Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto séria od Lisy Regan bola zatiaľ veľmi zaujímavá najmä v tom, že všetky doterajšie prípady sa priamo týkali rodiny alebo kolegov hlavnej postavy - detektívky Josie Quinnovej. Vďaka tomu som sa s ňou akosi viac zžila hneď od začiatku a všetky jej vyšetrovania som s ňou oveľa viac prežívala. Akoby sa ma viac týkali, viac mi na nich záležalo. Jednoducho, každým dielom bola táto séria osobnejšia. Lenže, keď sa tak človek nad tým zamyslí, toho nešťastia a zločineckých náhod v živote jednej osoby je zrazu akosi príliš a v piatom dieli po sebe sa to zdá už úplne nereálne.
Tentokrát sa obeťou stáva matka Josienho priateľa a zároveň kolegu Noaha. Je to veľké nešťastie a tragédia a Josie je odhodlaná páchateľa čo najrýchlejšie nájsť. Pretože pri smrti jednej osoby to nezostane a mŕtvol začína pribúdať. Rozbieha sa spletité vyšetrovanie, do ktorého vstupuje množstvo postáv, až sa možno miestami začnete strácať.
Toto je zrejme zatiaľ najzamotanejší prípad, aký Josie riešila. Siaha ďaleko do minulosti a nakoniec sa z toho vykľuje "zločin storočia". Veľmi dobre vymyslené, ale možno trochu prekombinované. Väčšinou pri tejto sérii nemám takmer žiadne výhrady, ale tu mi jednoducho nesadlo správanie ani Josie, ani Noaha a už vôbec nie Noahovej sestry, ktorá robila zbytočne zlé ovzdušie a spôsobovala len napätie. Noah je detektív, tak ako aj Josie, napriek tomu po smrti matky zostal absolútne pasívny a skôr maril vyšetrovanie, akoby mu mal pomáhať. Na Josie bol neprimerane útočný a ona pri ňom strašne utiahnutá a zakríknutá.
Čítalo sa to opäť veľmi fajn. Príbeh mal dobré tempo, nenudila som sa, ale to správanie hlavných postáv bolo podľa môjho názoru vzhľadom na vek a ich profesiu neadekvátne. Tiež by som možno bola radšej, ak by autorka striedala tieto "osobné prípady" s tými nezainteresovanými/anonymnými. Pôsobilo by to uveriteľnejšie a reálnejšie. Napriek tomu, že toto bol pre mňa zatiaľ najslabší diel série, na ďalšie prípady s Josie sa teším. Som zvedavá na vývoj jej postavy, čo sa týka vzťahov a po tejto časti dúfam, že sa objaví niekto nový alebo Noah radikálne zmení správanie :D
Mám veľmi rada príbehy, ktoré sa odohrávajú v krajinách mimo Európy. Najmä také, v ktorých som nebola a veľmi ma láka ich navštíviť. A Argentína k nim rozhodne patrí. Obzvlášť obľubujem, ak dej prinesie aj veľa zaujímavostí z histórie a ja sa okrem dobrého príbehu dozviem niečo viac aj o samotnej krajine. Okrem romantickej linky ponúka kniha náhľad na politickú situáciu a diktatúru v Argentíne, sledujeme aktivistické skupiny, demonštrácie a štrajky.
Príbeh sa odohráva v dvoch časových líniách. Prvá v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v už spomínanom období diktatúry, ktorej hlavní hrdinovia boli Santiago, Máximo, Valentina a Lily. Druhá sa odohráva v roku 1998 a je zameraná na príbeh Palomy, Santiagovej a Lilinej dcéry, ktorá pátra po minulosti svojho otca. Obe dejové linky sú pekne prepletené a kapitoly "súčasnosti" a "minulosti" sa striedajú a informácie v nich sa dopĺňajú. Väčšinou sa mi pri takto zvolenom rozprávaní vždy páči viac tá z minulosti, ale tu musím povedať, že veľmi zaujímavé boli obe a páčili sa mi rovnako.
