Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Uf. Tak som si teda prečítala aj tento diel.. A toto sa fakt príliš nepodarilo.
Od zbytočných popisov všetkého možného až po celé spracovanie deja.
Chápem, že Mala je taká - vykreslená ako žieňa čo rozumu veľmi nepobralo - ale niekedy tie jej myšlienkové pochody boli vážne až príliš. Príliš hlúpe, príliš hrozné, príliš od veci, príliš všetko, len nie dobre a logicky. I keď zasa, aby som nebola až prehnane negatívna, občas som sa niečomu aj pousmiala.
Názov Na úteku tomu absolutne sedí, lebo bola na úteku fakt počas celej knihy. Síce mám pocit, že utekala pred vlastným rozumom, ktorý sa ju neúspešne snažil dobehnúť...
Ale keď je niekto na úteku, tak na neho asi aj niekto dohliada a nenechá ho len tak sa potulovať po meste a chlastať, či?
To bolo totiž to, čo Mala robila - pila a chodila do kúpeľov a s kamoškou Zuzou na nejaký pobyt, a pila a po prebudení, kedy si nič nepamätala a mala by sa hanbiť, tak robila čo? Jasné, pila zas. Stále vlastne na tom úteku. Ako fakt? Mimochodom, mám pocit, že viem viac o Zuzinom aute, ako o celej zápletke deja.
Navyše - ďalšia Poľka, ktorá bola skrytá v Maďarsku - ani nemusím loviť dlho v pamäti, aby som vedela, kde som tento námet už čítala.
Najviac mi tu vadilo to, že som nedokázala pochopiť, že prečo vlastne? Celý ten vzťah-nevzťah s Ramsesom, ako a prečo ju vôbec chcel, okrem sexu, samozrejme. A prečo to celé muselo byť, keď to vyzeralo, že je to len jeho rohožka, ktorej to vlastne ani nevadí... Trošku sebaúcty, dievča!
Celú knihu podľa mňa vystihuje jedna veta, veľmi nečakane jediná rozumná, ktorá sa objavila v Malinej hlave: „Vzpamatuj se, ty krávo!“
Ja ani neviem, či to nejako bodovať, lebo nemám pocit, že som sa dozvedela niečo nové, čo mi je treba, aby som si chcela v budúcnosti prečítať aj tretí diel. I keď posledné vety sú možno trošku lákadlom. Určite ale nie, ak to nebude písať aj Paulina, keďže toto písala iba Lilka... :/
Možno tak bod za obálku a že viem o dobrom víne z Maďarska. Čo je mi aj tak na dve veci, keďže nepijem, ale po tomto asi začnem. Alebo žeby práve toto bolo cieľom tohto literárneho počinu?
1,5*/5*
Určite sa radím k názorom, ktoré o tejto knihe hovoria len dobre. Bola naozaj krásna. Krásne spracovaná. S citom, ale hlavne s tým, že sa takéto veci nesmú prehliadať. A nesmú prejsť nikomu len preto, že je bohatý.
Ava si teda musela pretrpieť dosť, ale snažila sa zostať, a aj bola, silná. Hlavne pre ňu bolo dobre, že si na veľa z toho nepamätala. Vrátila sa do školy so vztýčenou hlavou a s jasným cieľom - vydržať a urobiť všetko pre to, aby sa mala lepšie a aby mohla vytvoriť lepšiu budúcnosť pre seba a svojho brata.
Hnevalo ma, ako ju nazývali v škole. Bolo to kruté, ale absolutne neopodstatnené.
Dlho som nevedela, od koho bol ten list, ktorý našla v skrinke, lebo som si nebola istá, až neskôr. A trošku ma zamrzelo, že nebolo viac takých listov, len neskôr niekoľko sms správ.
A tu prichádzame aj k druhému pohľadu. Striedanie pohľadov mám v knihách veľmi rada, ale v tejto to bolo niečo, čo by som uvítala naozaj až buď o niečo neskôr, aby to bolo o niečo tajomnejšie, možno by mi dokonca nevadilo, keby tu ten jeho pohľad nebol vôbec. Napriek tomu som si ho aj tak užila a veľa vecí mi vírilo vďaka tomu v hlave.
