Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
IG: @gabikas_books.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Krásna obálka a rovnako krásny príbeh. Šťastný zoznam bol jednou skvelou, malou, young adult knižkou, v ktorej sa riešili dôležité témy, ako smrť rodiča (z dôvodu ťažkej choroby) a zmierenie sa s tým, hľadanie samej seba a coming out. Autorka napísala veľmi dobrý, čtivý a silný príbeh, kde mi na konci vyhŕkli aj slzičky, pretože v záverečných kapitolách boli tak skvelo volené slová a tak citlivo podané témy a podpora s každej strany, že som to nedokázala udržať.
Hlavnú postavu Emily vieme v mnohých vlastnostiach prirovnať k bežnému tínedžerovi dnes, ale aj v minulej dobe. Problémy s chlapcami, pretĺka sa letnými prázdninami, chystá sa na maturitný ročník a chce si užiť posledné leto. Ale zároveň je niečim iná, niečim čo si ešte sama nepriznala… velmi som si ju mimochodom obľúbila a každú jej pochybnosť, myšlienku, nápad, aj cely zoznam prianí som prežívala s ňou.
Dejovo to nebolo síce ničím výnimočné, ale autorka podala tému smrti rodiča a hľadania seba samého citlivo, s pochopením a s nadhľadom. Veľmi odporúčam čítať tuto knihu mladším ročníkom, hlavne tomu tínedžerskému veku, ale zároveň aj rodičom, ktorí majú alebo budú mať doma pubertiaka. Pretože nikdy neviete, kedy vam vaše dieťa nevie povedať čo cíti, alebo prečo vám to nevie povedať. Možno vam práve táto knižka pomôže. Rovnako odporúčam všetkým milovníkom krásnych obalok (áno, áno vínna v každom smere…) a skvelých mladistvých príbehov. Ja som si ho užila od začiatku až do konca, a už si len vyťahujem kapesníky zo škatuľky a utieram potôčiky sĺz.
Mimochodom - rozprávajte sa so svojimi deťmi, buďte im oporou, pomocníkom aj obyčajným poslucháčom - niekedy to pomôže viac ako si myslite, aj keď máte pocit, že ste ruku k dielu nepriložili.
Už dávno som nemala také rozporuplné myšlienky ako pri tejto knihe. Kde sa mi páčil ten príbeh, rozvíjanie deja, intrigy a klamstvá, ale kde mi absolútne nesadli postavy. Podotýkam, ani jedna z pätice hlavných postáv. Vôbec mi nevadí, že neboli čiernobieli, skôr mi prekáža, že sa nechali opantať jednou z nich, ktorá ich statočne manipulovala. Poďme si to ale trocha rozvinúť, tak aby som vám príliš príbeh nespoilovala.
Dejovo bola pre mnňa kniha Lži v plameňoch príjemným prekvapením a riadnym knižným osviežením, keďže sa mi do rúk už dávno nedostal príbeh s dávkou niečoho nového. Niečoho, o čom často nečítate. Piati kamaráti, jedno klamstvo a absolútna zmena života. Sledujete ich činy, ich myšlienky, ich omyly a záver vás dosť prekvapí - minimálne mne sadol, a celá myšlienka knihy bola super. Tuto vidím pozitíva, ak si to prečítajú mladi ľudia a uvidia, aké ich konanie môže mat následky, aj keď len náhodné.
Hlavní hrdinovia sú ale kapitolou sami o sebe. Ani jeden jediný z pätice mi nesadol. Hannah mi prišla veľmi toxická, Drummer ju zase neustále zavádzal a využíval jej lásku, Luke bol príliš agresívny, na Mo by som ani nenašla chybu keby sa nenechala manipulovať a Violet, mala spraviť všetko podľa vlastného rozumu a nesadlo mi, že to nespravila a nestála si za svojím názorom. Ja osobne by som ich priateľmi nenazvala. Začalo byť medzi nimi príliš veľa tajomstiev, navzájom sa manipulovali a nakoniec sa im to vôbec nevyplatilo. Plus by som čitateľovi dožičila viacero pohľadov na vec - čítali sme len pohľad Hannah.
Suma sumárum mi sadol príbeh, myšlienka knihy a záver, ktorý prekvapil, avšak hlavné postavy mi pokazili celkový dojem. Napriek tomu ju odporúčam uz len kvôli tej myšlienke, že niekedy stačí maličkosť, a život sa nám úplne obráti na ruby. Myslím, že toto je jedna z YA kníh, ktoré by som strčila do ruky aj dnešnej mládeži, pretože väčšina z nich (čest výnimkám) si dôsledky svojich činov neuvedomuje. Možno by im to otvorilo oči.
