Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som čitateľka, autorka aj vydavateľka, knihy ma sprevádzajú od detstva a verím, že ešte dlho budú.
Oblíbené literární žánry
Moje aktivity
táto kniha, pretože je ozaj skvelo napísaná: pútavá, tajomná, dobre rozohratá až do samého konca, kompozične aj štylisticky zvládnutá na zručnej úrovni. Mám veľmi rada príbehy s nádychom tajomna, mystiky, napätia, preto som obracala stranu za stranou a miestami až zadržiavala dych, že čo si na nás čitateľov autorka vymyslela. Tlieskam nápadu a teším sa - zároveň pevne verím - že autorka bude v tomto duchu pokračovať v svojich ďalších literárnych počinoch. Koniec knihy ma vskutku dostal - a to som mala aj nejaké to tušenie, kto by mohol byť za všetkými podivnými vecami, ktoré sa stali hlavnej hrdinke Sofii, či iným ľuďom v meste. Čo ma však trochu mrzí, je výber obálky, ale to je výtka skôr smerom k vydavateľovi. Tento príbeh určite nepatrí do kategórie sladkých zaľúbených, málokedy niečohovoriacich príbehov o láske, ako by tomu azda nasvedčovala obálka a tak trochu aj názov knihy. Odporúčam knihu ako dobre zvládnutý príbeh s prvkami psychologických myšlienok - a veľmi podnetných myšlienok na zamyslenie sa -, pri ktorom sa čitateľ rozhodne nebude nudiť. Vzhľadom ku skutočnosti, že je to autorkina "druhotina", dá sa tušiť v tomto žánri - a pokojne ho nazvem psychotriler - jej narastajúci potenciál, v ktorom sa, zdá sa, našla. Želám jej veľa úspechov na spisovateľskej ceste a už teraz sa teším na nový príbeh z jej tvorivej dielne. :-)
Myslím, že nováčik na autorskej scéne Juraj Thal vykročil dôstojne a so vztýčenou hlavou medzi čitateľov. Postavil totiž latku vlastnej tvorby poriadne vysoko. Mám veľmi rada detektívne, kriminálne príbehy a kniha Nenávisť ma bavila od prvej chvíle až do konca. A nielen to: udržala si moju pozornosť, privodila napätie, vzbudila zvedavosť, pobavila, odpútala myseľ od bežných starostí. Kniha Nenávisť môže na našej scéne pokojne konkurovať známym menám takéhoto či podobného žánru (Dán), dokonca aj tým svetovým (Nesbo, Larsson, Kepler, Horst), dokonca ma svojou svižnosťou, tempom, napätím, či nezaťažovaním zbytočnými omáčkami o vnútornom svete hlavných hrdinov od vyšetrovateľa až po strážcu parkoviska bavila oveľa viac, než u menovaných autorov. Bola by som rada, keby si autor Juraj Thal udržal kvalitu, ktorú nám predhodil - ba postupne ju prekonával -, pretože by som si rada tohto autora zaradila medzi svojich obľúbených. Držím mu palce a želám veľa tvorivých úspechov na spisovateľskej ceste. :-)
Nie som príliš fanynkou takýchto kníh, napriek tomu sa mi kniha Takmer zabudnutá láska páčila. Autorka dobre zvládla prostredie, v ktorom sa postavy pohybujú, no najmä ich vykreslenie, také tie bežné starosti, radosti, obavy či trápenia. V knihe som nenašla jediné nudné miesto, dej plynul pekne ľahko a pútavo, hrdinov si človek obľúbi od prvej chvíle a teší sa na ďalšie strany, aby sa dozvedel, čo ich čaká. Oceňujem autorkin zmysel pre humor, dobre napísané dialógy aj použitie takých tých neobyčajných slov, ktoré sa v literatúre, ale aj v hovorovej reči už čoraz menej používajú: fertuška, fijok, fruštik, švacnúť a pod. Čo ma však mrzí je to, že príbeh hrdinov je na konci akoby odstrihnutý, a to preto, že na pokračovanie si musíme počkať v druhom diely. Želám autorke veľa úspechov pri písaní ďalších príbehov, ďakujem za príbeh Takmer zabudnutá láska, ktorý ma naozaj upútal a pobavil, a musím si teda počkať na pokračovanie, aby som sa dozvedela, ako sa vyvinie život hlavnej hrdinky Agáty, pospletaný so životom jej sympatických priateľov, aj ako dopadne príbeh lásky ukrytý v listoch, ktoré Agáta objavil na povale svojho nového domu. :-)
