Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Súčasné romance nie je žáner, ktorý bežne čítam, ale keď sa ukáže niečo mimoriadne zaujímavé, obľúbené, čítané a ospevované, rada to vyskúšam. A keďže tieto charakteristiky Každé ďalšie leto presne vystihujú, nakoľko je to skutočne hit tohto leta, moja zvedavosť, či je to ozaj oprávnené označenie, nado mnou zvíťazila. A tak som sa s veľkými očakávaniami do knihy pustila.
Príbeh je veľmi jednoduchý, ale za to postavený na veľmi uveriteľných postavách a naozaj skvele vyrozprávaný. Nielen hlavné postavy Percy a Sam, ale všetky vedľajšie postavy vám budú určite sympatické. Všetky majú svoje prednosti, ale aj chyby. Sú naozaj ako vytrhnuté zo života a príbeh tak pôsobí naozaj uveriteľne. Každý sa v ňom aspoň na okamih môže nájsť. Tí mladší možno niečo podobné práve prežívajú a starší nostalgicky spomínajú.
Od začiatku vieme, že napriek veľkej vzájomnej náklonnosti a priateľstvu sa cesty hlavných hrdinov v určitom momente rozídu. Nevieme ale prečo. Teda, nie je vôbec ťažké to uhádnuť, ale naozaj si to potvrdíte až v závere knihy. Aj keď je predvídateľná, vôbec jej to neuberá na atraktivite. Je strašne dobre napísaná, páči sa mi striedanie spomienok so súčasnosťou a tiež prostredie na chate pri jazere. Obaja hrdinovia sú z dobrých rodín, slušne vychovaní, neriešia si žiadne rany z minulosti (čo v podobných knihách býva dosť časté a pre mňa dosť otravné), musia sa "len" vysporiadať s vlastnými pochybeniami a zlými rozhodnutiami. Dokázať odpustiť a dať si druhú šancu.
Páči sa mi, že kniha nie je zbytočne naťahovaná, ale napriek tomu je v nej všetko, čo od takéhoto príbehu očakávate. Autorka nám dopriala sledovať vznikajúce priateľstvo, prerastajúcho do puta, ktoré len tak niečo nezničí a napriek rokom odlúčenia ich vzťah vôbec neochladol.
Ako debut je to určite mimoriadne vydarené dielo a je vidieť, že autorka presne vie, čo chce čitateľ dostať. Romantické duše budú túto knihu milovať a tie realistické ju do svojho repertoáru môžu zaradiť ako "rozprávku" na spestrenie svojej bežnej čitateľskej rutiny, tak ako ja :) A teda, vôbec som nebola týmto výberom sklamaná, práve naopak, kniha ma milo prekvapila a potešila.
Zaujímavý stret dvoch dejových a časových línií. Na jednej strane odľahčená téma rozvíjajúceho sa módneho priemyslu v povojnových rokoch v Paríži a na druhej strane doznievajúca trauma z obdobia 2. svetovej vojny.
27 ročná Alix prichádza do Paríža a začína pracovať u vtedy ešte neznámeho módneho návrhára Diora, kde má na starosti styk s verejnosťou. Zo začiatku ma prekvapilo jej správanie. Vzhľadom na jej vek a pre ňu nové pracovné prostredie bola jej komunikácia s kolegami, novinármi i samotným šéfom Diorom nebojácna a odvážna. Autorka vykreslila Alix ako veľmi inteligentnú mladú ženu, ktorá sa spolieha hlavne sama na seba a svoj úsudok. Nebola typ ženy, ktorá by robila to, čo jej niekto prikáže.
Práci u Diora bola Alix oddaná a venovala jej maximum úsilia a času. Aj keď sa vojna už skončila, pre Alix, ktorá počas nej prešla špeciálnym výcvikom a pracovala v tajných službách ako špiónka, zostalo niečo, ešte z obdobia vojny, čo rušilo jej vnútornú pohodu a to potrebovala vyriešiť. Postupne, ako som sa zoznamovala s Alixinou minulosťou, ktorú by jej nikto nezávidel, som pochopila, z čoho pramení jej rozhodnosť, priamosť, presvedčivosť, prejav bez príkras a zbytočných "omáčok".