3,5/5
Láska v rôznych podobách, boj za ženské práva, riešenie (alebo skôr ututlanie) ťažkých tém a problémov, feminizmus, hlavná postava v štýle Monka, výchova dieťaťa bez otca a skvelý, skvelý humor. Hodiny chémie boli plné týchto zaujimavych tém a ja som si ich užila. Autorka píše čtivo, obdobie 50.- 60. rokov opísala realisticky a to, že ženy v tom čase nemali absolútne žiadne práva a mali len sedieť doma na riti a starať sa o deti a domácnosť, podala presne s takou dávkou hnevu, ako bolo potreba. Moje rozčúlenia by bolo ešte väčšie.
Hlavná postava Elizabeth - silná, inteligentná, vtipná, starostlivá chemička, ktorá absolútne nebola docenená patriarchálnym svetom. Jej vedecké schopnosti boli utláčané, jej názory boli podceňované a potláčané, jej láska k mužovi bola spochybňovaná, ale aj napriek tomu bojovala a bojovala. A koľko bolo v tom obdobi takých žien? Veľa, len sa o nich nehovorilo.
Mňa osobne dej veľmi bavil. Kniha sa čítala sama, sadli mi tam aj rôzne pohľady - áno, aj ten psí, pretože nám pomohol doplniť niektoré drobnosti. Páčil sa mi aj ten príbeh v pozadí, ktorý sa nám na konci celý vyjasnil (hľadanie Calvinou rodiny). Celé to rozuzlenie bolo fajn, aj keď mám k nemu výhrady, keďže Elizabeth šlo všetko ťažko a zrazu za dve kapitoly sme dostali šťastný záver. Poviem pravdu, kľudne by som si prečítala ešte pár strán, aby bol záver reálnejší (hlavne s tým štastným koncom, že všetci žili štasne až kým nepomreli). Inak nemám voči knihe žiadne výčitky, pretože si myslím, že svoj hype si zaslúži.
A prečo by ste si práve vy mali tuto knihu prečítať? Pretože, práve kvôli nej oceníte to, čo máme teraz. Nevravím, že to máme ľahké, aj ja ako žena som to často zažila alebo videla. Taaaakže, ak sa chcete zasmiať, oddýchnuť si pri chémii v kuchyni, ale zároveň čítať o obťažovaní, utláčaní žien, o dehonestovaní ich práv a ťažkom boji k ženskej slobode a právam, pustite sa do tohto vtipného hitu ženy v mužskom svete.
4,5/5 a odporúčam
začnem výnimočne recenziu citátom z knihy - “Človek sa môže usmievať a usmievať, a napriek tomu byť zloduchom.”, ktorý sedí aj na reálny svet, ale aj na knihu Aféra pána Christieho.
Do knihy som sa púšťala bez akýchkoľvek očakávaní a predsudkov a tým pádom som si ju skvelo užila. Bolo to čtivé, napínavé, prekvapivé a aj postavy mali niečo do seba.
Kniha je viac menej písaná z pohľadu milenky pána Christieho - Nan, ktorú by ste zo začiatku mohli hneď odcudzovať a zavrhnúť. Nebudem vám klamať, ja som nebola výnimka. Avšak, jeden mieni, pán Boh mení a v tomto prípade som po celom rozuzlení zmenila názor. Síce si nezískala moje sympatie, ale moje pochopenie dostala a myslím, že s ňou bude súcitiť (takmer) každá žena. Postavy boli perfektne opísané. Tým, že Agatha Christie naozaj existovala a v roku 1926 nevysvetliteľne na pár dni zmizla, ste mali pocit, že čítate skutočný príbeh. Ale nedajte sa pomýliť, autorka použila veľa fantázie, pri ktorej sa stránky pretáčali samé.
Dejovo sme dostali trochu romantiky, veľa intríg, veľký detektívny prípad (a nie jeden), zaujímavé a tajomné zvraty, dva pohľady (jeden súčasný a jeden minulý, ktorý vysvetľoval správanie Nan) a uspokojivý ba pre mňa až prekvapivý záver.
Ja knihu veľmi odporúčam. Páčila sa mi detektívna zápletka aj samotné rozvetvenie príbehu na viac menších dejovych liniek, ktoré sa na záver skvelo spojili. Ak máte radi knihy Agathy Christie a radi si prečítate niečo fiktívne o nej z pera iného spisovateľa, choďte do toho. Čítalo sa to jednoducho, ľahko a autorka vás už od začiatku vovedie skvelo do deja a udrží v napätí.