Táto steampunková zbierka príbehov zostavená z dobrodružstiev dvoch vyšetrovateľov paranormálnych zločinov bola pre mňa príjemným prekvapením. Autor (ktorého štýl vôbec nevyzerá ako u nevypísaného nováčika) ju vytvoril naozaj pútavo a nevšedne. Všetky akčné, miestami až hororové príbehy ma bavili pekne jeden po druhom. A čo ma dostalo, bola nesmierna autorova sčítanosť, ktorú ponúkol čitateľom a vďaka ktorej som sa dozvedela mnoho zaujímavého z rôznych kultúr, ale aj zo záhrobia. A čo ma bavilo rovnako ako hlavný hrdina Norr či jeho krásna pomocníčka Catherine Havebridgová, bolo, že v príbehoch narazíte aj na postavy Sherlocka Holmesa, doktora Watsona, Lestradea, či na mladého Hellsinga. Hoci poviedky nie sú zaradené chronologicky, nič v knihe nepôsobí chaoticky, ba práve naopak, všetko napokon pekne do seba zapadne. Tlieskam tomuto autorovi a želám mu veľa inšpirácie pre ďalší rozvoj jeho tvorivého ducha. :-)
Dej knihy nie je iba príbehom o láske, ale aj o neuveriteľnej túžbe človeka chcieť prežiť aj nemožné. Pripravte sa na silný dej, ktorého historická časť vám svojou krutosťou vyrazí dych, alebo sa tešte na okamihy nehy, ktoré vám poláskajú dušu - sľubuje anotácia. A naplnilo sa. Moje očakávania pútavosti sa naplnili aj po prečítaní pokračovania Nesmieš ma milovať: Farby lásky. Autorke sa podarilo vskutku zaujímavým spracovaním zauzliť príbehy hlavných hrdinov, prepliesť ich osudy s osudmi hrdinov zo súčasnosti a napokon všetko pekne rozpliesť tak, aby to bol pre čitateľa hodnotný zážitok, nielen "nejaká" lovestory. Ďakujem autorke za jej umenie a príbeh, ktorý človeka prinúti zamyslieť sa. :-)
ďakujem autorovi (vraj nováčikovi na liter. nebi) za čitateľský zážitok. S radosťou ponorila do pútavého príbehu, ktorý ma ani chvíľu nenudil, plynul strhujúco vpred, pričom postupne odhaľoval konanie, myslenie, zmenu charakterov, zoskupenie ( ba aj všeličo iné) ľudí, žijúcich v podzemnom meste dve desaťročia po svetovej katastrofe. Vskutku premyslený svet preživších, ktorým nádej na zmenu priniesol mutant a vnukol im víziu nového sveta. Zaujímavo poňaté vykreslenie toho, čo všetko sa môže stať, ak ľudia slepo uveria. Myslím, že odkaz diela je aktuálny aj v súčasnej dobe. Tlieskam autorovi a želám mu ďalšie nové nápady pre písanie takýchto príbehov. :-)
Pokým som si neprečítala román Nesmieš ma milovať: Farby lásky, ani som netušila, že som romantička. Ale zrejme každý z nás do istej miery je. :-) Príbeh ma však zaujal nie sladkou romantikou, ale príbehom samotným. Najmä ten z minulosti ma nútil čo-to pátrať aj na internete a to mám rada. Žiaľ, skutočnosti, ktoré vykresľuje nie sú ani trochu romantické, skôr kruté a najmä smutné, že je človek schopný takých krutostí, o akých je možné sa dozvedieť z príbehu otrokyne Ashanti. Ale aj novodobý príbeh gemologičky Sandy a jej princa núti čitateľa obracať stránku za stránkou. Nuž, rozhodne nejde o nudné čítanie a ja sa teším na pokračovanie príbehu. Našťastie ho už mám. Ďakujem autorke za jej pohľad na neslávnu belgicko-konžskú problematiku (mimochodom bravúrne podaný z pohľadu otrokyne Ashanti, za čo autorke tlieskam), ktorú sa nebála spomenúť ako memento pre nás preživších.
