Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som čitateľka, autorka aj vydavateľka, knihy ma sprevádzajú od detstva a verím, že ešte dlho budú.
Oblíbené literární žánry
Moje odznaky
Moje aktivity
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
Bola som zvedavá na túto nevšednú novinku a nevšednosť som aj dostala. Hoci mnohé príbehy, spracované v knihe, sú mi známe, predsa len, čítať o tom v spracovaní toho-ktorého autora bol vskutku zážitok. Ich veľmi sugestívne podanie bolo pridanou hodnotou k už i tak mnohým mrazivým či až neuveriteľným zážitkom ľudí, ktorých zachránila len sila ducha, viera, či odhodlanie prežiť. Pridanou hodnotou spracovania príbehov sú aj pútavé ilustrácie. Čítanie bolo pre mňa vskutku vzrušujúcim zážitkom a ďakujem nielen za myšlienku, pustiť sa do niečoho takéhoto, ale aj samotným autorom za spracovanie, ktorému predchádzalo akiste veľa štúdia. Pravdupovediac, teším sa na pokračovanie - verím, že sa dočkám. ;-)
Číst víc
Príbeh Krvavé slzy posvätnej hory začína ako nevinná romanca dvoch mladých ľudí, ktorí si (ako naznačuje aj anotácia) žijú pokojný život mladomanželov. Avšak, pozor - len do istej chvíle. A tou sú odhalenia hrdinky Anahit, potomkyne Arménov, žijúcich v USA, o minulosti jej práve zosnulého otca. Tu sa zdanlivá romanca začína meniť na dobrodružnú linku s prvkami špionáže, ale najmä sa odhaľuje krutá minulosť národa Arménov, na začiatku 20. storočia žijúceho v područí Osmanskej ríše. A že vám pri čítaní bude úzko, ba pri odhaľovaní mnohých zverstiev a genocídy arménskeho národa až špatne, to vám garantujem. Mne ku koncu (a aj vďaka doslovu) vyhŕkli slzy a v mysli uviazla jediná otázka: Prečo? Prečo, kvôli čomu a z akej príčiny dokáže jeden národ druhému, ba človek človeku vôbec činiť takéto zverstvá? I keď čiastočnú odpoveď dáva Marek Jandák, z ktorej autorka čerpala pri písaní tejto knihy - "Turci vedeli, čo majú urobiť, a urobili to... Bola to tá najrozhodnejšia metóda, ako eliminovať arménsku otázku v Turecku." - moje PREČO? i tak zostáva nezodpovedané. Autorke Tatiane Mackovej týmto ďakujem za spracovanie tejto ťažkej témy, o ktorej sme síce kedysi počuli, ale až tak veľa nevedeli.
Číst víc
Napísať historický román, je fuška. Napísať dobrý historický román, je fuška poriadna. Napísať dobre historickú detektívku zasadenú do reálneho prostredia s reálnymi historickými postavami – to už chce majstra. A Tina Van der Holland takým je. Nadchla ma už jej predchádzajúca tvorba a nadšene som tlieskala ako pri Tajomstve zlatého pokladu tak pri Kežmarskej čiernej panej. Bielu pani levočskú som očakávala s nedočkavosťou, pretože som sa tešila na ďalší čitateľský zážitok. Avšak román prevýšil moje očakávania do takej miery, že ako spokojný čitateľ musím priam krochkať blahom. Nesmierne sa mi páčili opisy prostredia, odevov, jedál, šperkov, či celkovej atmosféry, aká panovala v obliehanej Levoči na začiatku 18. storočia. Postavy a ich charaktery – a v nemenšej miere zmysluplné dialógy - boli tak nádherne plasticky vykreslené, že som o ich zmýšľaní a konaní nepochybovala ani na okamih. Napriek tomu, že je román rozsiahly, nebolo v ňom jediného hluchého miesta, jediného zbytočného slova, ktoré by sa mi žiadalo preskočiť. Skôr naopak: na poslednej strane som sa pristihla pri želaní, že chcem čítať ešte viac. A to, myslím si, je známka toho správneho naladenia autora na čitateľa – schytiť ho na začiatku a držať v pazúroch až do konca. Autorke sa podaril vskutku majstrovský kúsok, a muselo dať veľa námahy naštudovať všetko, čo treba a potom to umne zložiť do nádherného zmysluplného puzzle. Úprimne ďakujem za vskutku nevšedný zážitok.
Číst víc
Je vidno, že knihu napísal chlap, pretože sa s ničím nepáral. Nijaká sladká romantika, či skôr žiadna romantika, drsné scény, akcia, vojaci, vzbúrenci, zbrane, technika, boje... tempo od začiatku do konca. Musím vyzdvihnúť autorov štýl, ktorý sa oproti prvému dielu značne polepšil - pekné metaforické vety, vydarené opisy situácií a konania postáv. Záver ako pri Dedičstve prekvapivý, mierne šokujúci. Myslím si, že kniha Stanica si zaslúži pozornosť čitateľa a plne ju odporúčam do pozornosti.
