Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
IG: @gabikas_books.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Prvý diel série Scholomancia ma celkom prekvapil, v dobrom samozrejme. Dostala som zaujímavý magický svet, koncept vraždiacej školy, predurčených hrdinov, proroctvo a hrdinku, ku ktorej doteraz neviem zaujať postoj, pretože sa mi jej správanie miestami páčilo, ale miestami by som jej jednu strelila…. Avšak, akokoľvek bol príbeh a nápad super, autorka zatiaľ nevyužila plný potenciál svojho príbehu a často sa zamotávala do vlastných myšlienok, písala veľmi veľa vnútorných monológov z pohľadu hlavnej hrdinky (ktoré nám častokrát absolútne nepomôžu k pochopeniu sveta a spomaľujú čítanie) a miestami som mala pocit, že nám chce z tohoto sveta povedať všetko v prvej časti, dokonca na prvých stranách a tak sme dostali kvantum informácii, ktoré som nebola schopná zaradiť. V prípade tejto knihy by malo platiť pravidlo, menej je niekedy viac a autorka mala svoje predstavy sveta rozložiť aj v dalších knihách - čo verím, a dúfam, že sa ešte dočkám. A ešte jedna výčitka - 30 stranové kapitoly… prečo?
Ale, nemyslite si, že ma to nezaujalo, alebo, že sa mi to nepáčilo. Práve naopak. Autorka začala svoju knihu perfektne a hneď ma to vtiahlo do deja. Boje, príšery a miestami veľmi vtipná hrdinka, ktorej meno je Galadriel (áno, aj ta z Pána prsteňov sa spomína) a ktorá je najväčším vyvrheľom školy a o ktorej hovorí aj proroctvo o zničení sveta (ako inak).
Príbeh je zmesou magickej fantasy, hľadania samého seba a priateľov, zároveň sa tu mihne aj hate to love linka, príšery na každom kroku, plus epický záverečný boj a koniec ako z telenovely, ale práve záverečné dve kapitoly ma presvedčili, že k tejto knihe potrebujem pokračovanie.
Taaakže, ak máte radi knihy s tematikou Dark academy, morally Grey postavy, príšery na každom kroku, proroctvá a mladých čarodejníkov a chcete čítať o nezvyčajnej magickej škole, tak choďte do tejto série. Zatiaľ to nie je žiadne terno, ale na druhú časť som aj tak zvedavá. A už ju mám aj doma.
Začnime tým dobrým v tomto názore na knihu:
Therra začala zaujímavým prológom, ktorý vás hneď vtiahol do neznámeho sveta. Bolo to napínavé, so skvelým námetom a výbornou myšlienkou. Bolo vidieť, že to mala autorka premyslené a podarilo sa jej ma namotať. Vyskytovali sa tu paralelné svety (naša Zeme v jednej rovine s kráľovstvom Therra), premena ľudí na zvieratá, mocenské súboje, draky, silné rodinné putá a v pozadí aj láska v rôznych podobách. Myslím, že táto kniha a aj celá séria má potenciál a mladších čitateľov by mohla zaujať.
Avšak…
Zaslúžila by si lepšiu korektúru a editáciu. V knihe bolo veľmi veľa chýb a preklepov, ktorým by sa korektúrou dalo predísť. Rovnako odbornou a kvalitnou editáciou by sme predišli hluchým miestam, zbytočným opisom aj pár drobným nezmyselným konaniam - lebo vyškrtať niektoré pasáže, alebo pridať, nie je na škodu (aby však stále ostal príbeh autentický). Rovnako by sa okresali dialógy, ktoré boli často veľmi strojené a krkolomné. Takéto veci sa snažím nevyčítať, pretože sa do nich nevyznám - nie som vyštudovaný kritik, ani slovenčinárka, ani editor (sama som písala viaceré práce a články, kde som si názor editora priam pýtala), ale musím povedať, že ma to rušilo a kazilo mi to dojem z čítania.
