Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Zaujímavý námet a aj prevedenie. Vidím tam štýl Pauliny, ktorý sa mne osobne veľmi zapáčil, ale niečo mi tam aj vadilo.
Mala bola totálne bláznivá, aj keď niekedy až príliš opisovaná ako alkoholička, čo je aj jednou z tých vecí, ktoré mi vadili.
Kniha je písaná iba jedným pohľadom - Malou, takže sme nevideli do hlavy aj jemu, čo tiež bolo trošku na škodu, inak by sa mi to aj celkom viac páčilo.
Bolo to miestami fakt vtipné, jej spomienky na neho horúce a vášnivé. Tajomné, lebo sme nevedeli, čo chce docieliť on a o akú dohodu tu vôbec pôjde.
Do Malinho príbehu sa zaplietol aj nový sused, ktorý bol tiež zaujímavou postavou a nevedela som, čo s ním bude ďalej. A čo nakoniec bolo, to ma prekvapilo.
Čo sa mi páči a zároveň aj nepáči, je to, že vlastne stále aj po prečítaní celkom neviem o tej dohode. Lebo je tu viac možností a každá z nich môže byť správna. Je to ale určite navnadenie na ďalší diel.
Ani neviem ako a prečítala som celú knihu, čo bolo na jednej strane výborné. Ide to naozaj rýchlo, super sa to číta. Ale celkový dojem je taký rýchlo zabudnuteľný. A, dokelu, ja som predtým netušila, že to bude séria a nechcela som čakať dlho na ďalší diel :D
Viem, že už vyšiel, ale nečítala som naň veľmi pozitívne ohlasy, takže ani neviem, či sa do neho pustiť...
Tento diel hodnotím tak na: 3,5/5
Blakea som si obľúbila v minulom diely a tu sa moja náklonnosť k nemu ešte zväčšila. Bol veľmi priateľský, milý, no v tejto časti dosť zatrpknutý, lebo vedel, že jeho zranenie je vážne. Jeho správanie bolo vždy pochopiteľné, hlavne v začiatkoch a hlavne pri Jude, keďže mu zlomila srdce.
Jude bola tiež veľmi pekná postava, ale v podstate som len bola zvedavá, čo sa jej prihodilo v L.A.
Príbeh a spracovanie určite pekné, no trošku dlhá časť, nejako sa mi to naťahovalo a záver bol zasa až príliš rýchlo, akoby seknutý. Myslím, že tam bolo treba trošku viac rozpísať ten záverečný zvrat a ako to riešili.
Najväčšou chybou tejto časti ale bolo, a neviem, či som jediná, čo si to všimla, že podľa Jude mal Blake na drese číslo 11, teda mal ho od strednej školy a aj tu, keď hral. Ale v predchádzajúcej časti mal podľa Everly číslo 9, mali také vyrobené aj plagáty na jeho zápas. Neviem prečo, ale toto jediné mi neskutočne vadilo :D
Celá séria je inak na takej podobnej úrovni. Výborne napísané, čítavé, nedá sa tu nudiť. Čo mne najviac chýba v týchto dielach je práve ten druhý pohľad. Veľmi mi chýbalo pozrieť sa chlapcom do hlavy a vidieť veci ich očami.
Inak samozrejme odporúčam sériu všetkým, ktorý takéto diela vyhľadávajú. Sú originálne, síce v niečom predvídateľné, ale vôbec to nekazí zážitok a príjemný pocit pri čítaní.
Pri tejto 5. časti som ale bola zo začiatku trošku sklamaná. Chápem, že hlavnými hrdinkami a rozprávačkami sú dievčatá, ale zamrzelo ma, že táto časť je o novej postave - Jude a o (nie novom) Blakeovi, a nie je o Scottovi, ktorý bol súčasťou tej pôvodnej partie priateľov od začiatku série. Stretávame sa s ním v každej knihe a podľa mňa by si zaslúžil svoj samostatný príbeh, lebo som si ho veľmi obľúbila. Vidíme s ním veľa situácií a aj práve tu v tejto časti, takže by mohol mať vlastnú knihu, samozrejme spolu s Ezrom, sympatickým bratom Jude.
Everly a Nolan
V tejto časti mi viac ako v ostatných chýbal mužský pohľad na situácie, ktoré prežívali a riešili.