Číst víc
Kniha má veľmi silný odkaz pre ľudstvo, uvedomila som si, aká je nadčasová a že by z nej bol pekný film, aspoň čo sa vizuálnej stránky týka. Čo sa týka dynamiky deja, žiadalo by sa dej viac urýchliť, niektoré pasáže dej spomaľovali. Avšak veľmi sa mi páčilo, ako boli vykreslené postavy, ich vnútorný svet, ale najmä štýl písania autorky, tlieskam tej zručnosti. Nádherné slovné spojenia, bohatý jazyk na metafory, žiadne iba videl, počul, prišiel, spravil... ale skutočne pôsobivé vyjadrenia, ktoré pohladili oko aj dušu a týmto knihu nielen plne odporúčam, ale autorke zároveň vyjadrujem zároveň svoj obdiv. Kniha svojím nápadom a spracovaním má potenciál osloviť širšie spektrum čitateľov.
Číst víc
Tento príbeh sa ma dotkol najmä preto, že sa opiera o skutočný príbeh autorkiných starých rodičov. Neviem, do akej miery je prikrášlený či nie, do akej sa odkláňa od skutočnosti či naopak. Každopádne je výpoveďou o neslávnej histórii našich predkov v 50-tych rokoch 20. st., na ktorú, žiaľ, nemáme byť prečo hrdí. Autorka veľmi zaujímavo a sugestívne poňala spracovanie a je uveriteľné. Osobne jej ďakujem za čitateľský zážitok.
Číst víc
znie to možno neuveriteľne, ale poznám ju už desať rokov - od čias, keď ešte neboal na papieri. Zamilovala som si túto odvážnu, milú a osudom skúšanú devu a páči sa mi, že aj ona, rovnako ako hrdinky z mäsa a kostí, starne. Starne do krásy, zrelosti a múdrosti. Pri čítaní tejto knihy sa ma opäť dotkla krása čistej lásky a hoci to vyzerá, že sa osud hrdinov naplnil, predsa len - pristala by som, aby som o nich ešte čo-to dozvedela v niektorom z pokračovaní. Ďakujem autorke Eve Ave Šrankovej za zručnosť jej písania, za vskutku skvelé sprostredkovanie doby tak minulej a za úžasný čitateľský zážitok. Lebo proste - Izabela... :-)
Číst víc
Štrkáč Callahan ma veľmi bavil, aj keď - napíšem to mierne - šlo o rôznorodú zmes udalostí a postáv, skutočných i vymyslených. V podstate mi to neprekážalo, Juraj Červenák sa opäť predviedol ako zručný majster slova a humoru - najmä ten humor ma bavil -, ale aj akcie, ktorá je príznačná pre jeho tvorbu. Callahan ma bavil svojimi hláškami i tým, že nebol vykreslený tak, aby sa silou-mocou zapáčil každému. Napriek tomu sa asi zapáčil každému, kto sa s ním počas čítania zoznámil. Pokojne by som uvítala pokračovanie jeho cesty divočinou amerického Západu. Ďakujem, vskutku dobre napísaná kniha - dej, akcia, dialógy, postavy, skrátka všetko. :-)
Číst víc
Mám rada to napätie, čo sa tvári akože nič a pritom sa človeku dostáva pod kožu, až sa pristihnete, že čítate so zatajeným dychom. Vravíte si, kto je vrah, kto je podozrivý, hádate, je to ten alebo onen? A prečo vôbec? A hľa - i tak sa netrafíte, pretože autorka všetko tak umne zamotá, zahalí do tajomna, že na konci z rozuzlenia zostanete v miernom šoku. Mám rada autorkin štýl písania aj filozofiu jej postáv, ktoré nie sú povrchné. Takisto mám rada dobre napísané dialógy a celkovú inteligentnú atmosféru, ktorá na čitateľa dýcha počas celej knihy. Množstvo myšlienok stojí aj za zapísanie a zamyslenie sa. Autorka umne narába s dávkovaním napätia a hoci nejde o typický detektívny príbeh, predsa máte to mrazenie neustále na koži. Opäť musím napísať, že Inéz Melichová nesklamala a pripravila čitateľovi zaujímavý pohľad na zločin cez oči zdanlivo druhoradých postáv - akoby zvonka. Túto napätím pretkanú inteligentnú mrazivo-akčnú krimi môžem len odporučiť. Ďakujem za zážitok, bavilo ma čítať. :-)
Číst víc