Romantické linky boli, samozrejme, ústredný motív, ale autorka veľmi veľa priestoru venuje aj samotnej politickej situácii. Nakoľko o týchto udalostiach neviem veľa, zo začiatku som nie všetkému rozumela, ale po menšom prieskume v historických faktoch mi udalosti dávali zmysel a som rada, že som sa aj pri romantickej beletrii opäť niečo nové a zaujímavé dozvedela. Príbeh je veľmi dobre vyrozprávaný a aj keď je miestami opisný, stále si udržuje dobré tempo a neustále sa v ňom niečo deje. Mierne napätie a zvedavosť udržuje Palomino postupné pátranie a odhaľovanie minulosti.
V neposlednom rade je tu náhľad a poukázanie na spoločenské rozdiely medzi smotánkou a obyčajnými ľuďmi. Najmä kvôli tomu príbeh nabral trochu smutnejší ráz a skončil tak, ako skončil. Knihu veľmi odporúčam všetkým milovníkom generačných románov, romantiky a tiež tým, ktorí si radi prečítajú vojnové príbehy. Pretože miestami tento príbeh naozaj pripomína nám známe vojnové roky.
Ako sa píše už v anotácii, toto je kniha určená naozaj celej rodine a pre každého, kto miluje zvieratá. Nádherná zvonka, poučná znútra. Či už si v nej idete len tak zalistovať, alebo si aj niečo prečítate, strávite s ňou určite pekné chvíle.
Knihu by som odporučila malým čitateľom, ktorí o zvieratách už niečo vedia a radi by spoznali ríšu zvierat obšírnejšie. Nájdeme tu veľmi známe a obľúbené zvieratá, ale aj také, o ktorých sa bežne nerozpráva a nie je možnosť ich vidieť ani v zoologických záhradách. Nie sú tu radené podľa nejakého vzorca, sú zoradené a vyberané náhodne, preto je každá stránka prekvapením.
Každá dvojstrana je venovaná jednému zvieraťu, pri ktorom je fotografia, ilustrácia, jeho výskyt a krátky text s tým najzaujímavejším, čo dané zviera vystihuje, alebo čim sa od iného odlišuje. Preto sa veľmi ľahkou a hravou formou môžeme dozvedieť veľa zaujímavého a touto zvieracou odlišnosťou si dané zviera aj dobre a trvalo zapamätať.
Túto knihu by som určite odporučila ako krásny darček pre malých milovníkov zvierat. Každý deň si prečítať niečo zaujímavé o 1 zvierati a nech vás váš malý čitateľ potom vyskúša z toho, čo sa naučil. Možno aj vás prekvapí nejakou novou informáciou
Už dlho som nečítala knihu, po ktorej by som nevedela, čo povedať. V podstate ani neviem, či sa mi páčila alebo nie. Slepá nenávisť je jedna z tých kníh, o ktorých by som sa potrebovala porozprávať s inými čitateľmi a vymeniť si všetky tie názory a postrehy, ktoré ku nej mám bez toho, aby som musela dávať pozor, či prezradím niečo podstatné z deja. Keď tak nad tým dlhšie uvažujem, musím priznať, že som s ňou spokojná, ale mám aj určité výhrady.
Najväčším plusom knihy je to, ako dobre sa číta. Stránky naozaj otáčate jednu za druhou a pokojne aj na jedno posedenie máte hotovo. Pretože verím, že tak ako ja, aj vy budete veľmi zvedaví, o čom to celé vlastne bude a kto je tá najviac psycho postava. Lebo, ak mám byť úprimná, šialení mi prišli všetci štyria :D Takže skvelé tempo, žiadne zbytočné zdržiavanie a naozaj výborný nápad, najmä s ohľadom na to, že kniha vyšla už pred desiatimi rokmi a v tom čase psychothrillery neboli ktovieako obľúbené a moderné.