Bavili ma ich dialógy, celá tá ich komunikácia, keď sa on snaží držať ďalej a ona vlastne tiež, lebo si nie je ničím istá. Ale tá linka sa pekne rozvíja a postupuje a všetko to bolo také pekné a citlivé. A to, ako Knox volal Avu :)
V Knoxovi som sa na začiatku nevedela vyznať. Jeho správanie mi prišlo dosť mätúce. Až neskôr, keď sa odkrývali nejaké veci z minulosti, a potom ako si prestal zakazovať niečo, čo ani nemusel, som mu začala rozumieť a zamilovala si ho.
Vedela som, že to nebol on, kto Ave ublížil, ani jeho dvojča Dane a ani jej bývalý Chance.
Kto to ale nakoniec bol, som teda naozaj netipovala.
A je dobre, že sa na konci ozvali aj iné obete.
Veľmi sa mi páčilo, ako bol vymyslený ten záver. Normálne ma to na moment zmiatlo.
Epilóg z pohľadu Knoxa bol takou čerešničkou a krásnou bodkou za ich príbehom.
4,5*/5*
Ak ste čítali Tenebrisa 1, musíte si určite prečítať aj tento diel!
Opäť sa dostávame do sveta, kde je boj medzi dobrom a zlom a je potrebné udržiavať rovnováhu.
V prvej časti - Regina - spoznáte Amelie, dcéru Maximiana a Katrin, neobyčajnú a veľmi mocnú Svetlušku.
A dvoch bratov - Dariusa a Lucianusa - synov Tenebrisa a Stelly.
S jedným sa priatelí a s druhým neznáša. A je to obojstranné. Alebo nie?
Kto je vlastne pre koho stvorený?
To zistia až vtedy, keď sú nútení spolu stráviť čas. Amelie si však pripadá ako v zlatej klietke, kde pravidlá platia iba pre ňu. A často ich porušuje. Preto sa dostáva do rôznych situácií. Mohlo by sa zdať, že je niekedy fakt detinská a potrebuje nutne dospieť a prijať zodpovednosť, ale od mala ju chránili a nespustili ju z očí, bez toho, aby jej povedali prečo.
On je opak a dbá na pravidlá. No skrýva sa v ňom oveľa viac.
Celý ich vzťah je ako jazda na horskej dráhe a ja si tú jazdu užívam od začiatku až do toho smutno-šťastného konca.
V časti Naevusovo srdce spoznáme dieťa Inferna a jeho budúceho kráľa - Naevusa. Vyrastá vo svete ľudí, no je si vedomý toho, že k nim nepatrí. Niektorí z nich mu to aj dávajú najavo.
Ale ona nie. Silene je tu ako niekto, kto ho vždy upokojí. Ich svet to tak zariadil. Obaja to však vnímajú po svojom. Povahovo sú úplné protiklady a až do konca netušíte, ako to s nimi a týmto svetom dopadne. Či zostane v rovnováhe.
Tieto príbehy sú jedinečné. Nie je to len fantasy a nie je to len romantika. Je to tak akurát namixované, je tu zo všetkého kúsok a myslím, že každý si tu nájde niečo svoje.
Stále sa niečo deje, či už smutné, veselé, milé, šokujúce alebo horúce. Alebo veľmi horúce.
Milujem všetky postavy, ktoré Miška vytvorila. Každá si ma získala niečím iným. Oddanosťou, silou, láskavosťou, nespútanosťou.
Ale Naevus? Čím to je, že my ženy proste milujem zlých chlapcov? ;)
Je asi vážne unavujúce, že to píšu všetci, ale aj ja na to trošku musím poukázať, lebo tu sa to všetko začalo.
Toto bol totiž úplne prvý prvučičký príbeh, ktorý som od Mišky čítala. Bolo to ešte na wattpade, kde som ho našla, keď bol asi len niekde za polovicou myslím a tak som sa naň namotala, že som vždy dychtivo čakala na upozornenie na novú kapitolu.
Už vtedy som si zamilovala jej štýl písania a to trvá dodnes a bola medzi prvými, koho som začala sledovať, keď som si zakladala účet na instagrame.
Tenebris je proste iný. Iný ako Miškine ostatné príbehy.
Je tu síce silný muž a k nemu stvorená silná žena, no ich príbeh je zas raz jedinečný, originálny a neokukaný. A napriek tomu, že je to fantasy, je tam aj romantika a určite si vás získa minimálne tak, ako aj iný z jej pera.
