Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Atlas oblohy láka určite už len tou krásnou obálkou, na ktorej sa nádherne lesknú desiatky zlatých hviezd, ale nebojte, aj vo vnútri nájdete na každej stránke mnoho nádherných ilustrácií, ktoré výborne dopĺňajú text. Vďaka tejto publikácii získate prehľad, ako ľudia objavovali oblohu a vesmír, od praveku až po novodobé zistenia. Informácií je veľa a aby ste ich správne pochopili, sú obšírnejšie vysvetlené v rámci doby, do ktorej sa datujú, čiže okrem astronomických poznatkov získate aj veľa z oblasti histórie, geografie, matematiky alebo fyziky.
Keď som knihu ešte len zahliadla v edičnom pláne, musím priznať, že som si hneď spravila určitú predstavu o obsahu a spracovaní. Čakala som veľa obrázkov a málo textu, ktorý by bol písaný ľahkou a možno až vtipnou formou o tom, čomu všetkému ľudia kedysi verili a ako postupne zisťovali pravdu o Zemi a vesmíre. Ako to už ale niekedy u mňa býva, mýlila som sa.
Kniha obsahuje veľa textu, ktorý je veľmi odborne spracovaný. Ponúka tak síce naozaj veľké množstvo informácií, ale spôsobom, kvôli ktorému boli pre mňa ťažko zapamätateľné. Preto som si čítanie dávkovala po kúskoch. Každý deň jednu - dve kapitoly, aby som mala dostatočný čas uložiť si vždy aspoň zopár informácií trvalo do pamäti.
Poznatky sú zoradené podľa času a zároveň sú zatriedené aj geograficky. Ocitneme sa v Číne, Babylone, Egypte, Grécku, ktoré prinieslo výnimočných mysliteľov, ktorí položili základy pre rozvoj astronómie. Nikdy som si neuvedomila ako strašne dávno a v podstate len vďaka pozorovaniam a matematike, dokázali ľudia zistiť toľko pravdivých informácií o svete a vesmíre. Sledujeme aj vplyv viery a náboženstiev a tiež si uvedomíme, že veľkí myslitelia boli prevažne vždy len muži, pretože ženy sa v tých časoch nemali možnosť vzdelávať. Len veľmi zriedka a nenápadne sa objavujú až v neskorších obdobiach. Tak mi napadá, ak by mali možnosť sa viac rozvíjať a angažovať, či by niektoré objavy neboli uskutočnené už oveľa skôr :D
V druhej knihe, ktorá u nás od autorky vyšla sa opäť stretávame s motívom pamäte. Na rozdiel od dystopického Ostrova bez pamäti však Yoko Ogawa prišla s komornou drámou, v ktorej sa stretávame s pomocníčkou v domácnosti a Profesorom, mužom, ktorý má kapacitu krátkodobej pamäte len 80 minút.
Páči sa mi autorkin štýl, ktorý je typický pre japonskú literatúru - je veľmi strohý a úsporný, ale zároveň vždy nesie nejaký hlbší odkaz a čitateľ si veľakrát musí veci sám domýšľať. Veľmi sa mi páčilo aj prepojenie s matematikou, napriek tomu, že ma nikdy až tak nebavila, bolo zaujímavé sledovať, ako fungujú geniálne matematické mysle a zároveň, ako matematika pomáha Profesorovi sa určitým spôsobom vyrovnať so situáciou. Takisto aj vzájomný vzťah Profesora s pomocníčkinym synom bol veľmi milý a vrúcny. Veľmi spokojná som bola aj s viac-menej otvoreným záverom knihy, ktorý si čitateľ mohol vyložiť podľa seba.
Avšak pri čítaní knihy som mala neustále pocit, akoby sama autorka tak trochu zabudla na to, že vytvorila postavu s 80 minútovou pamäťou. Samozrejme, chápem, že kniha, v ktorej by boli neustále tie isté rozhovory (keďže Profesor pokladal len otázky ohľadom čísel, ktoré sa stále opakovali) by bola veľmi nudná a repetitívna, ale potom mi v podstate nedávalo zmysel, ako môžu počas dní nadväzovať rozsiahle rozhovory v rámci 80 minút alebo ako môže Profesor pracovať na zložitých matematických problémoch, keď má na ne vždy len tých 80 minút.
Práve to bol dôvod, pre ktorý som sa úplne nedokázala nechať strhnúť hlbšími myšlienkami - neustále som totiž rozmýšľala, ako vlastne 80 minútová pamäť môže fungovať a ako by starostlivosť o človeka s touto konkrétnou diagnózou vyzerala v skutočnosti. Celkovo hodnotím knihu ako veľmi peknú, pre mnoho ľudí určite aj veľmi dojemnú. Pre mňa však autorka mohla úplne vypustiť poruchu pamäte a mohol to byť rovnako krásny, podľa môjho názoru uveriteľnejší príbeh o čudnom, mrzutom matematikovi a jeho "návrate do života" s pomocou novej zamestnankyne a jej syna.
Séria s detektívkou Josie Quinnovou je moja obľúbená a baví ma aj preto, že prípady, ktoré sa v nej riešia sú veľmi osobné. Nakoľko mala detektívka ťažké detstvo s drogovo závislou matkou, všeličo si musela preskákať. Ani jej sobáš jej nepriniesol pokoj, skôr naopak, len samé ďalšie problémy. Každá zápletka a vyšetrovanie sa Josie priamo týkali a o to bol príbeh napínavejší a moja zvedavosť väčšia.
