Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Snímam pomyselný klobúk pred autorkou za odvahu opísať svoje neľahké detstvo a dospievanie s takou dávkou odpustenia a prijatia. Nosným pilierom knihy je jej vzťah s matkou, opis matkinho života (autorke sa však vcelku zoširoka podarilo opísať životy aj ostatných členov najbližšej rodiny), to, ako sa dotýkal a ovplyvňoval iných. Napísanie knihy bolo pre ňu ťažké, viackrát sa zamýšľa nad otázkou, prečo vlastne začala a priznáva, ako intenzívne samotné písanie prežívala.
Miestami tento text na mňa pôsobil terapeuticky, keďže som intenzívne prežívala všetky hrôzy a tragédie rodiny, postupne som všetko spracovávala spolu s Delphine a všetkými ostatnými, v duchu som nešetrila povzbudeniami a objatiami. Práve vyššie spomínané odpustenie a prijatie, nesmierna láskavosť, ktorá z textu sršala, zjemňovali opisované temné stránky bytia, choroby a vzťahov.
Výborne a silné dielo.
Toto dielo ma svojou výnimočnosťou doslova "položilo na lopatky". Neskutočne hutný text vykresľujúci ponurú atmosféru (ktorá sa tiahne celým dejom, zároveň vás núti čítať ďalej tým, že podnecuje zvedavosť), zvláštne udalosti a postavy, na môj vkus až priveľká nálož negatívnych elementov, na druhej strane však filozofické úvahy a brilantná psychologizácia. Miestami som mala pocit, že čítam Dostojevského. Som z knihy nadšená a prekvapená, že sa mi podarilo napísať toľko slov, pretože po poslednej strane som len sedela, pozerala a snažila sa spracovať mätež pocitov, ktoré na mňa doľahli: smútok (pretože odhliadnuc od toho, čo všetko sa v príbehu udialo, ostala som Valuskom), údiv a čitateľské uspokojenie.
Náročné, ale fascinujúce a úchvatné dielo, vrchol mojich tohtoročných a celkovo prečítaných kníh.
Wishlist plný knih je znakem cílevědomého knihomola! Nebo znakem pomalu píšících autorů (zdravíme George R.R. Martina) :-)
Ďalšia z kategórie útlych kníh, no s nesmierne vzácnym, podnetným a dôležitým obsahom. Autor knihy, Ahmet Altan sa dostal do väzenia neprávom. A práve písanie sa stalo jeho najväčšou záchranou, prostriedkom sily a úniku. Veľmi inteligentne, rozumne, ale aj s citom a verne popisovanými emóciami nám prostredníctvom tejto knihy vykresľuje jeho prežívanie sveta, do ktorého bol nedobrovoľne a nespravodlivo vhodený. A je to o to mrazivejšie vykreslenie, ak si uvedomíte, že sa to skutočne stalo a stále sa deje v 21. storočí. Voľne predstavuje aj svoje myšlienky o viere, Bohu, morálke, samotnom zle v nás, snoch, ale aj o spisovateľskom remesle ako takom. Aj keď to nebolo vždy ľahké čítanie, neskutočne som si ho užívala a na konci som si priala, aby bola kniha aspoň o 100 strán hrubšia. Vrelo odporúčam.
Číst víc
Zulejka otvára oči je silný a kvalitne napísaný román o ľudskej húževnatosti, sile a premene. Autorka nám však ponúka oveľa viac a v príbehu Zulejky je ukrytá aj nejaká tá romantická zápletka, dávka dobrodružstva, napätia a mnoho iných zaujímavých postáv.
Hlavná hrdinka to v živote nemala ľahké. Najprv život s násilným manželom a nepriateľskou svokrou, potom vplyvom vyvlastňovania pracovný tábor. V oboch musela veľa pracovať a únava jej bola najlepšou priateľkou, no paradoxne (a možno ani nie) nám autorka ponúka viaceré náznaky toho, že v tábore zakúsila viac slobody a spokojnosti, získala niečo, čo si doposiaľ ani nevedela predstaviť, že môže mať. Myslím, že najväčšmi jej pomohla najmä jej prostota a v nej ukrytá schopnosť prijať všetko, čo sa jej prihodilo. Práve v tej druhej polovici jej života to nevnímam ako slabosť, ale práve naopak, ako znak sily a odvahy. Byť na jej mieste, neviem, či by som prežila. Starý život ju v osade v podobe prízraku občas máta a navštevuje, vzbudzuje výčitky svedomia, Zulejka si ale zachováva túžbu žiť a objavovať.
Všetkých protagonistov život v tábore zmenil a to, akú komunitu tvorili, ako sa prispôsobili a čo spoločne vytvorili doslova z ničoho mi miestami pripadalo až nepravdepodobné a ťažko uveriteľné. Ovzdušie represálií, lží, nutnosť skláňať hlavu a chrbát pod vplyvom sovietskeho režimu vás však obklopuje počas celého čítania a tábor Semruk tak robí realistickejším.