Hlavná hrdinka, Stella, sa musela trochu pretĺkať životom, a to kvôli niečomu, čo musela ukrývať pred svetom. Jej jedinou oporou bola jej najlepšia priateľka Katrin.
Tenebris mal, naopak, všetko. No aj tak mu v živote niečo chýbalo.
Ale on je Regem, nástupca svojho otca. A čo je ona? Niekto výnimočný a mocný, hoci o tom dovtedy ani netušila. Ani o svete, do ktorého mala od malička patriť.
Od začiatku je medzi nimi cítiť silnú príťažlivosť a nesmierne to medzi nimi iskrí, a to nie len v prenesenom zmysle slova.
Veľmi peknou postavou je aj malá Claritas. Bola krásnym oživením a mala vždy na Brisa trefnú poznámku.
Stella a Tenebris si postupne hľadajú svoje miesto, budujú si svoj vzťah a musia čeliť aj nejakým nepriazniam. Všetko ich to ale posilňuje a ich vzťah je naozaj výnimočný.
Keď už sa ich príbeh vyvinie do najlepšieho, na scénu nastúpi aj Katrin a Tenebrisov priateľ Maximian.
Ich cesta tiež nebude najružovšia, často si skočia do vlasov a budú mať fakt vtipné slovné prestrelky, ale skončí sa to medzi nimi najkrajšie, ako sa len dá.
Už tu mala Miška vždy všetko prešpekulované, dej pekne postupuje, na vhodných miestach sú vsunuté šoky a záver jej kníh je vždy na odpadnutie a dvíha mi tlak, lebo ja proste chcem viac ;)
Jednoznačne odporúčam :)
Celá kniha bola za mňa fakt prekvapivo napínavá. Najmä druhú polovicu knihy som dočítala takmer na jeden záťah, lebo som nevedela prestať a fakt som tam neodhadla zo začiatku, kto bol tým najväčším zlom a škodcom. To bol pre mňa fakt šok, ale všetko to potom do seba tak zapadlo.
Zápletka aj celý dej sú výborne vymyslené a prepracované a postupne sa dozvedáme, čo sa stalo a ako. Za mňa sú tam top tie prepisy z výsluchov, je to niečo, čo je veľmi nevšedné.
Začiatok nebol pre mňa vôbec prekvapením. V podstate to bolo tak, ako som si myslela, čo je možno trošku mínus, mohlo to byť odhalené až o niečo neskôr, ale inak sa mi páčilo spracovanie.
Tessa si vážne prešla všeličím a ani sa jej nečudujem, že z toho mala úzkosti. A fakt som ku koncu tŕpla, že čo s ňou bude. Záver bol pekný a plynie z neho ponaučenie. Dúfam, že si ho mladý ľudia vážne zoberú k srdcu.
Ak by tento diel neexistoval, tak by sa možno nič nedialo, ale aj tak sa mi veľmi páčil a autorka to naozaj vymyslela super a vôbec to nevyzerá, že by to bolo iba nasilu pokračovanie, lebo si ho vypýtali čitatelia.
Veľká škoda podľa mňa je, že nie je v slovenčine, pretože nemám rada, keď mám jednu sériu v rôznych jazykoch.. aspoň že v rozmere sú rovnaké..
Táto kniha bola pre mňa prekvapenie, lebo som vôbec nečakala, že sa mi bude tak páčiť. Je naozaj málo YA kníh, ktoré by sa mi takto zapáčili.
Od začiatku do konca som bola veľmi zvedavá, čo sa bude diať a ako bude tento príbeh prebiehať. Hneď prvé strany ma upútali. Chcela som vedieť, čo sa stalo Tesse, prečo má takú fóbiu a prečo sa teda utieka skôr na twitter ako ku skutočným ľuďom. Síce som to trošku tušila, ale čakala som na detaily a každý možný náznak. Veľmi pekne je to spracované od začiatku až do konca, tie prepisy z policajných výsluchov, správy medzi Tessou a Ericom.
Úplne som chápala jednu aj druhú stranu a vedela som sa do nich vžiť.
Čo by som považovala za mínus je to, že tu proste strašne vidieť, ako veľa ľudí žije len sociálnymi sieťami. Stále sa pozerať na telefón, či je tam nejaké upozornenie, či niekto ten príspevok videl, či naň reagovali, ako naň reagovali. Neviem, či je to celkom dobrý príklad pre mladých ľudí, napriek tomu je tam nejaké ponaučenie, že aj keď tam vidieť niečo, niekto iný za tým vie vidieť niečo celkom iné. Treba si preto dávať veľký pozor na to, čo publikujeme a ako čo komentujeme.