Príbeh Tajomstvo zlatého pokladu som čítala s veľkou radosťou a chuťou a hnevalo ma, že som ho kvôli prac. povinnostiam nemohla čítať na jeden či dva dúšky, ako je u mňa zvykom vysporiadať sa s pre mňa naozaj dobrou knihou. A takú autorka skutočne napísala: dômyselne vystavaný príbeh, skvelo zvládnuté vykreslenie postáv, či ich konanie a myslenie, zápletka, a vôbec celkové vcítenie sa a stotožnenie s duchom danej doby. Tlieskam, tlieskam! A oceňujem ešte navyše pridanú hodnotu príbehu v podobe humoru, ktorým autorka dokázala, že sa nebojí pustiť sa do spracovania takejto podľa mňa náročnej témy a že je v nej doma. Úprimne ďakujem za zrozumiteľný a svižný autorský počin. Nenudila ma jediná veta! Prajem autorke ešte veľa takýchto vydarených knižných detí! :-)
Azda v to isté, ako ženy súčasnosti: v rodinné šťastie, v lásku milovaného muža, celkovú spokojnosť. Myslím si, že v tomto sme sa od svojich predchodkýň veľmi nezmenili. Či však bol život žien v stredoveku iný, ťažší? Určite áno, najmä v tom, že sa od nich všeobecne neočakávalo, že budú myslieť, správať sa a konať, či dokonca bojovať ako muži. Príbeh Anny, Šarišskej amazonky bol pre mňa skutočne zaujímavý, o to viac, že o jej existencii v slovenských dejinách som nemala ani tušenia. Autorke sa podarilo (ako som u nej naučená) veľmi pekne, hodnoverne, pútavo vykresliť nielen dobu, ale najmä charaktery a zmýšľanie aj konanie jednotlivých postáv. A hoci som si tento príbeh chcela pôvodne odložiť na sviatočné vianočné chvíle, neodolala som. Pravdaže neľutujem, len ma mrzí, že som už dočítala, toho pekného sa človeku z pochopiteľných dôvodov žiada prečítať, či prežiť viac. A ja som - priznám sa - s Annou až takmer dýchala a prežívala chvíle radosti aj jej nešťastia. Neviem písať recenzie, jediné, na čo sa pri románoch Evy Avy Šrankovej dokáže zmôcť je konštatovanie, že sa ma opäť dotkla krása a jej majstrovstvo ukryté v riadkoch. Zo srdca ďakujem :-)
každý si nesie svoj kríž - v minulosti rovnako ako teraz. Vrelo odporúčam na čítanie nielen tento diel, ale celú sériu Nitiek osudu a ďakujem autorke za námahu, ktorú venovala štúdiu histórie a vyhľadávaniu podkladov pre napísanie príbehov, ktoré ma, čo by čitateľku naklonenú histórii, veľmi zaujalo. Miestami však aj zarmútilo. O dávnej histórii Slovanov som vedela málo a aj to len z učebníc, preto som uvítala túto autorkinu beletristicky predloženú históriu známeho kniežaťa Pribinu a ľudí okolo neho. A hoci sa príbeh nemusel stať presne tak, ako som sa dočítala, to mrazivé aj smutné na ňom bolo, že sa predsa len takto stať mohol. Opis vpádu moravských vojsk do nitrianskeho kniežatstva a násilná kresťanizácia ma prinútila zamyslieť sa nad paralelami novodobých dejín a to ako v Európe, tak aj v Amerike, a vlastne celosvetovo. Nuž, hádam by sme sa mohli konečne ako ľudstvo už aj poučiť. Ďakujem autorke za zážitok, za milé postavy, ktoré som si v príbehoch obľúbila, a želám jej veľa tvorivých síl do ďalších príbehov. :-)
