Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
oto je už tretia kniha od Kirsty Manning, ktorú som prečítala a opäť som si potvrdila, že od tejto autorky chcem čítať úplne všetko. Jej ľahký, nevtieravý štýl so zaujímavými zápletkami a vždy neuveriteľne sympatickými postavami si ma vie získať od prvých strán. Okrem toho sa autorka snaží poukázať na dôležité a častokrát zanedbávané udalosti z histórie a taktiež vždy vyzdvihuje silu ženských hrdiniek.
Záhada rukopisu má oproti predchádzajúcim autorkiným knihám možno trochu roztržitejší úvod. Máme tu tri hlavné hrdinky. Margot a Joséphine v minulosti, ktoré sa spoznávajú vo väzení počas druhej svetovej vojny a Evie, ktorá sa snaží v súčasnosti odhaliť ich dávne tajomstvo. Časové linky sa striedajú a aj keď sa celý dej točí okolo strateného rukopisu slávnej spisovateľky, jednoznačný smer dej naberie až niekde v strede knihy. Po tom, čo postavy lepšie spoznáme, zoznámime sa so situáciami, ktoré ich doviedli tam, kde sa aktuálne nachádzajú, si dej môžete začať naplno vychutnávať.
Veľmi sa mi páči, akým štýlom autorka píše. Napriek vážnejším témam, píše veľmi srdečne a láskavo. Jej postavy sú vždy mimoriadne osobnosti, ktoré si musíte obľúbiť. Margot a Joséphine k takým určite patria. Silné a odvážne hrdinky, ktoré nezlomí ani dlhý pobyt v neľudských podmienkach v nacistickom väzení.
Kniha sa volá Záhada rukopisu, ale vy zrejme veľmi rýchlo odhalíte, o aké tajomstvo ide. Myslím, že autorke nešlo o to, aby čitateľa napínala. Zrejme chcela, aby vedel výsledok a tajila len cestu k nemu, ktorú postupne odhaľovala. Tak vniesla do "obyčajného" románu aj náznak detektívnej linky, ktorý ho určite ešte viac zatraktívnil. Záver si ponechal istú dávku tajomnosti a páčilo sa mi, ako to autorka celé ukončila. Nevytýčila presné odpovede, ale vďaka záhadnému rukopisu si každý mohol urobiť vlastný koniec.
Výborný nápad, ktorým sa autorka inšpirovala zo skutočnej udalosti zasadený do obdobia, v ktorom mohla vytvoriť silné ženské postavy a vyzdvihnúť tak ich silu a poukázať na neľudské zaobchádzanie počas vojny. Tak skĺbila dobrý príbeh, sympatické postavy a dôležitý odkaz všetkých, ktorí bojovali za slobodu.
Myslím, že Nicka a Charlieho už nemusím naozaj nikomu predstavovať. Ak vás náhodou obišli komiksy, určite ste zachytili aspoň seriál, ktorý nám predstavil Netflix. Musím povedať, že obe verzie sú vydarené a ak sa potrebujete navnadiť na druhú sériu, ktorá nás čaká tento rok, s Trojitým rande v Paríži sa vám to dokonale podarí. Aj keď si myslím, že tento tretí diel zhltnete naozaj veľmi rýchlo. Je v ňom minimum textu, ale sprevádzajú ho veľmi výstižné a milé ilustrácie.
Mne sa tento tretí diel asi páčil zo všetkých najviac. Nick a Charlie už o svojej orientácii a svojom vzťahu povedali doma a aj niektorým najbližším priateľom. Teraz majú dilemu, či to oznámiť všetkým v škole a verejne sa k sebe priznať, alebo či ešte potrebujú čas a budú to tajiť. Chystajú sa na spoločný školský výlet do Paríža a samotné mesto je zárukou sladkej romantiky. Nehovoriac o tom, keď sa k Nickovi a Charliemu pridá zopár ďalších, podobne roztomilých párov.