Inak to bolo zaujímavé a páčilo sa mi, ako sa Everly snaží prísť na to, čo vlastne v živote chce, lebo to, čo si naplánovala s mamou vôbec nebolo to, čo chcela. Len jej chcela urobiť radosť. Nakoniec sa predsa len našla a ja som jej to priala, lebo to v minulosti nemala vôbec ľahké.
Nolanovo správanie som v podstate chápala, snažil sa držať ďalej, ale aj tak by som veľmi chcela vidieť do jeho hlavy. Neprišlo mi, že tu mal dosť priestoru, hlavne keď už sa tak zblížili, viac sa mi preto páčil v časti Veriť znova.
Páči sa mi, že vo všetkých knihách sú prepojené postavy a je cítiť, že sú z toho naozaj silné priateľstvá. Hlavne tu Everly s Dawn, ako so skorosestrou :)
Veľmi som si obľúbila v tejto časti Blakea a teším sa na neho v piatom diely.
Tento príbeh mi ale prišiel o trošičku slabší ako predošlé. Možno mi to prišlo asi trošku zdĺhavé, neviem, každopádne sa teším a som zvedavá na záverečnú piatu časť.
Sawyer a Isaac boli pre mňa veľmi peknou dvojicou. Ich príbeh bol veľmi zaujímavý, lebo sme sa s nimi stretli už v predchádzajúcich častiach a nevedela som, čo si o nich vlastne myslieť.
Ale táto časť o nich sa mi páčila asi aj viac ako prvé dve. Aj keď je to v mnohých smeroch predvídateľné, autorka písať vie a tuším sa s každou ďalšou časťou v niečom posunula.
Veľa vecí sa mi tam nepáčilo, ale nemyslím tým dej, myslím hlavne Sawyerinu sestru Riley. Najradšej by som ju prepleskla, ale o to viac som sa snažila chápať Sawyer a jej správanie a trochu sa do nej vžiť. Jej knižná postava je naozaj výborná a pekne spracovaná, silná, cieľavedomá, talentovaná, veľmi sa mi páčila.
A Isaac, ten ešte viac. Navonok trochu ako nesmelý a utiahnutý šprt v okuliaroch, nesvoj z okolia, lebo si už tiež niečo prekonal, ale stačí trochu času od tej správnej osoby a zrazu vie byť viac sám sebou, alebo viac sebavedomí. A jeho rodina si získala aj mňa, boli pekne opísaný, vždy súdržný.
Páči sa mi, ako vie autorka kombinovať aj tie postavy z predošlých kníh a urobiť z nich partiu super priateľov, ktorý sa vždy podržia navzájom.
4,5*/5*
Dawn a Spencer
Ďalší milý príbeh od autorky Mony Kasten a ďalší diel série Znova. Opäť sa to dobre a rýchlo čítalo.
Niekoľko vecí v minulosti oboch, ktoré sme sa postupne dozvedali počas čítania, mi veľmi nepasovalo, hlavne teda u Dawn, a preto sa mi to celé zdalo trochu pritiahnuté za vlasy. Mali predsa len iba dvadsať rokov...
Odhliadnuc od toho to bol veľmi pekný príbeh dvoch mladých ľudí, ktorý si k sebe nachádzali cestu pekne postupne. Páčil sa mi vývoj ich vzťahu a bolo z neho cítiť emócie. Zvraty boli pre mňa očakávané, ale aj tak pekne spracované.
To, ako sa Dawn vysporiadala so svojou minulosťou, potrebovala na to veľa času a myslím, že je to pochopiteľné, aj keď mi to prišlo už pridlhé. Trošku to chcelo urýchliť ten priebeh.
Ale aj to ako sa Spencer postupne otváral niekomu a nedusil to všetko iba v sebe bolo veľmi pekné, lebo nie vždy vidíme za úsmevom aj nejaké trápenie. On je toho veľkým príkladom, aj keď na druhú stranu mi nesedelo, že sa veľmi nechcel zdôveriť, ale čakal to od Dawn. Dôvera by mala byť obojstranná.
Musím povedať, že prvý diel sa mi páčil o malý chlp viac, ale aj tak odporúčam aj tento.
V príbehoch mám rada prelínanie minulosti a prítomnosti. Pohľady do minulosti postavy vždy veľa objasnia.
Čo sa stalo Maríne, keď bola mladé dievča som si domyslela dosť skoro, ale bola som zvedavá, ako a kedy sa o to podelí s niekým zo svojho okolia.
O časť z toho, čo sa jej stalo, sa podelila so svojimi kolegyňami, keď k nej do práce nastúpil niekto, koho poznala z minulosti a veľmi ju to rozhodilo.