Celkovo je v knihe predstavených pomerne dosť postáv. Novinárov, špiónov a informátorov, nacistov, postáv z modelingu, od herectva aj rodinných členov. Pri čítaní som sa niekedy na malú chvíľu potrebovala zamyslieť, na koho strane spomínané osoby sú a aké plány a proti komu vedú. Kniha sa napriek tomu číta veľmi dobre, dej má spád, nezaznamenala som rozťahané a nudné pasáže. Skôr som mala problém knihu na chvíľu odložiť. Pre ústredné postavy tejto knihy bolo určite ťažké dôverovať iným ľuďom, no aj napriek tomu vznikali priateľstvá a vzťahy. Okrem iného bola pre mňa kniha poučná v oblasti pôsobenia partizánov v Taliansku a ich aktivitách a, samozrejme, na atraktívnosti nič nestrácal ani zrod značky Dior.
Natasha Leste opäť nesklamala a priniesla veľmi dobre spracovaný román s množstvom nezabudnuteľných postáv a zaujímavých informácií.
Neviem, či niekto pri pohľade na túto knihu a po prečítaní anotácie, dokáže odhadnúť, akú knihu dostane. Samozrejme, aj ja som mala svoju predstavu a isté očakávania, tie však boli úplne odlišné od toho, čo som si nakoniec prečítala. Niekedy to môže viesť k sklamaniam, inokedy, ako v tomto prípade, je to veľmi príjemné prekvapenie.
Musím priznať, že prvá polovica knihy sa mi čítala pomerne ťažko. Autorka mala hlavnú myšlienku, ktorej sa držala, ale neustále od nej odbočovala k veľmi náhodným a drobným príhodám a spomienkam jednotlivých postáv. Z toho dôvodu sme v deji neustále skákali a príbeh si nedokázal udržať moju pozornosť. Ako som ale postupne spoznávala všetky postavy a ich veľmi špecifické povahy, príbeh som si obľubovala stále viac a viac. Až som sa na koniec od neho nemohla odtrhnúť a knihu som odložila až po prečítaní poslednej stránky.
Autorka má špecifický štýl, v pár knihách, ktoré patria medzi moje obľúbené, som sa s podobným už stretla, ale aj tak je svojím spôsobom veľmi originálny. Páčil sa mi častokrát jej strohý, ale zároveň snový štýl, pri ktorom čitateľovi podsúva mnoho životných právd a zamyslení. Niekedy je príbeh absurdný, inokedy úsmevný a častokrát tak nejako optimisticky smutný. Hlavnou postavou je mladá Luisa, ale dej je pomerne rovnomerne rozdelený medzi všetky postavy a autorka pravidelne rekapituluje, kde sa ktorá postava nachádza a čo aktuálne prežíva. Vy tak máte pocit, akoby ste boli uprostred tejto "veľkej rodiny".
Knihu som nakoniec dočítala s veľmi pozitívnymi pocitmi a radím ju k tým zvláštnym a špecifickým, ku ktorým sa s tým správnym duševným naladením s radosťou niekedy vrátim. Aj cez prvotné čítacie úskalia ju hodnotím nadpriemerne a aj keď v nej nájdete možno nejaké to klišé, verím, že nakoniec jej to prepáčite a so všetkými postavami sa vám nakoniec bude len ťažko lúčiť. V tomto roku je toto jedno z tých nenápadných, ale o to väčších prekvapení. Veľmi odporúčam!
Vlčí brloh na prvý pohľad musí zaujať úplne každého - krásna obálka + krásna oriezka predstavujú dokonalý marketingový ťah, nehovoriac o tom, že aj anotácia znie výborne. Príbeh otrokyne, ktorá pracuje v bordeli v Pompejach je niečo, s čím som sa v beletrii ešte nestretla.
Napriek pomalšiemu začiatku si ma kniha získala hneď na prvých stranách. Amara bola veľmi sympatická hlavná hrdinka, spolu s ostatnými ženami z lupanária a možno trochu paradoxne som si obľúbila aj Felixa, majiteľa bordelu. Predstavoval morálne veľmi sivú, komplexnú postavu záporáka a práve také mám najradšej. Príbeh plynul pomerne pomaly, išlo skôr o rozprávanie z (nie až tak) bežného života prostitútiek v starovekom svete, ale napriek tomu sa kniha čítala výborne.