Na zlepšenie nálady nie je nič lepšie, ako si otvoriť Motýliky. Je to neuveriteľné milé, zlaté a pohodové. Práve pri takýchto príbehoch si ešte viac uvedomujem a zároveň nechápem, že v tejto dobe to majú LGBT páry stále také ťažké. K tomu sa v tomto dieli riešili aj iné Charlieho problémy, ktoré vznikli najmä z posmeškov a z neprijatia jeho "inakosti".
Akonáhle som videla seriál, teraz pri čítaní Nicka a Charlieho si ich vždy predstavujem tak, ako hercov, ktorí ich stvárňujú :) Myslím, že vybrali verné kópie ilustráciám. Ale nesmiem zabudnúť aj na vedľajšie postavy, ktoré boli v tomto dieli všetky naozaj veľmi milé a sympatické. V závere ma pobavili aj dvaja vedúci učitelia a nakoniec sa v celkom malom školskom zájazde objavilo pomerne veľa gay párov :D Veľmi som sa bavila a už teraz sa teším na štvorku!
Po výbornom prvom dieli som bola veľmi zvedavá, aké nové problémy si autor pre hlavného hrdinu Björna pripraví a s čím mu bude pomáhať jeho kouč Joshka tentoraz.
V predchádzajúcej knihe bola výborne prepojená myšlienka koučingu a motivácie s hlavnou mafiánskou zápletkou. V tomto dieli sa autor usiloval o niečo podobné, avšak tu sa striedali oblasti "Vnútorného vymodleného dieťaťa" s "Kurzom sústredenia pre manažérov". Za mňa jednoznačne viedli kapitoly a úseky sústredené na druhú menovanú oblasť. Viac sa približovali predchádzajúcej časti a ku knihe sa hodili akosi prirodzenejšie.
Prvá polovica knihy je venovaná Björnovi, jeho detstvu a analýze jeho vnútorného dieťaťa. Snaží sa medzi nimi nájsť rovnováhu a vysvetliť svoje aktuálne nevyrovnané správanie. Veď dosiahol všetko po čom túžil a aj tak je stále akýsi nespokojný. Trochu dlhšie trvalo, kým sme sa dostali k Björnovým mafiánskym problémom, ale keď sme tam už konečne dorazili, dostala som to, na čo som čakala a čo som si užívala pri čítaní prvého dielu. Skvelé reakcie hlavného hrdinu na stále nové problémy a komplikácie. Iróniu, humor, nadhľad a rady jeho sympatického kouča, vďaka ktorým dospel Björn vždy k absurdným riešeniam, ktoré mu ako zázrakom vždy vychádzali.
Vážne ma bavili Björnove nápady, ako sa s okolitými neprajníkmi vedel pohrať, zosnoval plán, ktorý ho vždy postavil mimo hru a z pozadia ťahal za nitky tak, aby všetko išlo podľa jeho predstáv a v jeho prospech. Akonáhle sa nakopilo viac problémov, kniha konečne nabrala správne tempo. A aj keď sa Björn už zapovedal, že žiadne ďalšie vraždenie nebude, pár mŕtvol sa tu nešťastnou náhodou objavilo. Nič, čo by ale tento skúsený advokát nedokázal vyriešiť.
Aj keď sa mi nápad so sústredenosťou v predchádzajúcej knihe páčil oveľa viac ako vnútorné dieťa (s ktorým rozhovory boli miestami dosť otravné), nakoniec to autor do celého príbehu celkom vydarene zakomponoval. Hlavne v manželských problémoch mu veľmi pomohlo a elegantne a bez mŕtvol vyriešilo aspoň túto záležitosť :D Koniec bol celkom uzatvorený, takže vôbec netuším, akým smerom sa bude uberať ďalší diel. Je ale isté, že si ho nenechám ujsť.
Neviem si predstaviť lepšiu autorku na vianočný čas, v ktorom som knihu čítala. Opäť to bolo skvelé čítanie, ktoré som si rozhodne maximálne užila. Úsmevné, milé a pohodové, pri ktorom sa zasmejete a ktoré vám zaručene zlepší náladu.