Ale!!!
ak by dostala kniha naozaj lepšiu korektúru a editáciu (alebo aspoň nejaký betareading pred vydaním), čítala by sa skvelo, lebo fantasy námet sa mi fakt páčil a aj mi sadol a nezameriavala som sa na tu jazykovú stránku, ale snažila som sa užívať si príbeh.
Knižku vám však odporúčam - minimálne deckám, tie väčšinou tieto chybičky prehliadnu. Myslím, že ich fantasy svet bude baviť a dobrodružstvo so Zoe a Zoriou si užijú. Ja by som ešte dokonca privítala aj mapu, aby som sa lepšie orientovala vo svete Therra.
3,5/5 - za príbeh, námet, myšlienku, prológ, vizuál a draky
Musím povedať, že s knihou Krvavá voda som dosť spokojná. Púšťala som sa do nej len s malou dušičkou a bez očakávaní, len aby som sa nesklamala. A prekvapila. V dobrom, aj napriek hluchým miestam, pomalšiemu tempu a mnohých zbytočným informáciám, ktoré ani po dočítaní knihy nemám kam zaradiť. Celkový dojem je ale veľmi dobrý.
Páčil sa mi autorov odmeraný štýl. Celý čas z jeho strany absentovali emócie, ale napriek tomu ste ich nasávali prostredníctvom postáv. Hnev, smútok, stratu, lásku a nádej, hlavne nádej. Nikde to nenapísal priamo, ale všade ste to cítili - cítili ste ich emócie, aj ich stratu.
Námet a príbeh nebol nový, ale bol spracovaný svojsky a inak. Nezvestná 17 ročná Silvia, ktorej prípad sa vyrieši náhodou po XY rokoch. Po rokoch, kde jej rodina ešte stále pátrala, až raz po viac ako 20tich rokov nádej vyhasla. Sledujeme 27 rokov, počas ktorých si každý člen rodiny zažil niečo iné - niektorí pátrali a nestrácali nádej a niektorí to zase vzdali, a povedali si, že ich opustila, vykašľala sa na nich, zišla na zlé chodníčky. Okrajovo sme zabrdli aj do občianskej vojny v Juhoslávii, čo je príjemná zmena - v knihách tak často túto tému nenájdete, pokiaľ to vyslovene nevyhľadávate.
Veľkým pozitívom pre mňa je priebeh rokov, ktoré nám autor vo svojich kapitolách ukazuje - zmeny v životoch, smrť, posun od Silvinho zmiznutia - autor nám poskytol náhľad a súvislosti, z ktorých nám niektoré pomohli pri pátraní a niektoré nás zase zviedli z cesty.
Myslím, že táto detektívka si nájde svojich fanúšikov. Pokiaľ máte radi nenáročné a zdĺhavé vyšetrovanie, kde ide skôr o súvislosti a nie o zločiny alebo napätie, tak by vám táto kniha mohla sadnúť. Rovnako ak sa radi zameriavate skôr na psychiku a vývoj pozostalých, bežte do toho. Mňa bavilo sledovať ako sa spretŕhali, alebo dokonca spojili časom niektoré väzby. Ale upozorňujem, že ak nemáte radi vatu, veľa hluchých miest a očakávate akciu, táto kniha vám pravdepodobne nesadne.
Toto malo taký potenciál a nikto ho nevyužil. Siahnuť po tejto YA fantasy ma nútila obálka a draky, moje obľúbené magické stvorenia. Obálka je síce aj naživo krásna, aj námet knihy bol skvelý a nevravím o myšlienke autorov. Avšak sa im to nepodarilo absolútne využiť, čo mi je strašne ľúto, lebo to mohol byť výborný premakaný fantasy príbeh. Takto to bola len priemerná fantasy, ktorá ma ničím neprekvapila a ešte som sa pri nej aj nudila.
Autori mali skvelú myšlienku - dievča, Maggie, ovládajúce mágiu Mesiaca a je dokonca dcérou Mesiaca (toto ale doteraz neviem s istotou, lebo to sú len dohady vedľajšej postavy, ktoré nám nikto nepotvrdil), ktorej zdrojom moci je zajatá dračica Rendicryss. Maggie sa zamotá do mocenských bojov o korunu, vládu a kráľovstvo - samozrejme všetko náhodou a všetko bleskurýchlo, pričom akokeby šmahom ruky aj hneď ovláda svoju moc. A aby som nezabudla, na začiatku ani len netušila, kto je a že ma vôbec nejakú moc. Príde vám to ako chaos? Nuž, ono to aj chaos bol.
