Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čitateľka od roku 1993, lovkyňa antikvariátnych pokladov a milovníčka ilustrácií
bookstagram @mrs.columbo.loves.reading
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nedajte sa pomýliť.
Z anotácie som mala pocit, že pôjde o epický príbeh lásky, ale o tom kniha v skutočnosti nie je.
Skrz príbeh Mary, ktorú pred rokmi bez stopy opustil milovaný muž, sa na stranách knihy utvrdzujeme v starej známej pravde, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a že pravá tvár vecí sa často skrýva hlboko po povrchom.
Príbeh sa odohráva v dvoch dejových líniách, čo románom vždy dodá na napínavosti. Samotná zápletka je dobrá a veľmi súčasná - autorka poukazuje na dôležitosť mentálneho zdravia a do príbehu zakomponovala aj vzťahové problémy, vyrovnávanie sa so stratou, neschopnosť čeliť realite, nezdravé uzatvorenie sa do seba a ďalšie podobné vnútorné konflikty, ktoré možno v živote pociťoval každý z nás.
Žiaľ, postavy v knihe sa mi však zdali trochu málo prepracované a zdalo sa mi, že miestami sa správajú skôr šablónovito pre účel príbehu a ich konanie som im až tak neverila. Podľa mňa by to ešte chcelo popracovať trochu na ich psychológii.
Odhlianuc od toho voči knihe nemám výhrady a rada ju odporučím najmä čitateľkám, ktoré majú rady príbehy z bežného života alebo knihy s viacerými líniami.
Knihu som si prečítala ešte pred vydaním v rámci spolupráce s vydavateľstvom Fortuna Libri, kam smeruje aj moja vďaka za možnosť prečítať si tento román.
Ak ste na túto knihu natrafili a váhate, či si ju prečítať, tak ja hovorím určite áno. Táto kniha si ukradla moje srdce, dojala ma a rozplakala a jej hlavnú hrdinku Violette by som najradšej objala a už nikdy nepustila.
Violette Dušičková je správkyňou cintorína v malom francúzskom meste. Stará sa o hroby, vie takmer presne, kde je kto pochovaný, kedy zomrel a aký mal pohreb. V jej domčeku sa často zastavujú trúchliaci a Violette im vždy dokáže poskytnúť útechu.
Od začiatku je jasné, že za jej vlastným navonok osamelým, jednotvárnym životom sa skrýva nejaký príbeh, takže nikoho neprekvapí, že je to naozaj tak.
Ale aký je to príbeh!
Nádherný!
Dojímavý, plný emócií. Hovorí o veľkej strate a žiali, o premárnených šancách, veľkých láskach, ale aj o sile priateľstva a nádeji.
A ako je to napísané!
Chytľavo, výborne sa tam prelína Violettina prítomnosť so spomienkami.
Román má viacero vrstiev, nájdeme v ňom aj príbeh v príbehu a nespočet krásnych, hoci často smutných postrehov, ale autorka nezabúda ani na jemné dávky čierneho humoru, aby toho na človeka nebolo priveľa.
Postupné odhaľovanie Violettinej minulosti dodáva čítaniu na napínavosti, puzzlíky do seba rad za radom zapadajú a aj keď v istom bode získate predstavu o celkovom obraze, jeho finálna podoba Vás aj tak dostane.
Ja som očarená, dojatá a za Violette sa určite ešte v budúcnosti vyberiem.
Knihu vrelo odporúčam a dávam jej 100/5
V tejto útlej knižôčke sa autorovi podarilo opísať veľmi vierohoný obraz spoločnosti, ktorú zasiahla neznáma chorova a zabila drvivú väčšinu ľudstva.
Hoci niektoré Londonove vízie budúcnosti sú dnes už úsmevné, celkovo tento jho príbeh nevyznieva ani trochu smiešne.
Skôr je smutný a v niektorých okamihoch až desivo pravdivý v tom, ako sa ľudia v ťažkých dobách dokážu k sebe navzájom správať.
Zaujímavé čítanie. Určite stojí za Váš čas.
Stephanie a Jamie cítia, že sú stvorení jeden pre druhého. Čas, ktorý spolu trávia, je pre nich oboch špeciálny, rozumejú si lepšie než s kýmkoľvek iným. Obaja však majú svoje záväzky inde, a tak sa rozhodnú, že sa stretnú len raz do roka. Doprajú si jeden deň v roku, počas ktorého môžu byť šťastní.
Román sa odohráva počas niekoľkých rokov, počas ktorých vzťah ústrednej dvojicie prejde mnohými úskaliami a v čitateľovi nevyhnutne vyvstáva otázka, či by nebolo lepšie, ak by hneď na začiatku nabrali odvahu a opustili svojich partnerov. Je správne zotrvávať vo vzťahu, v ktorom človek nie je šťastný, hlavne, keď našiel niekoho iného, s kým by to šťastie našiel?
Toto nebola kniha pre mňa. Hrdinovia a ich rozhodnutia mi nesedeli, takže aj keď je kniha napísaná citlivo a číta sa celkom dobre, ja som sa s ňou v ničom nedokázala stotožniť.
Ak však máte radi komorné príbehy zo života, dajte knihe šancu. Možno Vám sadne viac ako mne.
O knižiek tohto typu očakávam nežnú romantiku a momenty, pri ktorých sa mi chce usmievať ako slniečku na hnoji.
Navždy v decembri je však iná kniha. Je tam romantika a aj zopár pekných momentov, ktoré naozaj potešili moju romantickú stránku, ale tento román by som nazvala skôr meloramatickým a o veľkej miery smutným. Pretože je z veľkej časti o vyrovnávaní sa so smútkou a stratou, takže nebude odveci, ak si k čítaniu (najmä bližšie ku koncu) pripravíte aj jednu-dve vreckovky.