Dokonalé dielo, ktoré jednoznačne zaraďujem medzi najlepšie knihy tohto roka. Autorka tému smrti (ale aj konca ako takého), ktorá je skľučujúca pre mnohých, vykreslila v najrôznejších podobách a ľudských osudoch. Môže prísť náhle a nečakane, niekedy je koncom všetkého, inokedy po nej nasleduje niečo nové. Jednoznačne však človeka zmení. Poviedky vo mne zanechali často neopísateľné pocity, to, čo dokázala vo mne vyvolať v podstate na pár stranách je myslím si jednoznačným znakom jej spisovateľského majstrovstva. Najmä pri poviedke Aqua Allegoria som aj ústa zabudla zatvoriť...
Číst víc
"Jedine literatúra pomáha človeku prežiť, zmieriť sa s dobou," poúčal Viktor Julievič svojich chovancov. Všetci ochotne súhlasili."
Zelený stan je ďalším skvelým ruským románom, ktorý sa mi dostal rúk (v celkom príhodnej dobe). Ľudmile sa podarilo cez spleť rôznych príbehov poukázať na absurditu a zvrátenosť niekdajšeho obdobia v Rusku, konkrétne koniec 20. storočia, no niektoré príbehy siahajú aj do hlbšej minulosti. Celé to strašné obdobie už poznám z iných kníh, chvalabohu však voči nemu nie som imúnna, pocity intenzívneho smútku a hnevu ma pri čítaní neopúšťali ani tentokrát. Postáv v príbehu je viacero, každá má svoj originálny príbeh. Spoločná im je vzbura svedomia a potreba poukázať na to, čo je pravdivé, cez silu umenia. Hlavnými protagonistami sú však traja chlapci a neskôr muži s odlišnými osudmi, ktorých kamarátstvo prechádza rôznymi štádiami a etapami.
Autorka mi svojim štýlom pripomína Solženicyna, píše presne a ponúka nám iba to podstatné, je to jednoducho román bez zbytočného balastu a pátosu.
Štyri hostiny je vskutku prekrásny román. Je snúbením čarovného jazyka s množstvom nádherných metafor, ktorý vytvoril nezabudnuteľnú atmosféru príbehu a nezvyčajným, no o to pôsobivejším príbehom - príbehom chlapca, ktorý mal jednu matku a troch otcov. Jeden z nich je prešibaný a praktický, druhý je tichý a pracovitý a napokon tretí je citlivý. Ten citlivý otec Jákob mu počas štyroch hostín vysvetľuje mnohé, čo sa počas svojho života naučil, no najmä sa snaží chlapcovi zdôveriť o svojej oddanosti a láske k jeho matke. Román však v sebe ukrýva omnoho viac príbehov, do ktorých stojí za to sa zahĺbiť. Je to ten typ knihy, ktorú by som si neváhala vziať na opustený ostrov a tam by som si ju dookola a dookola čítala.
Vrelo odporúčam.
Perfektný román, povedala by som, že taká tá zaručene dobrá klasika. Najprv som si myslela, že ma príbeh o námorníkovi nebude veľmi baviť, no nemohla som sa viac mýliť. Je to kniha, ktorá má to, čo považujem za dôležité - hĺbku príbehu a postáv. Krásny, poetický štýl autora a pekne plynúci dej sú čerešničkou na torte.
O Jimovi, jeho dobrodružstve a túžbe odčiniť tragédiu, ktorá sa udeje v období, v ktorom túži v živote po niečom veľkom, nám v knihe rozpráva jeho priateľ Marlow. To, čo je spočiatku Jimovým snom, sa mu zrúti ako domček z karát. No aj napriek tomu ostáva verný pravde. Na to, aby na nešťastnú udalosť zabudol on a všetci ostatní, podnikne za pomoci Marlowa cestu do Patusanu, kde si získa srdcia a dôveru ľudí svojou odvahou a rozhodnosťou. To, či sa mu nakoniec podarí nájsť vnútorný pokoj, uvidíte sami, ak sa rozhodnete dať tejto knihe šancu. Ja ju vrelo odporúčam.
Vďaka Sanajevovi som si voľný deň užila s dosť veľkou dávkou hnevu, smútku a smiechu. Keďže rozprávačom je dieťa, sedemročný chlapec, príbeh sa vám dostane pod kožu a zavŕta sa do mysle akosi viac a emócie sú silnejšie. Pri čítaní som sa veľakrát zasmiala, no potom som sa svojho smiechu zhrozila, pretože to, čo chlapec vo svojom živote s babkou prežíval, nebolo vôbec smiešne. Práve naopak, bol to život plný zákazov, chorôb, kriku a strachu, kde len občas vyšlo slnko. Chlapec to všetko príjmal, odmietnutie a nesúhlas neviedli k ničomu dobrému, to iba choroba dokázala obmäkčiť babkino srdce. Občas mu na záchranu prišiel dedko, no ani ten napokon nemal dosť energie. Ešte šťastie, že nakoniec to "zriedkavé šťastie, ktoré sa končí, skôr ako pocítim, že som šťastný" nabralo odvahu a zatvorilo dvere. Viac neprezradím, pretože tento trpko úsmevný román, ktorý síce prekypuje nezdravou láskou, ale predsa vás chytí za srdce, stojí za to si prečítať.
Číst víc