Z vlastnej skúsenosti poviem, že fantasy je lepšie písať ako sériu. Viete si veci lepšie premyslieť, rozvinúť, rozpísať, rozložiť, vysvetlit a natiahnuť (v rámci možnosti samozrejme). Tuto sme dostali záver, akoby to bola fantasy standalone (priznám sa, že som sa nedopátrala, či to tak aj je - budem rada ak ma poučíte), ale ak aj náhodou bude viac časti, nechystám sa na ne.
Táto kniha mi nedala to, čo som očakávala. Vyplnila mi iba cestovanie do práce a dva večery. Nenudila som sa pri nej, ale nezažila som žiadne výbuchy emócii ani potrebu hľadať si napr. fanarty. Ak ju mám niekomu odporučiť, tak nenáročným fantasy začiatočníkom, ktorý si chcú k príbehu sadnúť, prečítať a absolútne sa nad ním nezamýšľať. Ja som sa žiaľ zamýšľala, a toľko nedotiahnutých veci, koľko som tam našla… až ma to mrzí. Plus romantická linka mi prišla zbytočná a opäť nemastná-neslaná a neslaná.
2,5/5 za obálku, námet/myšlienku a dračicu.
Myslím, že sa mi do rúk dostal opäť jeden veľmi dobrý kúsok. Miestami creepy, napínavý, čtivý triler, s výborne vykreslenou atmosférou, kde ste absolútne netušili, čo je pravda a kde vás už autorka zavádza, s výbornými zvratmi, z ktorých mi miestami išlo preskočiť (v dobrom). S kľudným svedomím konštatujem, že si Pomocníčka zaslúži tie dobre recenzie, aj ten nápis svetový bestseller. Atmosféra na jednotku, hlavní hrdinovia vykreslení uveriteľne a dokonca aj mňa autorka zviedla z cesty, keď som robila unáhlene závery (ja, čo som poctivo sledovala všetky kriminálky s Horatiom Caneom).
Kniha sa delí na tri časti a celú prvú časť, budete jednu postavu nanávidieť. Počastujete ju snáď všetkými nadávkami v slovníku a potom zrazu bum. Príde jeden zvrat a vy len ostanete s otvorenými ústami ako Travolta v Pull Fiction. Ale zase priznám sa, tomu sliziakovi som neverila od začiatku. A Millie milujem. Bývala väzenkyňa si ma získala hneď, aj keď chúďatko po 10 rokoch bez sexu bola značne manipulovateľná a naivná, ale záverom si to u mňa riadne vynahradila.
Ale teda ak chcete tip na dobrý triler, plný tajomstiev, manipulácie, klamstiev, bláznov, sliziaka, psychopatov (možno pravých a možno nie), s výborným štýlom písania, kde do polovice knihy podozrievate úplne niekoho iného, tak siahnite po Pomocníčke. Ja som si pri nej napríklad aj skvele oddýchla. Túto voľbu neľutujem a dokonca sa teším aj nejaké voľné pokračovanie (teda verím a dúfam, vzhľadom na ten otvorený epilóg). Ale! Iba ak to bude nový príbeh a nebude to ako cez kopirak.