4,5/5 pól hviezdy uberám za kvantum postáv, ktoré sa nám zrazu na konci vyskytli
Skvelá kniha, smutný príbeh a ťažké čítanie. Smútok, hnev a frustrácia sa vo mne miešajú so znepokojením a chuťou ublížiť Straneovi, aj napriek tomu, že to je len postava v knihe. Problém však je, koľko takýchto podobných ľudí žije medzi nami a často o tom ani nevieme. Manipulatívnych, hnusných, vypočítaných pedofilov, ktorí svoje obete označia a ovplyvnia na celý život. To sa práve stalo aj Vanesse.
Išiel na ňu pomaly - pekným slovom, úsmevom, uhrančivým pohľadom, knižkou ako darom (bastard hnusný, keď som videla aké knihy jej dával, by som ich všetky zrolovala a napchala mu ich do prdele, hlavne Nabokovu Lolitu, ktorú si ako dieťa vysvetľovala úplne inak, ako by mala). Potom začal s dotykmi - jemnými, tu ruka na koleno, tu prirovnanie jej detskej krásy k listu, a ďalej nejaká “nevinná” poznámka o bozku, ktorý by jej chcel dať. Všetko, všetko toto ma tak strašne štvalo. Najväčší problém však je, že jej to ako samotárke lichotilo. A on to vedel. On ako predátor vedel, čo má povedať/urobiť/naznačiť.
Najťažšie sa mi čítal ten prvý rok na internátnej škole. Už tam bolo vidieť, že Vanessa nie je psychicky ok a všetko, čo na ňu vytiahol mal predom premyslené. A postupne ju to ovplyvňovalo aj v jej živote - pokafraný vzťah s rodičmi, celý jej život omotaný okolo toho jeho a jej neskoršie pitie a utápanie sa v drogách. Jediné v čo som celý čas dúfala, že si uvedomí, že ju naozaj zneužíval. Či sa to stalo alebo nie, si však musíte zistiť sami.
Opäť ako pri Temných koňoch, nie je to kniha pre každého, ale aj napriek tomu ju každému odporúčam čítať, pretože tento svet potrebujeme vidieť aj týmito očami. Bez ružových okuliarov. So smútkom a slzami v očiach. Nehovorím, že to je dokonalá kniha, ale svoj príbeh podala skvelo. Jediné, čo mi prekážalo, bolo ako sa k tomu postavila jej mama, ktorá za Vanessu poriadne nebojovala, aj keď vedela, čo sa stalo.
PS: ospravedlňujem sa za svoj slovník, ale bola to veľmi ťažká kniha
Útla, krásne ilustrovaná, motivačná kniha o Ceste veľkej pandy a malého draka, kde si dvaja nerozluční priatelia hľadajú svoj nový domov, pričom sa to nezaobíde bez nástrah a úskalí.
Motivačné knihy nemám rada, to priznám hneď, ale táto sa mi páčila. Mala atmosféru Malého princa a vidím, že motivačným knihách s ilustráciami dám šancu pravdepdobne aj v budúcnosti. Nemyslím si ale, že je toto čítanie pre deti. Myslím, že väčší zmysel v tejto knihe nájdu dospelí, ktorí potrebujú postrčiť alebo nasmerovať, alebo sa len cítia zle a vtedy sa uchýlia k tejto malej knižočke. Ak to chcete čítať s deťmi, odporúčam ich nechať interpretovať samých obrázky a oni vám vyrozprávajú príbeh svojimi očami, ktorý bude možno rovnako poučný, ako ten čo napísal James Norbury.
Keby je to viac detské, a trochu menej motivačné (napr. ako Malý princ, ktorý podľa môjho názoru tiež nie je pre deti) bolo by to za plný počet. Ale pri čítaní som si oddýchla a dokonca som aj načerpala nové krásne myšlienky.
Dnes si dáme dva pohľady na tuto knižku - môj niekdajší detský, ktorý bude viac ako pozitívny a môj dospelý, ktorý ma značné výhrady k obsahu. Poďme nato.