Zdedený hrad v Škótsku bol na to, aby privítal hostí počas vianočných sviatkov a fungoval ako hotel, v nevyhovujúcom a zanedbanom stave. Pustiť sa do opráv a renovácie bez finančných prostriedkov a v časovej tiesni je pre Izzy nepredstaviteľné. Protikladom je jej nespútaná matka Xanthe, ktorá za premrštenú cenu sľúbila záujemcom prežiť v kľudnej a nádhernej časti Škótska na hrade nezabudnuteľné Vianoce. Z prijatej zálohy sa Izzy, Xanthe a Ross - historik a spisovateľ, ktorý reagoval na inzerát a za prehnanú cenu s vidinou kľudu a ticha pre svoju prácu prišiel na hrad dočasne bývať - postupne pustili do opráv. Nápaditá a optimistická Xanthe mala talent na zariaďovanie izieb a ani na malý okamih nezapochybovala o úspechu. Žiadnu beznádejnú a neriešiteľnú situáciu nebrala ako problém. Postupne do príbehu vstupujú nové postavy a všetci naši hrdinovia prežijú spoločne tie najkrajšie Vianoce.
Od začiatku bolo jasné, ako dopadne vzťah hlavných hrdinov Izzy a Redda. Napriek tomu sa kniha čítala veľmi dobre, bola milá, vtipná, srdečná, s dobrou zápletkou, odkrytím tajomstva so zafírmi a Reddovho spisovateľského umenia. Všetky postavy boli, ako inak, mimoriadne sympatické, najviac sa mi ale páčila postava Xanthe. Nespútaná, spontánna, priamočiara, bez zábran, miestami až excentrická, pritom veľmi citlivá, kamarátska, podnikavá a s citom pre dizajn.
Pri čítaní o kulinárskych jedlách mi tiekli slinky aj keď som bola práve po obede. Živo som si predstavovala mužov oblečených v kiltoch a užívala som si úžasné prostredie Škótska, ktoré mám v knihách veľmi rada. Je to príjemná pohodová kniha na čítanie hlavne v predvianočnom čase. Pri opisoch krajiny by som najradšej hneď zbalila kufor a vyrazila na cesty a na vlastné oči videla opísanú krajinu.
Príbeh, ktorý vznikol vďaka dcére ženy, ktorá viac ako 3 roky prežila v koncentračných táboroch. Magda bola bezpochyby jedinečná a odvážna osobnosť, ktorá vďaka dobrote a rozvahe zachránila nielen seba, ale aj mnoho iných. Možno im jej činy dopriali len niekoľko dní a možno niekoľko desiatok rokov.
Väčšia časť knihy je rozprávanie samotnej Magdy. Spomína na dôležité udalosti, ktoré prežila, svoje reakcie a príhody, ktoré jej utkveli v pamäti, na mená osôb, ktorým pomohla a ako kľučkovala medzi väzňami a SSákmi a snažila sa jedných poslúchnuť a zároveň nejakým spôsobom druhým pomôcť. Jej pozícia nebola jednoduchá, lebo musela byť prísna na Židov, ale zároveň vedela, že len vďaka poriadku a disciplíne dosiahne pre nich svoje malé víťazstvá. Ku všetkému pristupovala racionálne a nepodliehala citom. Vedela, že na to nemá čas ani priestor. Sústredila sa preto na daný okamih, riešila problém za problémom a nefantazírovala o budúcnosti a neumárala sa minulosťou.
V závere je zhrnutie jej dcéry, ako a prečo sa rozhodla príbeh svojej matky zozbierať a zverejniť ako knihu. Žiaľ, neskoro si uvedomila, akým človekom jej matka vlastne bola a o jej život pred svadbou sa nikdy veľmi nezaujímala. V závere sa tiež dozvieme, že ani po skončení vojny to Magda stále nemala jednoduché a musela prekonávať ťažké chvíle.
Nakoľko som už čítala veľa príbehov z koncentračných táborov, o tom, ako to tam vyzeralo a fungovalo mám celkom jasnú predstavu. Preto mi táto kniha v tomto smere veľa nových informácií už neponúkla. Zaujímavé ale bolo sledovať funkcie, ktoré Nemci a aj väzni zastávali a ako Magda dokázala využívať svoje "lepšie" postavenie v prospech toľkých ľudí. Podobných memoárov som čítala už niekoľko a aj keď prinášajú naozaj dôležité posolstvo, opakujú sa. Preto túto knihu odporúčam najmä tým, ktorí ešte nemajú toľko z druhej svetovej vojny načítané, alebo aj študentom pred návštevou Osvienčimu. Určite by toto bola správna voľba na doplnenie informácií a zintenzívnenie zážitku.