4,5/5
Mnoho pozitívnych recenzií si vyslúžila Železná vdova a je jedno, či na SK bookstagrame alebo tom zahraničnom. Nebudeme si klamať a povieme si rovno, že si ich zaslúži. Táto kniha je iná, hlavne jej hlavná hrdinka, na ktorú si je potreba zvyknúť, plus autorka zaradila polyamorný vzťah, ktorý bol peckový a hlavne sme sa k nemu dostali postupne a nie hneď z čista jasna. Najviac mi však ale sadol jej štýl písania. Dostali sme výborne boje, bojové stroje ovládané čchi, ale aj vážne témy ako feminizmus, alkoholizmus, narážky na znásilnenie a mučenie a podriaďovanie si žien, ktoré sa na konci zmení…
Hlavná hrdinka - Ce-tchien - bola pre mňa asi 150 strán tŕňom v oku - príliš zbrklá, nepočúvala iných (sem tam sa hodí počúvať okolie…), ale veľmi bojovná, miestami vyšinutá a jednoznačne badass. Po čase som si na ňu zvykla a jej správanie som tolerovala. A záver s ňou bol úžasný, aj keď som to očakávala už od začiatku, ale týmto si autorka zariadila, že sa ďalšej časti neviem dočkať. Mužské osadenstvo - Ši-min Li (zlatíčko) a Ji-č´(pri ňom mám stále pochybnosti a bojím sa, že sa v druhej časti môj divný pocit ukáže ako správny) - obaja sa k nej hodili, lebo jeden ju mierne krotil a nútil premýšľať a ten druhý jej bol oporou.
Dej som si užívala už od prvých strán, aj napriek tomu, že je cítiť inšpiráciu rôznymi seriálmi. Anotáciu som absolútne nečítala, takže, keď sa stala istá udalosť už po 80 stranách, skoro som padla zo stoličky. Ale o to, to bolo lepšie a ten obrat tam patril. Myslím, že práve ním si ma autorka získala. Potom som si už užívala všetky boje, aj hlavných hrdinov, aj Tchienine myšlienky, aj romantickú linku a najviac potom záver, ktorý bol bomba a to takmer doslova.
Myslím, že toto sci-fi sa bude páčiť mnohým. Hlavne milovníkom badass hlavných hrdiniek, bojových robotov a tým, čo chcú čítať niečo iné a neokukané. Plus ak sa vám páčil seriál Príbeh Služobníčky a mecha roboty z anime, choďte do toho.
4-4,5/5 kvôli hlavnej hrdinke a kvôli dvojke, ktorá bude podľa mňa lepšia.
“Pridlho ste snívali svoj svet. Vitajte vo svojej nočnej more!” - toto vystihuje fakt celu knihu …
Prinášam vám opäť jeden must read tip na skvelé fantasy s novými postavami, výborným príbehom a skvelou myšlienkou. Hovorím o Nefritovom měste, ktoré je prvým dielom trilógie, ktorá si myslím, že je u nás stále nedostala toľko pozornosti, ako by mala. A pritom to ma taký neskutočný potenciál. Inšpirácia ázijskými klanmi a ich súbojmi, množstvo intríg a politikárčenia, súdržnosť rodiny, nefrit, ktorý dodáva a zosiluje schopnosti (ste rýchlejší, silnejší, všetko cítite omnoho viac a viete si vybojovať nefritu viac, stačí niekoho zabiť, ale nemôže ho nosiť len tak hocikto, to pozor), láska, nenávisť, zavrhnutie, smrť a drogy. A to som zhrnula len prvý diel. Za mňa jedna veľká pecka a skvelý úvod do trilógie, pretože záver vás navnadí na ďalšie časti.
Postavy nie sú vôbec čierne ani biele. Každá ma svoju dobrú aj zlú stránku a niekedy ste nevedeli, ako posudzovať ich konanie. Ja som ho neposudzovala nijak a užila som si každý ich krok plnými dúškami, lebo ani my nie sme ciernobieli. Traja súrodenci, ktorých môžeme považovať za hlavných protagonistov, Lan, Hilo a Šae - každý v rodine dôležitý inym spôsobom. Plus “bratranec” Anden, ktorý väčšiu úlohu podľa mňa zohrá až v dalších častiach. Paradoxne, ste sa nemali ani zamerať na každého samostatne, ale na všetkých jednotne ako na jednu veľkú rodinu, pretože aj o to ide v tejto knihe.