Marína je ale silná žena, to jednoznačne. A myslím si, že v príbehu bolo napísaných veľa krásnych myšlienok. Najmä to, že si treba dovoliť byť šťastný a že myslenie iných neovplyvní. Iba to svoje.
To, že nemala ani na konci dobré vzťahy s rodinou, či už so svojou alebo s Marcelovou, v podstate to samozrejme zamrzí, ale myslím si, že iný záver príbehu by ani nemal byť.
Marcel mi prišiel ako celkom správny chlap. Ale asi tak od polovice knihy až po koniec. Zastal sa jej, keď bolo treba. Dokonca aj pred vlastnou rodinou.
Brala som jeho pohľad na Marínu na začiatku, pretože si ju pamätal inak a zmýšľal o nej inak, ako ju mal možnosť spoznať teraz.
Ale jeho obrátenie mi prišlo rýchle. Najskôr ju uráža a potom si odrazu uzná chybu a všetko je ok a páči sa mu. Neskôr je jeho počiatočný postoj k nej trošku viac vysvetlený, ale aj tak mi to prišlo trošku prirýchle a nevedela som mu to tak úplne uveriť. Bolo to pre mňa také naozaj rýchle a príliš sladké.
Autorka má svojský štýl, nie zlý. Ale najmä čo sa týka humoru, tak ten mne trošku nesedel. V niektorých situáciách mi prišiel akosi nasilu a niekam sa mi nehodil.
Kniha má ale veľmi silnú tému a myslím si, že veľmi pekne a s citom spracovanú.
Túto knihu som už pozorovala dlhšie, mala veľmi dobré ohlasy a tak som na ňu bola tiež zvedavá.
Príbeh bol veľmi milý, tak akurát romantický, vtipný, dialógy a doberačky hlavných postáv Olive a Adama ma veľmi bavili.
Obaja mi boli sympatický. Olive nemala ľahký život, ale išla si za svojim cieľom. A to najmä vďaka jednému človeku, ktorý ju pred pohovorom dosť motivoval. Aj keď sa občas cítila, že na to nemá, spomenula si na jeho slová, alebo ju podporili jej priatelia. A dokonca aj Adam.
Adam bol superinteligentný, síce trochu ušomraný a k doktorandom, ktorý u neho pôsobili bol hrozný a priveľmi kritický, ale bolo to pekne vysvetlené, že čo za tým bolo a ako to všetko myslel, a hlavne, pri Olive sa správal úplne inak a to sa mi na tom páčilo. Aj to, prečo tomu tak bolo.
Mne trochu nesadla Oliviina kamoška Anh, zato Malcolm bol úplne úžasný.
Napriek tomu, že tu bolo aj množstvo odbornejších vecí, predsa len, je to prostredie plné vedcov, čítalo sa to úplne super a veľmi ma to bavilo.
Problémy, ktoré nastali, som trošku očakávala, ale nie konkrétne takéto, takže ma aj napriek očakávaniu prekvapili. A ich vyriešenie bolo fajn. Páčilo sa mi, ako to Olive urobila. A hlavne to, ako sa zachoval Adam.
Záver bol veľmi pekný a ja knihu určite odporúčam.
4,5*/5*
Veľmi ma prekvapilo, keď som sa na konci dočítala, že niektoré postavy boli skutočný ľudia, ktorý naozaj kedysi žili v Gawthorpe a ktorý inšpirovali autorku k napísaniu tohto príbehu.
Po dočítaní som vlastne aj prekvapená, že sa mi to celkom páčilo.
Hoci niektoré udalosti a veci mi prišli nereálne. Hlavne čo sa týkalo Fleetwood. Mala iba 17 rokov, ale už bola štyri roky vydatá a dokonca štvrtýkrát tehotná. Nie som si celkom istá, či to tak mohlo byť.
Ale zasa, v takom roku, 1612, asi aj áno... Ale vôbec sa mi to nepáči, no to je len môj názor. Asi preto nezvyknem čítať takéto knihy. Ľudia sa tam v tých dobách správali k ženám hrozne, alebo skôr k dievčatám.
Rovnako ako aj tu, keď takmer všetky boli obvinené z čarodejníctva, tak ako aj Alice, ktorú Fleetwood spoznala náhodou v lese a rozhodla sa, že ona bude jej pôrodnou babicou. Síce som tam toho čarodejníctva čakala aj viac, ale nakoniec to bolo skôr o tom pomáhaní bylinkami a tak.