Musím upozorniť na vulgárnejší jazyk, autorka si naozaj nedávala servítku pred ústa, čo je ale pre príbeh autentické a hodí sa to tam. Napriek tomu, že najmä v slovenských prekladoch kníh mi vulgarizmy a drsnejší jazyk prídu neprirodzené, tu to veľmi sedelo.
Napriek tomu, že kniha je dosť ponurá, násilná a depresívna - predsa len život otrokýň nemal veľa veselých momentov - stále si zachovala viac-menej odľahčený tón a súdržnosť, odhodlanie a nádej ženských postáv boli skôr inšpiratívne.
Knihu naozaj veľmi odporúčam, pokiaľ vám nevadí drsné prostredie, vulgarizmy (ktoré sú však v tomto prípade na mieste) a možno trochu pomalší začiatok. Ale Amaru a všetky ostatné dievčatá si určite zamilujete a budete im, rovnako ako ja, fandiť po celú dobu. Za mňa výborné čítanie a som si istá, že ďalšie diely to vytiahnu aj na plný počet hviezdičiek. Úvod série teda hodnotím na vynikajúce 4 hviezdičky.
Autorka Marie Benedict vo svojich dielach vyzdvihuje ženskú silu a inteligenciu a prináša inšpiratívne príbehy žien, ktorých kvality neboli nikdy verejnosťou dostatočne ocenené. V mnohých prípadoch ich úspechy zožali muži a ony zostali takmer nepovšimnuté.
Keď sa povie Winston Churchil, každý si zrejme okamžite predstaví popredného politika vynikajúceho najmä počas druhej svetovej vojny. Nikto nespochybní jeho vplyv a moc, ale len málokomu napadne, že za tým všetkým by mal hľadať aj nekonečnú podporu a pomoc od svojej manželky Clementine. Nepochybne mimoriadna žena s nadaním diplomatky, cieľavedomá a obetavá. Častokrát bojovala s vlastnými démonmi a obetovala svoju slávu pre blaho svojho muža a národa.
Marie Benedict je výborná rozprávačka. Od prvých stránok som mala pocit, že príbeh mi rozpráva samotná Clementine, a aj keď je myslený zo strany autorky ako fikcia, pokojne by som uverila každej jednej vete. Výborne zvládnutá téma, doba a celkové prostredie. Autorka, tak ako pri svojich predošlých knihách, zozbierala množstvo informácií a zostavila skutočne uveriteľný a skvele vyrozprávaný príbeh úžasnej ženy, ktorej činy by nemali zostať nepovšimnuté.
Kniha začína zoznámením Clementine s Winstonom. Po krátkej známosti nasleduje ich zasnúbenie a sobáš a postupný vzostup Churchila v politických sférach. Clementine vedela, že týmto manželstvom nezíska len milovaného muža, ale že sa jej otvárajú dvere aj pre osobný rozvoj. Toto bol jej sen a keďže kvôli dobe, do ktorej sa narodila - neprajnej ženskej ctižiadosti a šikovnosti - bola toto jediná možnosť, ako konať.
Prevažná časť knihy je venovaná, ako inak, politike. Najmä Churchilovmu pádu počas prvej svetovej vojny a následne jeho sláva počas tej druhej. Sú tu spomínané mnohé udalosti z histórie, ktoré všetci poznáme, ale sledujeme ich - nezvyčajne - z pohľadu vládnucich osobností. Páči sa mi Clementinin rozkol medzi kariérou a materstvom, jej priznanie si vyčerpania a psychickej nepohody, jej úniky od reality a nakoniec jej postupné dozretie a premeny. Opäť výborný výber osobnosti a skvele zvládnuté prevedenie.