Hneď na prvý pohľad vyzerá Pandora ako kniha presne pre mňa. Nádherná obálka, príbeh časovo zasadený do konca 18. storočia v Londýne a k tomu primiešaná grécka mytológia, konkrétne mýtus o Pandore a jej skrinke, z ktorej vypustila do sveta zlo a utrpenie a uzamknutá v nej ostala len nádej.
Napriek tomu, že príbehovo ma kniha veľmi zaujala, autorkin štýl rozprávania mi úplne nesadol. Kniha má pomerne pomalý rozbeh a nejakú dobu trvá, dokedy sa dostaneme k významnejšej gradácii deja. Pomalšie rozprávanie mi vôbec nevadí, pokiaľ sa dokážem ponoriť do atmosféry príbehu. Avšak práve to mi v Pandore chýbalo. Celý čas som si neustále musela pripomínať v akom období a na akom mieste sa dej knihy odohráva, pretože autorkin štýl mi prišiel veľmi... moderný? Ani neviem, ako by som ho najlepšie vystihla, ale keby vyslovene neopisuje kone, koče a všadeprítomný odpad na uliciach, asi by som mala problém odhadnúť, v akom období sa mal príbeh odohrávať.
Celkovo príbeh nebol vymyslený zle, ale mám pocit, že z mýtu o Pandorinej skrinke sa dalo vyťažiť oveľa, oveľa viac. Kniha mohla byť podľa mňa oveľa prepracovanejšia, temnejšia a pochmúrnejšia. V takom prípade by sa mi asi páčila viac. Myslím si, že autorka má čo ponúknuť a určite nechcem zavrhnúť jej potenciál, pretože nápad na knihu mala naozaj výborný, ale možno by som v jej prípade zvolila jednoduchšiu kostru príbehu a prepracovala ho viac do hĺbky. Takto bolo v knihe možno až príliš veľa menších dejových liniek a odbočiek, ale autorka sa držala skôr pri povrchu.
Asi som mala priveľké očakávania alebo som jednoducho nemala 100 % náladu práve na túto knihu, a tak si Pandora odo mňa vyslúžila priemerné hodnotenie. Možno sa k nej niekedy vrátim a na druhýkrát ma očarí viac. Určite knihu odporúčam ako pohodové čítanie inšpirované gréckou mytológiou, pri ktorom si dobre oddýchnete a pokiaľ nebudete od knihy očakávať veľkú dávku napätia a odpustíte jej istú predvídateľnosť, môže vás príjemne prekvapiť.
Kniha Hodiny opisuje jediný deň v živote našich troch hlavných postáv. Prvá dejová linka z pohľadu "Pani Dallowayovej" sa odohráva v New Yorku, koncom 20. storočia. V skutočnosti sa volá Clarissa Vaughanová, ale jej najlepší priateľ Richard jej dal prezývku podľa najznámejšej postavy, ktorú vytvorila Virginia Woolf. Druhá dejová linka sa sústredí na samotnú Virginiu Woolf v roku 1923, kedy v Londýne píše jeden zo svojich najznámejších románov Pani Dalloway. Tretí príbeh sa sústredí na Lauru Brownovú, ktorá prežíva svoj deň v roku 1949 v Los Angeles, pripravuje narodeninovú oslavu so svojím synom pre manžela a popritom číta Pani Dalloway.
Všetky tri príbehy sú prepojené práve motívom knihy Pani Dalloway, ktorému spisovateľ vzdal Hodinami poctu. Či už príbeh samotnej autorky tohto románu, ktorá sa napriek svojej postupujúcej psychickej chorobe snaží napísať svoje najlepšie dielo, ale, samozrejme, zmienky a podobnosti nájdeme aj v zvyšných dvoch linkách, či už v prezývke Clarissy, knihy ktorú Laura číta alebo v samotnom správaní postáv.