Naopak, najväčším mínusom knihy bolo zvláštne až nepochopiteľné správanie postáv, trochu neprirodzené rozhovory a reakcie. Preto v určitom zmysle pôsobil príbeh neuveriteľne a nepravdepodobne. Tiež spôsob rozprávania bol pre mňa nezvyčajný, miestami akoby som sledovala nejakého uvádzača (ako napr. v divadle), ktorý ma do celej situácie uvádza.
Slepá nenávisť určite nie je dokonalá, ale ako také nepredvídavé dovolenkové čítanie môže predstavovať skvelý relax. Mňa veľmi bavila a napriek výhradám som si ju skvele užila a koniec ma svojím spôsobom dosť prekvapil. Viac ale nemôžem prezradiť, aby som niekomu nepokazila rozuzlenie.
Takmer každá recenzia, ktorú som na túto knihu prečítala, obsahuje porovnanie tohto príbehu s Domom na azúrovom pobreží. Asi je to prirodzené a tak aj ja prispejem svojím názorom. Pripájam sa k väčšine, že Dom bol lepší. Samozrejme, obe knihy mi neuveriteľne vyhovujú predovšetkým štýlom, akým sú napísané. Ľahkým, prirodzeným, dobre sa čítajúcim. Príbehovo sa mi ale táto zdala slabšia.
S touto knihou som to mala ako na húsenkovej dráhe. Začiatok si ma okamžite získal. Páčila sa mi hlavná postava Wallacea. Mám rada tieto workoholické typy, ktoré si idú tvrdo za svojimi cieľmi a city idú do úzadia. Potom sa im náhle niečo nezvratné stane a oni začnú rekapitulovať. A so svojimi zisteniami sú len málokedy spokojní. A tak tu Wallace bol a zrazu zomrel. Ocitol sa na medziceste a čakal ho prechod na lepšie miesto. A práve časť tohto medziprechodu, kedy sa ocitol v čajovni Cháronov prievoz bola pre mňa celkom dosť veľkým čítacím orieškom.
Wallace síce v čajovni stretol veľmi sympatické postavy, ktoré celý príbeh zachraňovali, ale na 200 stranách sa absolútne nič nedialo a ku knihe ma nič neťahalo. Celkom trvalo, kým som sa stredom knihy prelúskala. No a posledných sto strán bolo opäť výborných. Tak akurát citlivé a dojemné, aby to neprekročilo moju hranicu znesiteľnosti. Kniha bola aj tak akurát príjemne vtipná a odľahčená, že stále prítomná téma smrti nebola vôbec smutná a deprimujúca.
Nápad, aj keď určite nie najoriginálnejší, sa mi veľmi páčil. Pozrieť sa spätne na svoj život a nazrieť, čo bude nasledovať po ňom, dávalo nádej, že sa tam niekde raz všetci spolu stretneme. Že tu sme len na chvíľu a čaká nás niečo iné a lepšie, čo už bude navždy. A nielen nás ľudí. Budú tam aj naši štvornohí najlepší priatelia, na ktorých autor nezabudol a v podobe úžasného psa Apolla nám túto nádej doprial. Tiež sa mi páčila veľmi jemná romantická gay linka, ktorá tu bola vykreslená veľmi prirodzene a nenútene. Osobne by som knihu skrátila, ale uznávam, že myšlienku má veľmi peknú. Dokonca by som ju niekomu odporučila ako malú dávku terapie po tom, ako stratil niekoho blížneho.