Na druhý diel série o magickej kaviarni, v ktorej môžete cestovať v čase sme si počkali trochu dlhšie, ale konečne vyšiel aj u nás a ja som sa doň s nadšením pustila. Znova ide o súbor 4 krátkych poviedok, ktoré sa odohrávajú v kaviarni Funiculi Funicula v Tokio, kde za určitých podmienok je možné cestovať v čase. Každá poviedka je príbeh jedného človeka, ktorý sa rozhodol navštíviť minulosť alebo budúcnosť. Od tohto dielu som mala veľmi vysoké očakávania, pretože Kým vychladne káva ma úplne pohltila a bola som z nej nadšená.
Po každej poviedke stále dostanete pocit uspokojenia z toho, ako to dopadne, ale v porovnaní s prvým dielom, mi tieto poviedky prišli povrchnejšie a oveľa menej premyslené. Tu som naozaj mala pocit, že ide o samostatné poviedky, ktoré môžete čítať v akomkoľvek poradí, pričom som dúfala, že sa prepletú podobne, ako v prvej časti. Dokonca tretia poviedka, kde sa muž rozhodne cestovať do budúcnosti, mi ani veľmi nedávala zmysel, resp. mala som pocit, že cesta do budúcnosti je oveľa ťažšie pochopiteľná a založená na priveľkej náhode, než cesty do minulosti.
A vec, ktorá mi v tejto knihe naozaj prekážala je, že tu sa naozaj v každej poviedke podrobne vysvetľujú pravidlá cestovania v čase, čo mi prišlo úplne zbytočné zaberanie priestoru. Jednak sme už s pravidlami (ktoré nie sú vôbec zložité alebo ťažko zapamätateľné) zoznámili v predchádzajúcej knihe a aj keď by ich chcel autor osviežiť, stačilo to v prvej poviedke. Nevidím význam zaberať dve tri strany vysvetľovaním pravidiel, ktoré už poznáme. Akoby autor ani nemal premyslené ďalšie príbehy, len využil úspech prvého dielu.
Ale ako oddychové čítanie, ktoré zvládnete naozaj, kým vám vychladne káva, je to stále veľmi príjemná poviedková zbierka. Kľudne si môžete čítať poviedky aj po jednej s väčším odstupom, keďže ide o úplne samostatné príbehy. Ak sa dočkáme ďalších dielov (medzičasom sme sa dostali celkovo na 5 dielov), tak si ich určite rada prečítam, len asi trochu znížim očakávania, aby som sa vyhla prípadnému sklamaniu.
Tábor zavrhnutých je nenápadná novinka medzi YA knihami a žiaľbohu ani obálka zrejme nenapomáha k jej zviditeľneniu. A pritom v danom žánri predstavuje závan čerstvého vzduchu, niečo iné a pritom akoby už známe. Neskutočne dobre sa to čítalo a cieľovka by túto knihu mohla adekvátne oceniť. Jasné, netreba pri nej veľmi veľa rozmýšľať a pitvať situácie do detailov, ale ak sa nad určité veci dokážete povzniesť, aj starší čitatelia si pri nej môžu fajn oddýchnuť.
Signal obvinili z vraždy, ktorú nespáchala a zaradili ju medzi Áčka. To sú tí najhorší z najhorších! Takýto výkvet presunú do tábora, kde ich vycvičia na zabíjanie a postupne budú dostávať pokyny, kde a koho majú zlikvidovať. Možno by ste mali dojem, že pôjde o krvilačný thriller, v ktorom budú delikventi súperiť o víťazstvá a uznanie. Opak je však pravdou. Partička deciek sa spriatelí a navzájom si začnú pomáhať a budovať medzi sebou ozajstné priateľstvo.
Páčilo sa mi, že autorka do príbehu zakomponovala aj detektívne prvky, pretože Signal bola odhodlaná prísť na to, kto na ňu vraždu narafičil. Okrem toho ich v tábore niekto sleduje a napadne. V závere sa všetky príbehové linky pretnú a perfektne do seba zapadnú. Aj keď počas príbehu máte pocit, že niečo nedáva zmysel, na konci sa všetko vysvetlí a vy pri spätnom pohľade uznáte, že autorka to vážne dobre premyslela.