Dejovo sme už od prvej kapitoly boli zasadení do akcie. Autorka sa s tým nepárala a tým pádom sa kniha čítala takmer sama. Neboli tu žiadne zbytočné opisy ani hluché miesta, aj úvod knihy bol rezký a všetko bolo velmi dobre opísané. Sem tam mi ale prekážal menší podiel akcie, akoby som bola čakala. A tiež trocha detailnejšie vysvetlenie fungovania nefritu a jeho moci, ale to sa dozvieme asi v dalších knihách, na ktoré sa veľmi teším.
Odporúčam všetkými desiatimi, pretože toto bol skvelý začiatok série. Upozorňujem na explicitný opis vrážd, nemuselo by to niektorým robiť dobre. Ale pokiaľ vám toto neprekáža, choďte smelo do toho. Ak máte radi súboje, mocné klany a fantasy, nesklame.
4,5/5
Trocha detského alebo teenegerského pohľadu na svet mi bolo treba, tak som sa pustila do pokračovania série s čarodejnicou Amari - Amari a veľký súboj. Prvú časť považujem stále za výbornú, originálnu, miestami jemne inšpirovanú HP a napínavú so skvelým záverom. Druhá časť pekne plynulo nadväzuje, aj keď mám z nej zmiešané pocity.
Amari sa nám zmenila a sem tam som mala pocit, že je veľmi sebecká a trpela často sebaľútosťou. Pochopiteľne, má 13 rokov, takže sa nato snažím dívať s nadhľadom, len bohužiaľ v mojom veku, to tak ľahko už nejde. Spoznali sme v tu aj dalších ľudí/čarodejníkov/nadprirodzených bytostí, poväčšine záporákov, ktorí boli za mňa skvelí. Dokonca som sa pristihla pritom, že som jedného aj zle odhadla a normálne som sa tešila zo záverečného prekvapenia. Myslím, že autor má talent na vytváranie negatívnych alebo “šedých” (morally grey) postáv.
Dej bol fajn - miestami sme stagnovali, miestami sme mali veľa napätia a zvratov, miestami sme sa nudili, potom sme mali zase napätie a boj. Bolo to ako na hojdačke. Chápem, že táto kniha je len medzikrokom k vyvrcholeniu (pretože, ak som si dobre čítala mala by to byť trilógia - verím, že nie viac), ale chýbal mi tu nejaký ten wau pozitívny efekt ako v predošlej časti. Aj keď mám však teraz zmiešané pocity, záver bol super - zvraty, boje, prekvapenia, vyvrcholenia a skvelá príprava na ďalšiu časť. Ďalšie plus pre autora - so závermi sa dokáže skvelo vyhrať a podať ich presvedčivo s kolosálnym zvratmi.
Ak sa vám páčil prvý diel, tento potrebujete - nevravím, že z neho padnete na zadok, ale už len z princípu potrebujete vedieť, čo je ďalej. Určite odporúčam deckám a teenegerom cca do 15 rokov, tie to bude baviť (hlavne ak sa im páčil HP alebo Percy Jackson) a potom aj takým extrémistom ako ja, čo čítajú takmer všetko a aj v takýchto detských dobrodružstvách sa vyžívajú.
3,5-4/5 ten záver navyšuje hodnotenie a teším sa tým pádom aj na ďalšiu časť…
Masterpiece. Dokonalosť. Úžas. Maková válka je skvelé a výborne spracované adult fantasy dielo, kde autorka dokonalo spojila ázijské kruté dejiny so šamanstvom a bohmi. Kde vylíčila brutálne zaobchádzanie počas vojny v Ázii a pridala tam magično a bohov, ktorých sú ľudia (alebo bohovia ľudí?) schopní ovládať. Celý čas som mala zimomriavky na tele, niektoré veci boli veľmi explicitné, autorka sa s ničím nekašlala, na dej sme sa nepozerali cez ružové okuliare, nikto nebol čiernobiely a dostali sme perfektnú dávku napätia, bojov, taktizovania a šamanstva.