Neviem prečo, ale psychologička, ktorá chodila k Tesse ma niečím štvala. A hlavne na záver najviac, keď teda prišlo k osobnému stretnutiu Tessy s „Taylorom“.
Za najväčšie plus pokladám to, že Eric vlastne vôbec netušil, ako Tessa vyzerá a aj napriek tomu sa do nej dokázal zaľúbiť len prostredníctvom toho, že si spolu písali takmer denne počas 5 mesiacov. Vedel, že si rozumejú navzájom. Ďalším plusom bolo, že Tessa sa mu teda nehodila okolo krku, hneď ako sa stretli ale urobila niečo celkom nečakané :D
Záver ma veľmi prekvapil, veľmi potešil, ale zároveň som aj nahnevaná :D
Hlavne kvôli tomu, že som sa až vtedy dozvedela, že je to len prvý diel a nevedela som, že je k tomu aj nejaké pokračovanie, ale aj preto, že to pokračovanie nie je v slovenčine. Vyšlo v češtine a ja som si ho musela hneď zaobstarať aspoň tak, lebo som potrebovala vedieť, ako to s nimi dopadne ;)
4,5*/5*
Toto bolo milé a prekvapivo aj celkom dobré.
Agent FBI Liam a mladá hackerka Allison.
Spojí ich nejaký spoločný prípad a pekne postupne to u nich prerastie v niečo viac. Pekne sa to vyvíjalo medzi nimi, nebolo to násilné ani z ničoho nič.
Riešili veľa vecí a vždy sa tam niečo dialo, vďaka čomu sa to čítalo veľmi rýchlo.
Postupne sme sa dozvedali, čo robila Allison, o jej plánoch do budúcnosti, o jej detstve, ktoré ju ovplyvnilo, o tom, že jej to stále spôsobovalo nejaké problémy.
Zápletku som síce trošku očakávala, ale prekvapila ma aj tak.
No hneď som vedela, kto je za tým.
Trošku mi chýbalo, že sme nevideli do Liamovej minulosti.
Inak vážne zaujímavá kniha.
Veľmi sa mi páči obálka tejto knihy.
Rovnako aj príbeh Livie a Daniela. Obaja majú záľubu v horolezectve. Aj keď Daniel má viac skúseností a za sebou aj niečo, čo ho trochu poznačilo.
Rada som si prečítala niečo takéto, dozvedela som sa o tom aj informácie, na aké bežne nenarazím.
Livia mala takúto záľubu, avšak pre jej snúbenca to bolo nepochopiteľné. Keď dostala možnosť ísť na takú výpravu - dobyť Korunu sveta, urobila všetko, aby to mohla absolvovať.
Aj keď Daniel bol zo začiatku proti jej účasti. A plne sa ho dalo pochopiť. Už stratil niekoho blízkeho v horách, preto na čas od tejto svojej záľuby upustil. Ale chcel pokoriť najvyšší vrch sveta a tak napokon súhlasil, že sa do toho pustia znova, naposledy.
Páčilo sa mi to medzi nimi. Hneď si padli do oka, hoci tam bolo veľa prekážok.
Najväčšou bol práve Liviin snúbenec Robert, ktorého by som najradšej hneď na začiatku nakopala tam, kde to najviac bolí. Nič iné si ani nezaslúžil. Tušila som to, čo sa nakoniec odhalilo.
Postupne sa Livia zverovala Danielovi so svojou minulosťou. Na jeho citoch to ale nič nemenilo, ako si spočiatku myslela.
Popis výstupu sám o sebe bol zaujímavý, dej a zvraty, ktoré nastali po ich návrate, som nečakala, síce som niečo aj tušila.
Bol to pekný príbeh v nevšednom a hlavne aj v nebezpečnom prostredí. Určite stojí za prečítanie.
Jediné, čo by som asi vytkla, bola jedna kapitola, ktorá bola písaná z pohľadu Marušky - Liviinej sestry - tá sa mi tam nejako nehodila. Stačilo podľa mňa nejako viac rozpísať pohľad Livie a Daniela na konci. Inak nemám žiadne ďalšie výhrady.
Tie poľské autorky vedia naozaj dobre písať (vo väčšine prípadov).