Kniha je zdanlivo o ničom - predsa len zachytáva jeden všedný deň v životoch troch žien, ale pravdou je, že je o všetkom. O živote a o smrti, o láske, všetkých podobách lásky. O strachu a o smrti, o túžbe po smrti a strachu zo smrti. O vyslobodení, o depresii, o bolesti, o krivdách a nespravodlivosti.
Napriek tomu, že som Pani Dallowayovú zatiaľ nečítala, Hodiny nie sú napísané tak, že by ste to k ich pochopeniu vyslovene potrebovali. Je asi fajn zhruba vedieť, o čom Pani Dallowayová je, resp. aspoň niečo o živote Virginie Woolf, ale užijete si to tak či tak. Určite si plánujem prečítať dielo Virginie Woolf, a potom by som sa rada vrátila k Hodinám, aby som si mohla vychutnať všetky detaily, ktoré mi možno teraz unikli.
Neviem si predstaviť lepšie zakončenie knižného roka, než s touto knihou. Hlavne kvôli tomu, že Hodiny sú naozaj dokonalé a stali sa určite jednou z najlepších kníh, ktoré som čítala v roku 2022.
Návrat do pokojného a optimizmom dýchajúceho Halleholmu bol opäť príjemný. Je to ako stretnúť starých známych a byť členom jednej veľkej milujúcej rodiny. Všetci sú tu na seba dobrí, ohľaduplní, plní porozumenia a ochoty pomôcť. Kniha na vás dýcha dobrou náladou a aj keď sa v nej objavia problémy, vždy sa nájde aj riešenie a všetko má šťastný koniec. Preto, ak potrebujete povzbudiť alebo len jednoducho máte chuť na niečo milé a vľúdne, Halleholm vás privíta s otvorenou náručou.
Opäť tu stretávame všetky postavy z predchádzajúcich dielov, ale pozornosť je tu venovaná takmer výhradne na Lovisu a Axela, ktorí plánujú svadbu a očakávajú aj nový prírastok do rodiny. Okrem toho sa Lovisa rozhodla rozšíriť svoje podnikanie a plánuje kúpiť stánok s vafľami a minigolfom.
Nakoľko sa naozaj celá kniha točila okolo pripravovanej Lovisinej svadby, ich bábätka a jej podnikania, veľmi príjemným oživením boli odbočky k Lovisinej sestre Johanne, ktorá konečne prichádza na scénu. Aj keď mi bolo jasné, ako sa zrejme jej problémy vyriešia, bavilo ma sledovať niečo nové, čo sme v predchádzajúcich dieloch nemali.
Neviem, či v minulých dieloch to bolo v menšej miere, alebo či som to až tak intenzívne nevnímala, ale tu sa mi zdalo, že Lovisino okolie to s tou vrelosťou, obetavosťou a láskou k nej už trochu preháňa. Všetko sa točilo len okolo nej, celá rodina a všetci priatelia prestali žiť svoje životy a sústredili sa len na pomoc a potešenie pre Lovisu. Do istej miery je fajn sledovať tú dobrotu, ale od určitej hranice je to až neuveriteľné a tak trochu otravné.
Myslím si, že tento diel ocenia najmä budúce nevesty a mamičky, ktoré sú v podobnej situáci, ako bola Lovisa. Vcítia sa do jej postavy a prípravy na svadbu a bábätko budú určite veľmi intenzívne prežívať s ňou. Nezabudnite si k čítaniu vždy pripraviť niečo dobré, pretože aj keď Lovisa nemala veľa času na pekáreň, jej rodina a zamestnanci napriek tomu neustále pripravovali dobroty, nad ktorými sa vám budú zbiehať slinky. O káve ani nehovorím, to je, dúfam, samozrejmosťou.
Dávam 3,5*/5*
Prvú knihu s Dashom a Lily som si zamilovala. Je to jedna z mojich najobľúbenejších vianočných. Je neuveriteľne roztomilá a nákazlivá, čo sa týka tej pravej sviatočnej nálady. Niečo podobné som čakala aj od pokračovania. Žiaľ, to čo sa mi v jednotke tak páčilo, tomuto dielu chýbalo.