Jasné, od takýchto delikventov by ste častokrát možno očakávali iné správanie a aj samotný výcvik by ste si zrejme predstavovali oveľa drsnejšie. Ale ak sa nad toto dokážete trochu povzniesť a príbehu to prepáčite, užijete si super jazdu plnú akcie. Kniha je pomerne krátka a neustále sa v nej niečo deje, takže sa nenudíte a čím viac prečítate, tým ste zvedavejší na rozuzlenie.
Je tu zmes fajn postáv, z ktorých každá má svoje špecifiká a sú ľahko zapamätateľné. Vzhľadom na vek nesmie chýbať teenegerská romantika, črtajúci sa zamilovaný trojuholník, ktorý mi v tomto prípade vôbec neprekážal a istá dávka naivity. Aj keď je na texte poznať, že autorka je ešte nevypísaná, je to veľmi slušný štart série. Určite si rada prečítam pokračovanie, len dúfam, že sa ho dočkáme.
Malé láskavosti sú druhou autorkinou knihou, ktorá u nás vyšla. Keďže som čítala aj Panstvo soli a smútku, vedela som približne, čo môžem od autorky očakávať a spolu s nádhernou obálkou som sa do Malých láskavostí nadšene pustila.
Čo sa týka porovnania s Panstvom soli a smútku, našla som viaceré spoločné znaky, ktoré budú pravdepodobne pre Erin A. Craig typické. Aj tu nám prináša množstvo postáv a spoznávame v podstate všetky rodiny obývajúce Amity Falls. Orientáciu medzi jednotlivými menami nám uľahčuje zoznam rodín a musím povedať, že najmä zo začiatku som ho dosť ocenila. Rovnako autorka pracuje aj s motívom nadprirodzena a hororovými prvkami a taktiež aj tu máme náznak retellingu, tentokrát je to grimmovská rozprávka Rumpelstiltskin, ktorá je u nás známa ako Martinko Klingáč. Nejde však o retelling v pravom zmysle slova, skôr o využitie niektorých známych scén.
Avšak čo sa týka príbehu, myslím, že autorka zapracovala na prepracovanosti a napriek tomu, že čítanie knihy mi zabralo naozaj veľa času, nemám pocit, že by potrebovala editovať a zoškrtať. Myslím si, že pomalé tempo bolo autorkiným zámerom, aby vytvorila stiesnenú, mrazivú, doslova až klaustrofobickú atmosféru. Mierne hororové prvky miestami navodili príjemnú strašidelnú atmosféru a celý príbeh bol naozaj vynikajúci, napriek pomalému tempu.
Oproti Panstvu, pri ktorom som mala pocit, že by som ďalšie diely uvítala (mimochodom druhý diel by mal v origináli vyjsť tento rok), majú Malé láskavosti jednoznačný záver, všetko bolo vysvetlené a dávalo to zmysel. Pri hororových knihách mám často pocit, že autori nevedia, ako to ukončiť a radšej nechajú otvorený koniec, čo ma vždy naštve. Radšej uvítam hocijaké nadprirodzené, paranormálne, fantasy vysvetlenie, než nijaké :D
Malé láskavosti naozaj odporúčam, aj keď si myslím, že autorkin štýl nemusí vyhovovať každému. Treba sa pripraviť naozaj na pomalý priebeh, veľmi pomalé stupňovanie napätia (v samotnej anotácii je zmienka, že čudné nešťastia sa začnú diať v zime, čo je cca v polovici knihy), ale ak máte na niečo takéto náladu, rozhodne po Malých láskavostiach siahnite.
Stretnutia s Kate a Tristanom sú vždy veľmi príjemné. Táto dvojica ma baví najmä preto, že to nie je klasické policajné duo, keďže Kate svoju policajnú kariéru zanechala a presedlala na súkromnú detektívnu kanceláriu. Preto sú aj ich pátracie postupy obmedzené, ale zasa častokrát o to viac nápadité.
Robert Bryndza má spisovateľský dar okamžite vtiahnuť a získať si čitateľa. Ten od prvej strany splynie s dejom a stránky otáča neuveriteľnou rýchlosťou. Píše jednoducho, dej má vďaka tomu spád a rýchlo ubieha. Pre mňa autorove knihy predstavujú vždy liek na čítaciu krízu. Ani tu tomu nebolo inak. Kate s Tristanom prešetrovali každú stopu ihneď, nebol tu priestor na zbytočné a zdĺhavé opisy. Niektoré detektívky sa venujú zbytočne veľa vedľajším postavám alebo návratom do minulosti, aby sa vysvetľovalo počínanie páchateľov, ale tu to tak nie je.