Napísané je to však príjmne a ohlianuc od toho, že som očakávala väčšiu romantiku, bolo to fajn čítanie na lhé zimné večery.
Walter Tevis napísal smutnotrpký príbeh mimozemšťana, ktorý po príchode na našu planétu pomaly ale iste prepadne depresii, smútku, pocitom straty a márnosti.
Napriek tomu, že je autorovým hrdinom mimozemšťan, je v ňom mnoho emócií, s ktorými sa okáže stotižniť aj dnešný človek.
Xenofóbia, depresia, alkoholizmus, pocity prázdnoty...
No, nie je to veselá kniha.
Nie je ani akčná, skôr sa jedná o psychologický román napísaný jednoduchým štýlom a dejovo minimalistický. Dokáže však silno zasiahnuť. Aspoň mne sa to stalo.
Je to typ románu, ktorý prečítate za chvíľu, ale budete naň ešte dlho myslieť. Radšej ho však nečítajte, ak práve prežívate podobné pocity, lebo v tom prípae Vám Muž, ktorý spadol na Zem asi na nálade nepridá...
Ak od Krajiny ľadu čakáte niečo podobné ako od Dcéry snehu, tak Vás asi sklamem. Eowyn Ivey vo svojom najnovšom románe dokazuje, že písať vie, príbeh je však od jej prvého románu na hony vzdialený. Rovnako spracovanie je odlišné. Nepatrí sa teda tieto dva romány porovnávať, osobne však cítim, že k tomu bude dochádzať a mnoho čitateľov po Krajine ľadu siahne preto, že sa im páčila Dcéra snehu (a tí, čo sa im nepáčila, práve z tohto dôvodu zrejme po tomto románe nesiahnu).
Rovnako si ušetríte sklamanie, ak nebudete od Krajiny ľadu očakávať román s rozprávkovo-fantastickou zápletkou. Obálka k tomu totiž trochu zvádza. Prvky čohosi mystického - mimo vedecké chápenie - v románe nájdete, ale v prvom rade je to historicky ladená kniha inšpirovaná skutočnou expedíciou do aljašskej divočiny a odohráva sa v druhej polovici 19.storočia a skôr sa sústreďuje na vnútorný život postáv a ich prežívanie udalostí, ktoré zažívajú, než na udalosti samé.
Román je písaný formou denníkových zápiskov a listov, ktoré dopĺňajú novinové výstrižky, výňatky z encyklopédií a odborných kníh, ale aj fotografie a kresby. Vďaka tomu pôsobí kniha nesmierne autenticky, akoby človek čítal originálnu korešpondenciu ľudí, čo kedysi žili.
V románe sledujeme tri línie: Expedíciu do vnútrozemia Aljašky, ktorú vedie podplukovník Forrester; život jeho manželky Mary, ktorá na jeho návrat čaká vo v kasárňach; a rozvíjajúce sa priateľstvo medzi dvoma cudzími ľuďmi, ktorých po rokoch spoja práve denníky a listy manželov Forresterovcov. Na prvý pohľad to znie trochu nesúrodo, ale v skutočnosti to celé dáva zmysel.
Popritom autorka rozvíja vo svojom románe niekoľko výrazných tém a všetky sa jej darí spracovať, nič nenecháva otvorené. Jej štýl je plynulý, takže aj keď kniha nie je vyslovene akčná, číta sa hladko.
Ja som si jej čítanie užila a keď vidím obdobné hodnotenia, viem, že v tom nie som sama.
Ako som však spomenula na začiatku, ku Krajine ľadu treba pristupovať s otvorenými očami bez očakávania, že dostanete novú Dcéru snehu. Ak to urobíte, myslím, že nebudete sklamaní.
Tretie pokračovanie série Fablehaven je opäť riadna dobrodružná jazda, ktorú som miestami absolvovala krútiac hlavou nad tým, čo všetko musia hrdinovia podstupovať, aby ochránili Čaroles a vlastné životy.
Ale bolo to super dobrodružstvo!
Bavila som sa od začiatku až do konca.
Autor nám okrem Čarolesa predstavil aj ďalšie miesta zo svojho sveta a zoznámil nás s novými postavami. Opäť sme poodhalili ďalšie tajomstvá a ja už som nesmierne zvedavá, ako sa to všetko skončí.
Tajomstvo od britskej autorky Kathryn Hughes je príbeh o manželoch, ktorí hľadajú darcu obličky pre svojho syna, v rodine sa však nikto kompatibilný nenašiel. Chlapcova mama Beth nikdy nespoznala svojho otca, a tak sa pokúsi ho vypátrať, pretože dúfa, že by sa vhodný donor mohol nájsť na jeho strane rodiny. Popritom odhalí dlho ukrývané tajomstvo o svojom pôvode.
Znie to asi trochu telenovelovo, ale autorke sa podarilo vymyslieť inteligentnú zápletku a napísať príbeh, ktorý zhltnete na posedenie.
Dve dejové línie sa na konci nádherne prepoja a poskytnú Vám príjemný zážitok z čítania.
Je to napísané chytľavo a nenáročne a z nejakého dôvodu mi to pripomenulo knihy Jojo Moyes.
Super oddychovka s pekným príbehom. Ak hľadáte niečo ma tento štýl, Tajomstvo rada odporučím.
Milý vianočný príbeh pre malé detičky. Krátke texty určite ocenia rodičia neposednejších detí, ktoré sa ťažko sústreďujú na predčítanie.
Ilustrácie sa vydarili, sú pestré a sála z nich príjemná zimno-vianočná atmosféra.
Podarená knižka.