Moje staré detské ja by si Nočný expres zamilovalo a nezvládlo by ju čítať ako adventný kalendár. Veď uznajte - vlak (Nočný expres), ktorý nevidí len tak hocikto a jazdí len v noci, plus chodí na také špeciálne miesta, ako stanica pod vodou, stanica plná balónov, stanica plná maškŕt a máte šancu nájsť vašich blízkych príbuzných a prietokov, ktorí sa stratili - toto značí výnimočný príbeh. Plus sa Vám stratila babička a vy môžete byt zatiaľ jediný, kto ju privedie domov. Pre detské oči je toto krásny, dobrodružný, vianočný príbeh so šťastným koncom a veľmi peknými, aj keď temnejšími ilustráciami.
Môj dospelý pohľad je však skeptický, pretože mi vyvstalo strašne veľa otázok. Nekontrolujú rodičia svoje deti, kam v noci chodia? Nechávajú bývať samu svoju chorú babku? Bol vývoj Nočného expresu dôležitejší ako výchova vlastného dieťaťa? Prečo sme po chorobe nechali utiecť z domu mamu jedného malého chlapca, to sme jej doma nedokázali poskytnúť väčšiu podporu? Bohužiaľ, mne takéto veci prekážali. Ale vidím aj pozitíva tejto knihy, ako diétný adventný kalendár (z jeho čítania po jednej kapitole denne určite nepriberieme ), krásne ilustrácie, pointa príbehu a happy end.
Knižku určite odporúčam mladším čitateľom, my starí chuji tam budeme vidieť isté nezrovnalosti, a možno, ako mňa, vás to bude rušiť. Ale deckám sa to podľa mna bude páčiť veľmi, pretože vlak, ktorý cestuje len v noci a zastavuje na špeciálnych staniciach, by bolo zaujímavé čítanie.
A hej, hej mala som ju dočítať až zajtra, ale ten koniec sa už nedal davkovať. A teším sa, keď raz budem knihu čítať svojim deťom.
3,5/5
Dávať druhé šance, nedokáže každý. Ja sama som toho živým príkladom, pretože sa riadim pravidlom: do tej istej rieky dvakrát nestúp. Čo sa ale stane, ak toto pravidlo niekto poruší? Je možné odpustiť milovanej osobe? A kedy je toho človek schopný? Po mesiaci, po rokoch, nikdy?
Snívať znova je práve knižka o druhých šanciach, o mladých ľuďoch a ich snoch, o tom, dovoliť snívať a žiť si svoje sny. Krásny romantický príbeh, ktorý je pohladenim na duši, ma perfektnú slow burn linku, všetko logicky postupuje a nič nie je umelé.
Hlavné postavy Jude a Blacke sa síce poznajú od detstva, ale keď sa jeden nešťastne odcudzí druhému a rozídu sa v zlom, ťažko si hľadajú k sebe opäť cestu. Ale práve to ich hľadanie cesty k sebe navzájom stálo zato. Každou stranou som čakala a dúfala, že to napätie medzi nimi sa konečne vystupňuje a veľkolepo vybuchne. Samozrejme, že som sa dočkala, veď by to nebola romantika, ale autorka si dala načas. A práve to, tento príbeh potreboval. Ja by som nič nemenila, pretože práve takto ako to bolo, to bolo výnimočne, čtivé a iskrivé. Jedinú chybičku krásy som videla na Blackovi, že bol tak neskutočne tvrdohlavý, až nebol schopný Jude si na konci vypočuť.
Dej nie je prekvapením. Nemáme prehnane očakávania. Veď je to romantika. Ale ja som dostala opäť aj pridanú hodnotu, a to takú, že chlapom vo vyšších sférach nikdy neverte, absolútne sa to neoplatí - vedela som to aj predtým, ale tu sa mi to potvrdilo. Plynutie knihy nie je úplne dynamické, ale pasáže, kde sú hlavne postavy sú zaujímavé a vy potrebujete tu chvíľu kedy sa spoja, a práve preto som tuto knihu prečítala takmer jedným dychom.
Táto séria a aj táto autorka si pomaly na mojej poličke buduje svoje čestné miesto, pretože píše veľmi dobre. Jej postavy sú realistické, neprečačkané, nie sú afektované a ich konanie ma vo väčšine prípadov zmysel. Dej je síce predvídateľný, ale ak potrebujete ľahkú romantiku s pár erotickým scénami, tieto knihy a celá séria sa vám budú páčiť. Oddýchnete si, vypnete a prídete na iné myšlienky. Za mňa jedno veľké odporúčanie.
