýlov sexuality a sexu ako takého. Malo to asi pôsobiť zaujímavo pre čitateľa, ale ehm, prišlo mi to zbytočné (a to som čítal všetky 50 shades of grey, hej!?) a hlavne pardon, ale keď prekladám slovo Fuck do slovenčiny, radšej to napíšem ako j.bať a nie trt..ať... neznášam tento preklad. Zároveň som nepochopil nutnosť polyamorie, transsexuality, homosexuality. Pre dej to nemalo veľký význam, aj keď ok, neublížilo mu to. Avšak prišlo mi to, akoby sa autorka snažila veľmi zaujať mladého moderného čitateľa. Ah, len nech sa to nedostane k naším poslancom SNS. To už budú chcieť cen zurovať aj beletriu.
c) dej - by bol super, keby nebol, aspoň pre mňa, tak strašne priehľadný a to, čím chcela autorka navodiť wau efekt a že sa z toho všetci pototo, bolo len proste jasné od strany cca 30 (aj pre človeka, čo neovládal to ich názvoslovie).
Kniha však vo mne vyvolala aj pozitívne chvíľkové emócie, kedy ma to fakt bavilo čítať, bolo ich niekoľko a trvali krátko. Keby boli postavy trocha inak vykreslené a nesnažili sa byť neskutočne cool, super a mimoriadne autentické (čo ale nejde, keď sa snažíte byť strašne cool a super), deju by to pomohlo. Asi som proste na fantasy už starý, od tejto knihy som mal ale vzhľadom k jej oceneniam a prestíži väčšie očakávania.
Ale, ani film roka na Oscaroch sa mi nikdy nepáči. Asi na to nemám nos.
Prečítajte, ak nie ste veľmi nároční, prípadne ak aj ste, možno len nemám vkus. Nečakal by som ale od príbehu zázraky.
Veľmi oddychová kniha. Podľa mňa by ste nemali čakať veľké zvraty a rozuzlenia. Skončilo to rovnako ako som predpokladal. Nič ma v rozuzlení neprekvapilo a to asi nemá nikto z nás rád.
Pozitívum je ale hlavná postava. Mne sa veľmi páčila, bola taká… ľudská. Nie dokonalá a najsamsuper ako napríklad každá kladná postava v knihe Sedem slonov. Mala svoje muchy, no zároveň sa snažila byť lepšou.
Suma sumárum - už by som si ju znova neprečítal, ale ako zábavka na 3 posedenia celkom fajn.
Kniha ma bavila. Vážne. Ale odtiaľ potiaľ. Lebo:
1. Fitzekove knihy začínajú byť čoraz kratšie a čoraz drahšie. Chápem, inflácia a nedostatok papiera a práva na knihu a preklad atď., všetko je drahé ale až ma bolí, keď vidím, ako sa tie kjihy od neho v polici stenšujú (to je ale len tak mimochodom)…
2. Už som asi prefitzekovaný. Ten dej vždy tak dobre vystupňuje a potom to tak nie celkom dobre skončí. Napríklad pri čítaní Terapie ste tiež zmätený čitateľ, ale to je na tom dobré a končí to síce čudne, ale zároveň logicky (no, v podstate). Ale mám pocit, že čím viac jeho knihy čítam, tým viac mi vadia konce. A konce sú asi aj dosť podstatnou časťou knihy heh
3. Mám pocit, že sa v každej knihe snaží prehnane zaujať a… “šokovať” čitateľa. No nestalo sa. Ako asi aj stalo… ale nepotreboval som to. Dodnes neviem, ako tá kniha skončila, resp. vybral som si taký koniec, ktorý sa mi pačil. Nemám to rád. Chcem koniec taký, aký mi poskytne autor a žiaden iný.
4. Nereálny dej. Ono to nemusí byť práve podľa skutočnosti, no nikoho nezabije to trošku zreálniť a nevymýšľať si až také prehnané fantasmagórie. Námesační ľudia robia kadečo od minimálnych pohybov až po komplexné aktivity (na túto tému odporúčam The Nocturnal Brain od doktora Leschzinera, najmä druhú kapitolu), ale toto bolo už asi až príliš.
ALE
Samozrejme, má to napínavý dej a plno zvratov a prečítate to za jedno poobedie (lebo je to tenké) a potom vás to rýchle prečítanie mrzí (lebo je to drahé). Za mňa 3/5 -> poteší, ale neohúri.
Osobne som sa k psychotrilerom dostal počas kovidu a 2-týždňovej karantény skrz knihy S.Fitzeka. Zaľúbil som sa do nich, bol to môj switch od scifi/fantasy k “dospeláckej” literatúre. Časom sa Vám ale aj Fitzek zunuje - hlavne svojimi nereálnymi, prípadne často nejasnými vyvrcholeniami deja.
Táto kniha stelesňuje to, čo vo mne vyvolal pred 2 rokmi Fitzek a zároveň nezahŕňa to, čo mi na Fitzekovi vadí. Dej bol plynulý, prečítal som to na 2 sedenia. Koniec som mierne očakával, ale určite by mi nenapadlo, že sa rozuzlí hlavný zločin deja práve tak, ako sa stalo. A zároveň to skončilo logicky a priamo, nie ako knihy pána Sebastiana.
Za mňa, ako čestvého psychológa, je kniha veľmi dobre spracovaná aj z tej odbornej stránky. Autor spomína psychoterapeutov, ktorí reálne existovali a cituje ich, napríklad Winnicota či Biona, ktorí predstavovali novodobú psychoanalýzu. Psychológiu však skvelo aplikuje aj na svoje postavy. Krásne odhaľuje ich pozitívne, ale aj negatívne stránky a aj vďaka tomu sú veľmi realistické a dá sa s nimi skvelo stotožniť.
5/5 a dal by som aj 10 z 5, keby sa dalo. Toto by mala byť povinná jazda pre každého Fitzekovca, ukáže Vám totiž, ako sa také knihy majú písať ;)