„V životě je totiž nejdůležitější popadnout dech. A pak pokračovat v cestě.“
4,5*/5*
Tak toto dielo bolo za mňa nečakané. Výborne vymyslené, vtipné, romantické, vášnivé, kruté aj smutné.
Samozrejme, od začiatku som čakala, že to skončí, ako to skončilo, ale to medzi tým bolo veľmi prekvapivé. Všetky tie zvraty a to, čo sa dialo Ave. Hlavne tie jej nočné mory a stratené spomienky na nejaké obdobie v živote a ako to všetko potom do seba zapadlo a čo sa odhalilo.
A to, aký bol Alex. Ani to neviem popísať, od začiatku bol taký temný, celá tá jeho honba za pomstou za svoju rodinu, ale nebol ani na konci iný, stále sa držal vo svojich hraniciach, emócie neukazoval, teda nikomu okrem Avy, aj keď raz aj vybuchol. Ale Ava v ňom videla aj niečo dobré a pekne to vystihol vetou:
„Si svetlo pre moju tmu.“
Ich vzťahu som verila, pekne postupne to u nich rástlo a hlavne to, že pri nej zostal sám sebou ale zároveň v ich vzťahu neplatili tie pravidlá, ktoré mal predtým.
Fakt perfektne vymyslené hlavné, ale aj vedľajšie postavy. Josh, Avin starší brat, Avine kamarátky - hlavne Bridget, ale aj Stella, Jules mi síce ako osoba trošku vadila, ale inak bola super kamoška.
Samozrejme aj iné postavy som si obľúbila. A tie negatívne pôsobili negatívne od začiatku a som rada, že dopadli, ako dopadli.
Záverečná ukážka o Bridget ma veľmi potešila a veľmi sa práve na ňu teším, lebo ako postava mi prirástla k srdcu najviac, práve tým, aká bola ako kamarátka.
Dávam 4,5*/5*
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Keďže som už mala možnosť čítať niečo od Soničky, vedela som približne do čoho idem. Musím povedať, že na to, aká je mladučká, rozhodne písať vie a ešte o nej určite budeme počuť. Vie zo seba dostať také krásne myšlienky ako málokto.
V tejto knihe sa stretávame so Sandrou, je to rozprávanie iba z jej pohľadu.
Je vydatá za Erika a je šťastná.
Sandra sa zamestná ako asistentka riaditeľa, ktorého pozná už z minulosti - Mareka. Ich minulosť nebola práve najkrajšia. Mne sa v knihách veľmi páči, keď počas čítania nahliadame aj do minulosti, čo bolo zo začiatku aj tu, práve v súvislosti s ním.
A tu v prítomnosti s Marekom nastávajú komplikácie a nie príliš pekné situácie.
Sandrinou najväčšou oporou je práve Erik. A ja prajem každej žene takého manžela.
A ďalšou oporou je aj jeho brat, Adam.
Obaja mi boli sympatický, aj keď občas boli až príliš sladký a dokonalý.
Podľa tej anotácie som možno čakala niečo iné, alebo inak.
Bohužiaľ boli ale aj úseky, ktoré ma nudili, sem tam sa stalo, že nesedeli nejaké veci, občas som sa pristihla, že sa na to čítanie neviem poriadne sústrediť a nevnímala som, čo čítam, dokonca som občas nejakú tú vetičku aj preskočila. Vo vydavku sa veľmi nepretrhli ani s korektúrou. A hlavne zo začiatku som si povedala, že je tam dosť veľa sexu a jeho opisov. Zopár z nich by som určite vypustila.
A ten zvrat ku koncu s Erikom, tam mi to prišlo, akoby sa mu to stalo zo dňa na deň, to zhoršenie.
Avšak. Ten úplný koniec. Soni, čo si mi to urobila? Ja som plakala... a plakala...
Prišlo mi to strašne smutné a strašne nefér. Bolo to veľmi dojemne napísané, posledné strany boli takým splneným Erikovým želaním a tento úplný záver mi tak vlastne pozdvihol celkový dojem z knihy.
Lebo predtým to podľa mňa naozaj bolo trošku zbytočne zdĺhavé.
Inak je to určite zaujímavý príbeh aj námet a stojí za prečítanie.
Pretože:
„Každý deň naviac je dar.“
A tá pesnička sa na záver tak neskutočne hodí!
Za mňa je celkový dojem tak na: 3,5*/5*