Výborné!!! A rozhodne by som bola šťastná, ak by som aktuálne mala pri sebe všetkých 15 dielov tejto série. Taká veľmi anglická vražda je skvelý úvodný diel do tejto už mnohopočetnej série a garantuje zábavu, ale aj malé zamyslenie sa nad vrahom. Aktuálne patria takéto "cozy mystery" detektívky k môjmu najobľúbenejšiemu žánru, ale vo svete sú tiež veľmi moderné a obľúbené. U nás (ale asi najviac v Česku) mám pocit, že sú stále akosi nepochopené a hádzané do vreca s klasickými thrillermi a kriminálkami. Chyba! Toto je samostatná podkapitola a ak sa k nej správne pristupuje, čitateľ nemôže byť sklamaný. Samozrejme, ak je to čitateľ obľubujúci záhady, suchý alebo možno až čierny humor, iróniu, možno až paródiu a hlavne má nadhľad nad celou situáciou.
Eleanor Swiftová ako lady amatérska vyšetrovateľka je jedna skvelá postava. Na svoju dobu je veľmi pokroková, moderná a tak trochu rebelská. Asistuje jej majordóm zo starej školy, veľmi distingvovaný, stále mysliaci na etiketu a dobré meno. Napriek tomu sympatickej Eleanor toleruje jej malé nekonvenčné prešľapy a spontánne nápady.
Táto kniha spĺňa všetky znaky dobrej cozy mystery. Je tu zaujímavá zápletka vraždy, aj keď to nie je v podstate to hlavné, na čo sa má čitateľ sústrediť. Dôležité sú samotné postavy, ich vzťahy, vtipné rozhovory a v neposlednom rade roztomilý buldog Gladstone. Zápletka nie je nijako zvlášť zložitá, ale napriek tomu si autorka pár prekvapení pripravila. Čitateľ je ale, samozrejme, spolu s Eleanor schopný vraha odhaliť.
Ak sa kniha správne kategorizuje a spoločnosť sa s daným žánrom lepšie oboznámi, verím, že si nájde svojich priaznivcov. Prirovnávať ale túto knihu a jej podobné k tvorbe Agathy Christie naozaj nie je na mieste. Opakujem, toto je cozy mystery - pohodové, vtipné, zábavné a hlavne nenáročné čítanie, po ktorom treba siahnuť, keď sa chce čitateľ zabaviť, oddýchnuť si a neočakáva od knihy hĺbku, myšlienky do života a podobné vážne záležitosti. Za mňa to bolo výborné a pevne verím, že z tejto série dostanem viac ako len prvý diel.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Silné príbehy som v poslednej dobe čítala len, keď sa odohrávali priamo počas vojny. Tu sa ale autorka rozhodla začať svoje rozprávanie až po nej a sledovať životy jednej nešťastnej rodiny v Rusku. Prostredníctvom vojnového denníka sa ale vraciame aj o pár rokov späť a sledujeme boje z frontu a drsné odlúčenie milujúceho sa páru.
Román je rozdelený do 4 častí. V prvej sledujeme dospievanie hlavnej hrdinky Saši a jej tajný sen stať sa herečkou. Odísť z dediny, kde sa len ťažko stotožňuje so zmýšľaním tamojšieho obyvateľstva a v podstate aj s vlastnou rodinou. V druhej časti sledujeme jej štúdium v Moskve a začiatočnícke úspechy v hereckej kariére. V súkromnom živote ale pretrváva smútok. V tretej časti odchádza hrať do Leningradu a rieši rozpor medzi profesijným a osobným životom. Napriek tomu, že dosiahla čo chcela, stále nevie nájsť pokoj a šťastie. V poslednej časti je Saša nútená vrátiť sa domov, kde sa rozpletú tajomstvá z minulosti a ona je nútená svoj život zmeniť od základov.
Vlak do Moskvy je príbeh plný smútku, tragédií a nešťastných životných osudov. Po celý príbeh sa na vás valí tiaž doby a obmedzené a úplne scestné komunistické zmýšľanie. Strach a nešťastie je na každej stránke a napriek tomu sa príbeh číta veľmi dobre. Štýl je skôr opisný, sústredený na priblíženie postáv, miest a režimu. Nenájdeme v ňom veľa dialógov, ale text je rozdelený na kratšie kapitoly a snáď aj to napomáha tomu, že dej veľmi dobre ubieha, nenudí a stále sa posúvame vpred.
