Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam s obľubou odkedy viem čítať, s výnimkou niekoľkých čitateľských kríz (prvý počítač, prvý frajer, vysoká škola, ďalší frajer, nová práca, ďalší...). Avšak po každej menšej či väčšej kríze, som sa ku knihám vracala s pocitom "ach, konečne plnohodnotný me-time".
Momentálne čítam knižky na materskej dovolenke kým drobec spí. A keď príde návšteva len previnilo krčím plecia "Mrzí ma ten neporiadok, ale viete popri malom..."
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Citat odporucam velmi kriticky voci obsahu, lebo autorka pise velmi sebavedomo a prisposobuje si fakty tomu co chce dokazat.
Vo viacerych pasazach bol na mna styl pisania dost arogantny (cit: “Doktor Sears je sice inspirativny, ale Bibliu uz napisal niekto iny”).
Spominane studie, ked som si dohladavala, tak informacie z nich su vyberane tendencne. Okrem toho ze uz samotne studie boli navrhnute s cielom ukazat katastrofu (napr studia kde slovenskym studentom obmedzili media nemala zo svojej podstaty moznost ziadneho pozitivneho zistenia a aj studenti ktori vyhlasili ze z takeho dna profitovali boli otoceni na zombie, ktori by boli stastnejsi bez internetu).
V rozhovore s odbornikmi autorka strasne pretlaca svoju “pravdu”.
Generalizacie (rodicia sa nevenuju svojim detom, vacsina manzelstiev krachuje, slovenskym oblubenym sportom je nadavanie na niekoho, …) v kombinacii s pomenovaniami, ktore sa s oblubou pouzivaju v hanlivom kontexte po socialnych sietach (helikoptetovi rodicia, biomatky,…) podla mna do serioznej literatury nepatria a vyvolavaju vo mne dojem, ze autorka utokom naprava nieco bolave vo svojom vnutri.
Krasna knizka plna ilustracii. Obsahuje mnozstvo bajok. Splnila ocakavania.
Jednu hviezdicku davam dole, lebo niektore vety su zvlastne krkolomne. 5hviezdiciek si nechavam na knihy, ktore maju magicky nadherne ilustracie s malebnymi detom prisposobenymi textami. Az taky silny zazitok som z tejto knihy nemala. Ale 3 rocnemu synovi sa velmi paci.
Pri knihach od Dusana Duseka sa vzdy najprv chytam a orientujem, potom sa bavim aj si vravim "jeeej, to pekne napisal" a na konci si len povzdychnem "To uz?". Som velkym priaznivcom jeho kniziek pre krasne hry so slovami a mile prihody, kde vsednosti su opisane, tak prijemne. Tato opat nesklamala.
Číst víc
Jedna z knih, kde som bola vdacna za svoj zvyk docitat rozcitane. Prvych 300 stran som citala s nie velkym zaujmom, dalsich 300 ma chytilo, dalsich 300 som sa uz tesila na to,kedy pride opat moj cas na citanie a po poslednych 300 knihu odkladam s tym, ze k tejto sa este urcite v zivote vratim. Paradoxmi naplneny pribeh, z ktorych som si mnohe uvedomila az po docitani.
Slovami jednej z postav: “Ale tahle knížka, ta je tak chorobná, že člověk sice ví, že se něco přihodí, ale nedovede si vůbec představit co. “
Pani Kiedroňová je určite odborníčkou na psychomotorický vývoj detí, avšak, v niektorých veciach sa skôr riadim odporúčaniami odborníkov s opačným názorom. Ohodnotím teda len tú časť knihy, ktorou som sa riadila (alebo sa aspoň snažila riadiť).
V knižke nájdete spôsoby ako držať, zdvíhať a pokladať bábätko vzhľadom na jeho vek (kategórie 0-3 mesiace, 4-9 mesiacov, viac ako 9 mesiacov). Každá poloha na držanie bábätka je jasne vysvetlená slovne aj pomocou fotografií. Nejde o žiadne prelomové veci, ktoré inde nenájdete, práveže skôr štandardy ako pridržiavanie hlavičky novorodencom, dvíhanie prevalením namiesto ťahu, poloha vo vyvýšenom klbíčku, na tigríka, atď. Takisto je tu pekne obrázkovo spracované čomu sa pri manipulácii vyvarovať.