4,5/5
Skvelé zakončenie série z prostredia vysokoškolského hokeja. Vtipná, milá a vzrušujúca bodka série Off Campus (prosím, nečítajte tuto knihu ako prvú… fakt to nebude mať potom žiaden zmysel). Nečakajte nič svetoborné, ale táto séria je moja comfort séria - skvelo si pri nej oddýchnem, priblblo sa pri nej usmievam a nahlas smejem, trošku sa aj začervenám, mierne ponadávam na bufetársky a banícky slovník (buchticky ja môžem ozaj len dukatové a štrbinky zase len tie v jaskyniach) a zároveň mi Odkaz perfektne uzavrel jednu etapu a sériu z Briar U.
Niekto otehotnel, niekto sa oženil, niekto sa zasnúbil a niekto zažil perfektnú svadobnú cestu. Zároveň každý z nich riešil už strasti, starosti a radosti dospeláckeho života. Bola to mierna zmena oproti vysokoškolským časom, ale bolo to napísané stále veľmi dobre a riešenia problémov boli reálne.
Ak máte prečítané predošlé štyri knihy, tuto určite odporúčam. Ja mám osobne druhé epilogy veľmi rada, hlavne keď sú tak ako tu posunuté aj o niekoľko rokov. Pretože o svojich obľúbených hrdinoch čítam veľmi rada. Moje tipy boli rôzne - niečo mi vyšlo, niečo som si pomýlila, ale napriek tomu mi každý zo štyroch osudov pohladil dušičku a uzatváram tým jednu knižnú sériu.
Vzhľadom na utlost knihy mi trosku vadilo, že každý pár mal sexuálnu scénu a nie jednu. Myslím, že sme si to mohli odpustiť. Ale aj napriek tomuto som si čítanie užila a ako môžete vidieť, prečítala knihu na jeden šup. Taaaakže to asi hovorí za všetko. Vrelo odporúčam, ak ste si už zvyšok serie prečítali.
PS: áno, odporúčam aj sériu Briar U aj keď Lov bol mega slabý
Čítať Backmana, je ako chodiť skutočným svetom bez ružových okuliarov. Autor vo svojich knihách vykresľuje ľudstvo presne tak ako je, nie čiernobielo a nevinne a neprekonateľne, ale pravdivo, bez príkras, s dobrými aj zlými vlastnosťami, aj so všetkými činmi —> každá akcia, vyvolá adekvátnu reakciu.
Víťazi sú treťou častou zo série o Medveďovciach, Zubrovke, a ich obyvateľoch, ich vzájomných sporoch a rivalite, ktorá sa točí nielen okolo hokeja. Panebože, ja som mala často pocit, že čítam o svojom pracovnom mieste, pretože u nás tiež ľudia medzi sebou bojujú ako dva hokejové tímy a ich fanúšikovia. Všetky drby, ohováranie, neprajnosti, rivalita - skvelo, skvelo popísané.
Čo sa týka postáv, je ich tu enormné množstvo. Ale ak ste čítali predošlé dve časti, zorientujete sa rýchlo. Ja vám ale môžem odporučiť knihu čítať, aj keď ste prvé dva diely vynechali, pretože autor všetko dôležité zopakuje a vy sa absolútne nestrácate v deji. No, ale späť k postavám. Každá bola niečim výnimočná - svojim postojom, spravanim, rozhodovaním, svojim zaľúbením (mali sme tu aj príbeh podobný Romeovi aj Julii, len so šťastným koncom), aj so svojou nenávisťou a so svojimi vnútornými nepriateľmi.
Spísať myšlienky k tejto knihe je dosť náročné, napriek tomu sa o to pokúšam. Ale sami vidíte, že to je len chaotická spleť. Pretože aj keď mám myšlienky rozprchnute na viac smerov, kniha sa mi veľmi páčila a jej čítanie som si užila. Aj napriek málo dialógom a väčšiemu počtu stran, som sa nemala absolútne čas nudiť a keď som si našla čas na čítanie, stránky sa točili samé od seba, pretože proste to autor vie.
Odporúčam čítať autorove knihy, ja si tiež musím v blízkej dobe dohnať resty a prečítať si od neho aj niečo ďalšie, pretože lúčiť sa práve s touto trilogiou je náročné.
Ešte vás chcem, ale upozorniť. Toto nie je jednoduché, ľahké a rýchle čítanie. Je to spoločenský román, v ktorom sa stotožníte s mnohými postavami, v ktorom si s mnohými porozumiete, ale zároveň si aj poviete, že to je nuda a bude to pre niektorých nezáživné. Jednoznačne sa púšťajte do Backmanovych kníh len vtedy, ak nato máte chuť, citové a emočné rozpoloženie.