Toto je presne štýl, ktorý mám rada. Drsný, surový, akoby chcel na vás hodiť všetky problémy sveta a postáv. Chápem, že zrejme nemusí sadnúť každému, ale kto sa v ňom nájde, bude určite nadšený. Podľa mňa má autorka neuveriteľný rozprávačský talent a jej prevedenie príbehu bolo pre mňa dokonalé. Napriek tomu, že ani jedna z postáv mi nejako zvlášť neprirástla k srdcu, získali si ma všetky svojou reálnosťou. Myslím, že je to verný obraz ruskej rodiny - obmedzený, nešťastný a tragický, akých sú tam stále tisíce.
Kniha plná smrti, duchov, mŕtvych, a predsa nie je vôbec strašidelná. Gotický román, prevedený do modernej podoby pre čitateľov YA literatúry, ktorým ale rozhodne nepohrdne ani starší čitateľ, túžiaci si vychutnať a užiť dobrý príbeh s mimoriadne sympatickými postavami. Musím priznať, že anotáciu som nečítala, chcela som sa nechať príbehom úplne prekvapiť, a teda rozhodne neľutujem.
Kedysi som milovala knihu pre deti - Tajná záhrada. A Belladonna priniesla príbeh inšpirovaný touto knihou, ktorý je ale rozhodne oveľa zamotanejší, romantickejší a skrátka dospelejší. Pre mňa to teda bola určite dobrá voľba a aj keď celé to fungovanie so smrťou nedávalo vždy 100-ný zmysel, na konci to ako celok do seba pekne zapadlo.
Páčil sa mi nápad romantického vzťahu so smrťou, k tomu jeden sympatický stajník a jeden nápadník považovaný za to najlepšie, čo aktuálna plesová sezóna ponúkne. Nesmiem zabudnúť na mŕtvu manželku majiteľa panstva, jeho chorú dcéru, utrápeného syna a tak trochu panovačnú guvernantku. Postáv nie je veľa, rýchlo sa s nimi zžijete, ale napriek tomu autorka dokázala ich osudy prepliesť tak, že vždy dokázala prekvapiť a dej neustále zamotávať a následne rozmotávať.
Hlavná hrdinka Signa bola vždy divná a v období, kde platia prísne pravidlá etikety, jej zvláštnosti obzvlášť vynikali. Páčil sa mi vývoj jej postavy. Ako vždy chcela zapadnúť, viesť "normálny" život dámy z vyššej spoločnosti. Nájsť si manžela, mať deti, usadiť sa, usporiadávať plesy a zabávať sa. Ale postupne prišla na to, že nemá trpezlivosť a ani chuť dodržiavať nezmyselné pravidlá a najradšej by si žila po svojom a nie tak, ako to vyžaduje spoločnosť.
Bavilo ma to, odporúčam to a teším sa na ďalšiu časť, ktorej zápletku nám autorka načrtla v závere tejto časti.
Musím priznať, že do Skrinky času som sa púšťala s dosť vysokými očakávaniami. Svojím spôsobom bola pre mňa absolútne originálna a zároveň mi prišlo, že tento námet tu bol spracovaný už vo veľmi veľa podobách.
Skrinka času je viac ako sci-fi dystopický príbeh, skôr sociálno-politický román. Vďaka tomu, ako autorka túto tému uchopila, je vhodný takpovediac pre každého čitateľa a každý si v ňom môže nájsť to "svoje". Čo by sa stalo, ak by každý človek na zemi vedel, kedy zomrie? Ako by sa správal jednotlivec a aký by to malo dopad na spoločnosť ako celok? Nikki Erlick predostrela rôzne scenáre prostredníctvom ôsmych zaujímavých ľudí, ktorí zápasia s vlastnými myšlienkami a problémami a zároveň sledujeme aj celé ľudstvo, ktoré sa s povrázkami života snaží vysporiadať.