Fang Žu-nin alias Rin je odteraz mojou najobľúbenejšiou hlavnou hrdinkou. Nebol to žiaden nežný kvietok, ktorý potrebuje zachraňovať. Bola silná, tvrdohlavá, bojovná, išla aj cez mŕtvoly (hlavne hneď na začiatku, keď sa rozhodla nemať deti) a jej entuziazmus spolu s inteligenciou a vytrvalosťou boli skvelou kombináciou. A najviac mi sadlo, že to nie je typická hlavná hrdinka, vykreslená ako ruža v trní, ale ako normálna silná žena, ktorá bojuje a prechádza všetky úskalia, aj s ťažkosťami. A všetky postavy takto autorka napísala. Žiadna nebola dokonalá a každú ukázala v pravom svetle.
Dejovo sme sa pohybovali v troch častiach. Vo výcviku, kde sa Rin učila základy boja a šamanstva a bojovala v podstate so všetkými, ktorí jej hádzali polená pod nohy. Vo vojne, kde sa začala ďalšia Maková válka. A v tretej časti, kde sme sa snažili poraziť nepriateľov, ale tuším sme sa dostali do ešte väčších výkalov. Celé to bolo skvelé. Od začiatku do konca a aj napriek záveru, po ktorom by ste nutne nepotrebovali pokračovanie, ja ho chcem. Ideálne zajtra..
Odporúčam všetkým, pretože autorka má obrovský talent. Ale! Nie deťom, nie citlivým povahám, nie ľuďom, ktorých nebaví čítať o bojoch a taktizovaní. Treba si uvedomiť, že táto kniha obsahuje množstvo krvi, brutálnych opisov zaobchádzania vo vojne a nepára sa ani s hrdinami knihy.
7 dominánt, 7 relikvií, 7 šampiónov a jeden víťaz v strhujúcom súboji, ktorý sa opakuje každých 20 rokov, kde vyvolení bojujú o mágiu a moc. Znie to skvelo, a s nejakými chybičkami, to aj bolo veľmi dobré.
Nebyť knižného klubu, v ktorom sa kniha čítala, neviem či by som po nej siahla. Ale po viac menej dobrých recenziách, som bola pevne rozhodnutá pustiť sa do českého prekladu. A neľutujem! Temné, magické, plné intríg a výborne napísaných postáv, ktoré sú vychované nato, že v budúcnosti sa budú musieť navzájom pozabíjať, len aby získali pre svoju rodinu obrovský zdroj mágie a slávu. Čo sa však stane, ak sa niekto začne zamýšľať nadtým, či je tento súboj nutný? Mne by toto vŕtalo v hlave od začiatku, veď si len uvedomme, že v ľudskej podstate je chcieť žiť a nie zomrieť v pubertálnom veku…
Na celej knihe sa mi páčia práve štyri hlavné postavy - Alistair, Isobel, Gavin a Briony - všetci temní, s zvláštnou výchovou a veľmi ovplyvnení svojim okolím, s vnútornými bojmi, túžiaci po láske a uznaní a predsa chcú všetci vyhrať ten zvrátený turnaj. Najviac zo všetkého ma fascinovali, že autori podali celý príbeh v štyroch pohľadoch a každý bol napísaný výborne, malo to hlavu aj pätu a všetky pohľady ste potrebovali, aby ste si poskladali obraz o postavách ale aj o celom deji.
Začiatok sa mi ale veľmi vliekol. Musím povedať, že tam bolo na môj vkus veľa zbytočných informácii, ktoré zahltili dej a podali obrovské množstvo informácii, čo vám v tej chvíli vôbec nepomohlo plus kvantum ppstav, ktoré cca v polovici zmizli, lebo sme sa dostali konečne do arény.
Chápem aj porovnávanie s Hunger Games. Avšak aj keď cítim inšpiráciu, myslím že túto knihu môžeme považovať za originálnu. Pretože toľko mágie a kliatieb, intríg, špekulácii a bojov som v príbehu už dávno nenašla. Dokonca by som oželela aj romantickú linku, ktorú autori načrtli. Podľa mňa bola zbytočná.
Konečný verdikt pre knihu My všichni neřádi z mojej strany je - odporúčam. Aj kvôli premakaným postavám, aj kvôli originalite a o skvelom závere ani nehovorím. Myslím, že vám, čo máte radi temnotu, by sa toto mohlo páčiť.