Máme strateného chlapca, jeho starú mamu, ktorá sa ho po jedenástich rokoch rozhodne vypátrať, a len veľmi malý okruh možností, čo sa v skutočnosti stalo. Napriek tomu to po celú knihu netušíte a možno až pri konci si domyslíte, čo sa asi tak mohlo stať. Kniha má skutočne veľmi dobré tempo a ak vám to čas dovolí, určite ju prečítate aj na jedno otvorenie.
Jediná vec, ktorá mi trochu na celej sérii prekáža, je Katina závislosť na alkohole, presnejšie jej snaha sa z toho vyliečiť. Časté pripomienky jej podpornej skupiny alebo jej túžbe po alkohole pri stresových situáciách by pokojne mohli pomaly vymiznúť. Kate vyzerá byť dostatočne silná postava na to, aby to zvládla. V tomto dieli mi chýbalo viac z Tristanovho súkromia, jeho osobný život sa nikde neposunul a nakoľko som si ho veľmi obľúbila, dopriala by som mu v príbehoch väčší priestor.
Tento prípad nebol tak zamotaný ako predchádzajúce a mal pomerne jednoduché vysvetlenie, napriek tomu to bolo opäť príjemné čítanie a rozhodne sa teším na pokračovanie. Po autorových knihách určite odporúčam siahnuť, keď máte radi detektívky a chcete si s knihou predovšetkým dobre oddýchnuť.
Dům vůní sa odohráva v mojom milovanom Francúzsku a striedavo sa ocitáme v hlavnom meste Paríž a v rozvoniavajúcom Grasse - kolíske veľkých parfumérskych majstrov. Z knihy na vás dýcha atmosféra vidieka aj luxus rozvíjajúcich sa svetoznámych letovísk, ako je Saint Tropez alebo Cannes.
Príbeh je sústredený na mladučkú Anouk, ktorej sen je stať sa uznávanou parfumérkou. Na pozadí spoznávame osudy celej generácie Girardovcov, ktorí patria v danom priemysle medzi špičku. Osud ich spojí a Anouk tak dostáva príležitosť študovať a komponovať vône.
Páčilo sa mi prelínanie rozprávania príbehu o Anouk s históriou rodu Girard. Je jasné, že keď sa chce človek vypracovať, stať sa slávnym a uznávaným, väčšinou musí niečo obetovať. A Girardovcov stála sláva veľa. Aj keď celý román vyznieva niekedy zidealizovane s množstvom nepravdepodobných náhod, autorka dokázala do neho vniesť aj trochu tragédie a smutných momentov. Pri ceste za slávou išlo priateľstvo stranou a vznikla veľká nenávisť s rodinou Bonnetovou, ktorá všetko svoje nešťastie pripisuje práve Girardovcom. Mám v knihách rada rivalitu medzi dvoma rodinami, hlavne ak sa neskoršie generácie snažia spor urovnať a vznikajú medzi nimi romantické vzťahy tak, ako je to aj v tomto príbehu.
Na výbere vône som si vždy dávala záležať a nazrieť do zákulisia ich tvorby, aj keď len vďaka fiktívnemu príbehu, bolo pre mňa veľmi zaujímavé. A keď sa v príbehu mihlo meno Fragonard, ktorých parfúm používam už od strednej školy a ich vône skutočne milujem, je to už len bonus k celkovému dojmu z príbehu. Kniha sa mi veľmi dobre čítala, bola tak milo a láskavo napísaná. Príbeh bol pekne, aj keď pomerne náhodne generačne poprepájaný a tak akurát romantický. Zmenila by som skutočne len maličkosti a to hlavne v závere, ale celkovo to hodnotím ako mimoriadne príjemné rozprávanie a stretnutie s novou autorkou. Ak od nej vyjde niečo ďalšie, určite si to nenechám ujsť.