Z Lily sa stal deprimovaný frfloš, ktorému sa nikto ničím nezavďačí a aj keď chápem, že si zrovna neprechádzala najlepším obdobím, nemusí hľadať problémy ešte aj tam kde nie sú a môže byť milá na ľudí, ktorí jej chcú len dobre. Stratila to svoje typické čaro, ktoré dokázala okolo seba šíriť a skôr čitateľa rozčúli ako poteší.
Naopak Dash je neuveriteľne chápajúci, trpezlivý a vytrvalý. O takomto chalanovi sníva každá teenegerka, takže ak si chcete nechať roztopiť svoje srdcia, táto kniha je to pravé pre vás. Potom už len dúfať, že niekoho podobného sa vám podarí nájsť aj v realite :D
Po prvotných problémoch a nedorozumeniach, katastrofy stále pokračujú, ale už aspoň v lepšej a optimistickejšej nálade. Dash ani Lily nešetria veľkými gestami a prekvapeniami a naozaj si dávajú záležať na tom, aby potešili jeden druhého. Opäť máme možnosť stretnúť skvelé vedľajšie postavy akými sú Lilin dedko, jej brat, skvelá pani Basil E. a dokonca poteší a zabaví aj otravný Edgar Thibaud.
S týmto dielom som to mala na striedačku. Niektoré úseky ma bavili viac, iné menej, ale celkovo musím priznať, že by som sa bez neho zaobišla. Trochu silené pokračovanie, ktoré v podstate ani nie je až tak vianočné (iba ak trochu v závere) a je podstatne slabšie prepracované ako prvý diel s nápaditým červeným zápisníkom nájdeným v kníhkupectve. Jednotka zostáva mojou vianočnou srdcovkou a dvojku odporúčam čerstvo zamilovaným a láskou povzneseným teenegerom.
Jasné, Kerstin Gier píše pre mladšie ročníky (pre oveľa mladšie ako som ja :D ), ale to mi vôbec nezabraňuje užiť si každú jednu jej novú knihu. A že si ju nikdy nenechám ujsť, je skrátka samozrejmosť. Jej knihy sú jedna veľká paráda, vždy perfektný relax a aj tú najlepšiu náladu dokážu ešte o kúsok zdokonaliť. A pri tejto jej najnovšej to platí rovnako.
Dve hlavné postavy Quinn a Matilda by nemohli byť podarenejší. Zväčša sa mi stáva, že mám vždy o kúsok radšej chlapčenské postavy, ale tu musím priznať, že strelená Matilda o krok vedie pred stále veľmi sympatickým, ale nie tak výrazným Quinnom. Matilda vyniká aj vďaka svojej príšernej rodine. Všetci sú veľmi pobožní, členovia rôznych kresťanských a dobrovoľníckych spolkov. Najhoršie na tom je, že bývajú všetci pri sebe a navzájom o sebe všetko vedia. Matilda je pod drobnohľadom a najmä bratranec a sesternica sú tými najotravnejšími postavičkami, ktoré neustále sliedia, vyzvedajú a bonzujú. Outsideri rodiny sú teta s dcérou, ktoré vždy držia pri Matilde a vnášajú do jej života trochu normálnosti.
Quinn sa spolu s Matildou dostáva do víru zvláštnych udalostí v magickom svete, ktorý autorka skvele vymyslela. Našťastie nás netrápi podrobným vysvetľovaním, zhrnie len to najdôležitejšie a zoznámi nás s jeho zvláštnymi obyvateľmi a rôznymi bytosťami. Mihne sa tu aj skvelý Xemerius, ktorého si pripomeniete zo série Drahokamy a myslím, že v ďalších častiach si ho užijeme viac ;)
Matilda berie každú nevšednosť úplne prirodzene, jej pohotové reakcie vždy stoja za to. Zaskočí nielen Quinna, ale aj čitateľa :D Quinn je veľmi roztomilý, ako sa postupne do Matildy zamilováva a ako mu to postupne dochádza. Obaja sú skvelými postavami, ktoré si okamžite obľúbite. Nasmiala som sa, užila som si to a teším sa na pokračovanie.
