Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Napínavá kniha, autor Vás dopletie tak, že do poslednej strany ste si nie úplne istý, ako dej nakoniec skončí.
Kniha o tejto cieľavedomej a sebavedomej žene je od autorky spracovaná výborne. Začala som túto sériu čítať od knihy Tri sestry, tri kráľovné, vďaka čomu som získala rýchly prehľad o jednotlivých postavách. Určite budem pokračovať Druhou Boleynovou.
Autorka knihy Mama milovala Gabčíka sa výborne popasovala so svojou úlohou. Úplne sa stotožňujem s názorom, že ,,keby sa v škole na hodinách dejepisu nečítalo z učebnice, ale z takejto knihy, hneď by sa tie historické fakty s dátumami ľahšie zapamätali." Oceňujem krátke kapitoly, ktoré robia dej svižnejším. Už dávno ma nepohltila žiadna kniha tak, ako táto.
Knihu som dostala k meninám, recenzie na internete sľubovali kvalitný príbeh, čo som aj ja sama očakávala od autorky, akoby som žila v nádeji, že všetky talianske spisovateľky v sebe nosia kúsok z Ferrante. Príbeh hovorí o egoistickom Manu, životom skúšaným párom, ktorých jediným svetlým bodom v živote môže byť už iba dieťa a o tehotnej Adele. Každá z postáv si nesie svoj kríž a určite každá z postáv chce jedného dňa sedieť na lavičke - na lavičke, odkiaľ je život dokonalý...
Milý príbeh, vhodný na oddychové čítanie. Avšak mňa osobne nejako extra kniha nezaujala, rozhodne som čakala niečo viac.
Philippa Gregory bravúrnou formou opisuje život Margaréty Tudorovej. Margaréta sa snaží vo svojom živote nájsť šťastie, lásku a porozumenie... Spisovateľka podáva príbeh vierohodne, je opretý o známe fakty historikov.
Po rokoch od kedy som videla film Still Alice som sa dozvedela, že existuje aj knižka. Strácam svoje ja je silný a smutný príbeh ženy, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou.
Môj tretí Fitzek, opäť raz napätie do poslednej strany... Ako dokáže tak posplietať dej, že mne ani raz nenapadne, ako by mohla jeho kniha skončiť!
My deti zo stanice ZOO bola prvýkrát zverejnená ešte v roku 1978. A ja sa zamýšľam, či sa po tých vyše 40 rokoch vo svete niečo zmenilo... Čo robí štát, škola, spoločnosť pre to, aby sme predchádzali závislostiam od drog u mladých? Kde spravili chybu rodičia všetkých tých detí? Posledné 3 strany o tom, čo sa ďalej odohráva v živote Christiany ma veľmi znepokojili. Najmä veta o tom, že vďaka financiám z predaja knihy My deti zo stanice ZOO má autorka ľahší finančný zdroj na kúpu drog.... Sama podľa všetkého zlyháva ako matka pri výchove svojho syna, pritom ešte v knihe kritizuje svoju vlastnú za nedostatok lásky, pozornosti..
Nech sa pozerám na knihu a jej dopady z každej strany, som šokovaná, že nakoniec z príbehu, ako nikto z nás nechce dopadnúť (aspoň to predpokladám) sa pre mnohých mladých stáva návod, ako sa k drogám dostať....
Už dlho som sa nestretla s tým, že by názov knihy tak dokonale odzrkadľoval jej obsah. Život Vincenta van Gogha bol naozaj smädom po živote. Umelec, dnes celosvetovo uznávaný, v minulosti však nepochopený a odcudzovaný.