Čo sa mi na knižke nepáči je, že štýl písania je príliš direktívny priam až navodzuje pocit, že keď dieťa chytím kúsok inak ako mám podľa pani Kiedroňovej, tak mu nenávratne fatálne ublížim. S odstupom času by som už knižku až tak vážne nebrala.
Ostatné veci ako napríklad odporúčanie dojčiť v perinke, či tvrdenia, že novorodencovi je v perinke najlepšie a prináša mu to pocit bezpečia som ignorovala. Ako som už písala, v tomto smere sa stotožňujem s názormi iných odborníkov (tých z druhého brehu rieky).
Záverečný verdikt: Knihu odporúčam, ale treba si vybrať len tie informácie, ktoré sú v súlade s vašim presvedčením. Nebrala by som ju ako písmo sväté.
Kniha nemá čo ponúknuť ani len začiatočníkovi pestovateľovi. Vo vnútri nájdete krásne veľké obrázky, texty sú orámčekované a porozkladané po dvojstránke, farebne zladenými čiaročkami, či šípočkami sa nešetrilo. Vizuálne je to veľmi pekná kniha. Informácii je však málo a aj to len príliš generických. Pre predstavu: časť venovanú všeobecnej starostlivosti o izbovky som prečítala za 10 minút. V druhej časti sa autorka venuje konkrétnym rastlinám. Opäť povrchne, keďže 50% z ponúkaných informácií si nájdete aj na kvetináči pri kúpe rastlinky.
Knižku odporúčam kúpiť jedine tak 6-ročnej neteri k jej prvej kvetinke.
Ako pestovateľ začiatočník som z knihy nadšená! Naučila ma ako do starostlivosti o izbové kvety zapojiť logiku, ako kvietky komunikujú, prečo sa správajú ako sa správajú.
Vybrané kapitoly som už čítala niekoľkokrát a verím, že ku knihe sa budem ešte dlho opakovane vracať.
K samotnému obsahu: Kniha obsahuje všeobecné informácie k starostlivosti o izbové kvietky (všeobecné avšak s množstvom pikošiek), ďalej informácie ako rozpoznať základne škodce a poradiť si s nimi a ako množiť rôzne typy rastliniek. Okrem takýchto genericky aplikovateľných rád sú v knihe aj krátke kapitoly venované konkrétnym druhom izboviek (fikusy, áronovité kvetiny - napr. lopatkovec, paprade, maranty a kalatey, pilea, sukulenty, tilandsie, riasogule).
Hodnotím veľmi pozitívne aj ľahký a pútavý štýl písania.
Prvé stránky knihy som čítala so skepsou, keďže ide o silne promovanú knihu a po posledných ju už odporúčam aj ja.
V príbehu Gordona, ktorý postupne prechádza všetkými úrovňami inteligenčného spektra, som si našla také pasáže, ktoré ma zaujali, také, ktoré vo mne vyvolali emóciu aj také, o ktorých som mala potrebu sa porozprávať.
Po knihách Dominka Dána siaham väčšinou, keď mám chuť na príjemné oddychové čítanie, ktoré plynule odsýpa. V tomto smere boli moje očakávania opäť naplnené.
Čo sa týka samotného obsahu som mierne sklamaná. Dej bol podľa mňa príliš lineárny a nič závratné ma v ňom neprekvapilo. Netreba sa ani dvakrát zamyslieť a čitateľ už na začiatku vie ako sa príbeh nie len skončí, ale aj ako bude prebiehať.
Hoci majú Yalomove memoáre svoje slabšie a silnejšie pasáže, kniha ako celok sa mi veľmi páčila. Ako štandardne som si v knihe našla časti, na ktorých som sa dobre pobavila alebo mi rozprúdili filozofický tok myšlienok. Počas čítania som pravidelne otravovala svojho muža s vetami ako "Vieš, čo zaujímavé som čítala?... ", "V tej Yalomovej knižke bola taká úvaha...", "Sa mi páčila taka myšlienka od Yaloma...".
Jediné, čo ma mrzí, je, že som najprv neprečítala všetky ostatné knihy autora, aby som si opis toho ako jednotlivé diela vznikali vedela viac užiť. Ak ste od Yaloma ešte nič nečítali, tak odporúčam začať inou jeho knižkou.
Jednu hviezdičku dávam dole kvôli tým niekoľkým kapitolám knihy, ktoré by v prostom opise pravdepodobne dostali nálepku "nudné".