Do príbehu je zakomponovaných viacero aktuálnych spoločenských tém a tiež máme možnosť nahliadnuť do prebiehajúcej politickej kampane, ovplyvňovanie spoločnosti a tiež vplyvu sociálnych sietí. Sama som sa zamýšľala nad veľa otázkami a ani si nespomínam, kedy naposledy som čítala knihu, ktorá by mi dala toľko podnetov na zamyslenie.
Čo by ste robili vy, ak by ste mali možnosť otvoriť skrinku, ktorá by vám predpovedala čas vašej smrti? Chceli by ste to vedieť? Aby ste si zvyšný čas mohli užiť čo možno najlepšie? Alebo by ste chceli mať pokoj a istotu, že budete žiť ešte dlho? Prípadne by váš vymeraný čas na zemi, mohol veľmi ovplyvňovať každé dôležité rozhodnutie - či sa vydáte/oženíte, budete mať deti, rozhodnete sa presťahovať, pokračovať v práci...
Páči sa mi, ako autorka predostrela veľa možností. Sledujeme ľudí s veľmi krátkym povrázkom, tých s o trochu dlhším, tých s naozaj veľmi dlhým a samozrejme aj tých, ktorí sa do skrinky odmietnu pozrieť. Nakoniec ich osud dobehne, ale to, čo dovtedy zažijú, záleží len na nich. Či budú prežívať alebo naozaj žiť.
Mne sa tento príbeh veľmi páčil. Autorka sa do témy nezamotala, priniesla veľmi vhodné zakončenie a aj keď išla v závere dosť na city čitateľa (čo nie je úplne moja šálka kávy), tu sa mi to páčilo a veľmi jemné prepletenie všetkých postáv bolo prirodzené a nenútené.
Abigail Wilson ako autorka historických romancí má u nás s Manželskou pretvárkou premiéru a výborné hodnotenia sľubovali výborné čítanie. Myslím si, že kto má z daného žánru načítané, určite mi dá za pravdu, že toto bolo naozaj originálne, zamotané, napínavé a okrem romantickej linky je tu perfektne rozbehnutá aj tá detektívna a vyšetrovacia.
Nestáva sa často, že by v historických romanciach bola vražda. A tu sa mi páčilo, že okrem nej tu boli špióni, zradcovia, tajomné výhražné odkazy a hlavná hrdinka, ktorá okrem toho, že sa musela stihnúť zaľúbiť do hlavného hrdinu, sa s chuťou pustila aj do vyšetrovania. Trochu nezvyčajné boli aj samotné osudy našich hlavných hrdinov, ktorí obaja zažili pomerne dosť problémové obdobie, ktoré na danú dobu mohlo absolútne zničiť ich povesť.
Zamotané rodinné osudy, mnohé záhadné postavy a najmä špionážna a detektívna linka spravili z tejto knihy naozaj pútavé a veľmi zaujímavé čítanie. Páčilo sa mi, že romantická linka ustúpila trochu do úzadia, ale stále bola prítomná, nie však zbytočne rozpytvávaná a láska prišla jednoducho a prirodzene sa preniesla cez všetky vzniknuté problémy.
Od začiatku mala kniha spád, neustále sa v nej niečo dialo a mňa veľmi bavilo to jednoduché vyšetrovanie zodpovedajúce dobe, v ktorej sa príbeh odohráva. Dávno som nečítala takúto "akčnú" romancu a musím povedať, že sa mi to páčilo. Vždy som mala rada, keď hlavný hrdina bol špión, ale tu mal príbeh ešte niečo naviac. Dúfam, že každá autorkina kniha je písaná podobným štýlom a že sa ich u nás dočkáme, lebo ja by som si od nej určite veľmi rada prečítala aj niečo ďalšie.