Príbeh ma ale sám osebe naozaj celkom dosť zaujal, hoci som z neho možno nespadla na zadok.
Práve Fleetwood je tu hlavnou postavou a vidieť jej posun, napriek tomu, koľko mala rokov, od takej detskej a možno aj dosť naivnej dievčiny až po celkom rozumnú ženu, ktorá sa postaví na stranu nevinnej osoby a chce urobiť aj nemožné, aby sa domohla spravodlivosti.
Čo ma ešte zarazilo, ale zrejme to tiež patrí k tej dobe, bol prístup jej manžela k nej, ku všetkému, čo urobil. Zo začiatku mi bol celkom sympatický, neskôr pre niektoré svoje činy vôbec, až ku koncu sa to zasa trošku zlepšilo.
Knihu som si už dlhšie chcela prečítať, lebo ma od začiatku zaujala obálka aj anotácia.
A teraz to prišlo. Je to skutočne taká jednohubka, pokojne na jedno posedenie.
Námet a príbeh celkovo boli veľmi príjemné, aj keď možno to nebolo od začiatku niečo svetoborné. Pekne spracované a opísané, čítalo sa to super a bolo to také akurát zo všetkého, aj láska, aj problémy.
Hneď od začiatku sa tu začína dobrodružstvo, ale hlavne nebezpečenstvo. Sledovať boj dvoch ľudí o prežitie v amazonskom pralese po havárií lietadla. Niektoré situácie mi možno prišli pritiahnuté za vlasy, možno až neuveriteľné, ale aj tak som to brala. Čo sa týka postáv, tak tie boli pre mňa uveriteľné, mali všetko čo mali mať. Správali sa pochopiteľne. Aimee bola veľmi zlaté dievča, snažila sa myslieť hlavne na snúbenca, neskôr prišla na to, že to bol vždy skôr jej najlepší priateľ, s ktorým sa priatelili od detstva, a že niečo iné, niečo viac cíti práve k Tristanovi. Bol ochranársky a veľmi starostlivý. Od neho by som pokojne prijala aj viac kapitol.
Vytvorili si medzi sebou krásne puto, krásne spojenie, všetko pekne postupne a pomaly. Zvládali všetko to ťažké spoločne, nenechali jeden druhého vzdať sa.
Záver tejto knihy ma úplne rozplakal. Bolo to také strašne smutné a zároveň to bolo aj krásne, lebo inak by som si to pri nich nevedela predstaviť.
Kvôli tomuto dojemnému záveru odpúšťam knihe aj drobné chybičky, kde vo vete chýbalo slovo, alebo tam bolo omylom dvakrát (čo samozrejme nie je chyba príbehu).
Určite odporúčam.
OMG! OMG! OMG!
Toto bola tak neskutočná kniha!
Ani neviem opísať svoje pocity z nej.
Znechutenie. Strach. Napätie. Ľútosť. Do toho trochu lásky a pochopenia.
Ale ten koniec?
To nemôže byť asi ani pravda! Neviem, čo si mám o ňom vôbec myslieť. Geniálny zvrat? Alebo len geniálny ťah na záver od Verity? Pravda, alebo lož? Čomu nakoniec uveriť?
Chudák Jeremy... a malý Crew. A tie dievčatká... ach. :(
A do toho Lowen, ktorá mala sama so sebou dosť ťažkostí už pred tým, ako prijala ponuku na dopísanie série kníh slávnej spisovateľky - Verity Crawfordovej. Preto sa vybrala na niekoľko dní do ich domu, kde sa snažila prejsť si jej poznámky k ďalším knihám. Našla však niečo úplne iné.
To s Verity som nejako tušila od začiatku. Pri tom, ako Lowen čítala jej rukopis, som sa v tom len utvrdzovala, ale ten záver ma fakt dostal.
Počas čítania som cítila niečo desivé, celá tá mrazivá atmosféra, nevedela som sa od toho odtrhnúť a keby nemusím ísť spať, tak to prečítam asi aj naraz. Plynie to všetko rýchlo, skvele sa to číta, napriek všetkému, čo je tam opisované a ako sú tam tie situácie kruto popisované.
Ale každý si vie ten záver vyložiť po svojom a to je geniálne.
Táto kniha sa zaraďuje k tomu najlepšiemu, čo som tento rok prečítala.
10/10!