V tejto časti sa pozornosť upriamuje na Josienu kolegyňu - detektívku Gretchen Palmerovú, ktorá je obvinená z vraždy. Josie, samozrejme, neverí, že by niečo také spáchala a snaží sa zistiť pravdu. Vo vyšetrovaní má veľmi veľa nejasností, stopy do seba nezapadajú, odhaľuje stále nové a nové prekvapujúce skutočnosti a postupne sa dozvedá, kto vlastne Gretchen je.
Jej vzťah s Noahom je naštrbený, nakoľko on nie je o Gretcheninej nevine taký presvedčený. Josie je veľmi panovačná a opäť sa prejavuje jej veliteľská a svojhlavá povaha. Miestami už by Noah tiež mohol pritvrdiť a správať sa viac ako chlap, lebo zatiaľ Josie bez reptania poslúcha, čo už začína byť trochu otravné :D
Čo sa týka samotného prípadu, tak ten bol neuveriteľne zamotaný, ale zároveň sa mi zdal zatiaľ zo všetkých štyroch doterajších najpredvídateľnejší. Autorka nám podsúvala v texte poznámky, ktoré zvláštnym spôsobom z neho vyčnievali a keď ste boli pozorní, na veľa vecí ste vďaka nim mohli prísť. V závere to na môj vkus už trochu prekombinovala a nie všetko som jej uverila. Ale nechcem prezrádzať detaily, aby som niekomu nepokazila prekvapenie ;)
Až na malé výhrady som ale opäť veľmi spokojná. Táto séria má spád, napätie a rozhodne šokuje. Páči sa mi, ako som hlavných hrdinov už spoznala a teším sa na ďalšie spoločné pátranie.
Napriek tomu, že kniha sľubuje slušnú dávku feminizmu, ktorého osvetu považujem aj v dnešnej dobe za mimoriadne dôležitú, nebola som si istá, či ma štýl rozprávania, doba a prostredie dostatočne upútajú. A to aj napriek zatiaľ skvelým ohlasom. Ale hneď ako som sa pohrúžila do čítania a oboznámila som sa s dejom, vedela som, že s výberom knihy môžem byť maximálne spokojná.
Hlavná postava Elizabeth Zottová mi učarovala. Jej životná púť zďaleka nebola prechádzka ružovou záhradou. Od detstva svojou húževnatosťou zdolávala všetky prekážky, intrigy, podrazy a nepriazeň osudu, a nebolo ich málo. Vypracovala sa na vedkyňu v oblasti chémie a začala pracovať vo výskumnom ústave. Elizabeth bola veľmi inteligentná, vzdelaná, nebojácna, schopná žena, pritom skromná a slušná. Vyjadrovala sa uvážene, premyslene, svoje názory vedela odôvodniť bez príkras a dramatizovania, boli plné faktov a vedeckých podložení. A tento postoj k životu jej pridával stále ďalšie problémy.
V 50-tych rokoch minulého storočia bolo pre ženu veľmi ťažké pracovať a presadiť sa v mužskom kolektíve, či už pracovne, alebo napríklad aj v športe, napriek tomu, že svojimi schopnosťami prevyšovala všetkých mužských kolegov. Išlo aj o to čeliť zaužívaným názorom spoločnosti v oblasti, napr. nemanželského dieťaťa, nosenia nohavíc a hlásenia sa k ateizmu. Svojím verejným vyjadrovaním prostredníctvom televíznej relácie o varení plnej chemických reakcií zanechávala povzbudivé odkazy a podporu pre širokú verejnosť. Postupom času sa Elizabeth stala vzorom a inšpiráciou pre mnohé iné ženy.
Autorke sa podarilo skvelým , nenúteným a hlavne vtipným spôsobom vyrozprávať Elizabethinu neveselú životnú púť. Bravúrne rozpracovala všetky zápletky a prepojenia s ostatnými postavami. Jej štýl písania je obdivuhodný, zrozumiteľný a myslím si, že ojedinelý.
Hodiny chémie odporúčam čítať všetkými desiatimi. A aby ste pri čítaní mali ešte väčšiu pohodu, uvarte si kávu. Najlepšie podľa postupu uvedeného na strane 173 tejto knihy. Ale to by ste museli mať doma namiesto klasickej kuchyne urobené chemické laboratórium :D
Kaviareň u Anjela je výborne vyrozprávaná rodinná sága, ktorej dej sa od vojnových rokov posúva na začiatok päťdesiatych rokov a stretávame tu všetkých hrdinov z úvodnej prvej časti. Vo Wiesbadene sa život po vojne vracia do starých koľají len veľmi pomaly a ľudia stále pociťujú nedostatok. To najhoršie majú už za sebou, ale šťastie a spokojnosť akosi aj tak stále neprichádzajú.
Aj keď mi čítanie išlo pomaly, príbeh je tak dobre vyrozprávaný, že som sa nikdy nenudila. Veľmi tomu pomáha striedanie kapitol, kedy je každá zameraná na inú postavu, ktorá aktuálne rieši určitý problém.
Príbeh je veľmi pekne poprepájaný a opätovné stretnutie so všetkými postavami bolo veľmi príjemné. Je to pomalšie plynúca rodinná sága, v ktorej sa ale stále niečo deje a aj keď tušíte, že všetko sa dobre skončí, baví vás čítať stále ďalej a ďalej. Aj keď autorka neprináša veľké zvraty a drámy, malé problémy musia postavy riešiť neustále a páči sa mi, ako si vzájomne pomáhajú a podporujú sa.
Najviac ma zaujal kontrast medzi vojnovými časmi v prvom dieli a pokojnými rokmi v tejto druhej časti. Aj keď vojna so sebou prinášala rôzne útrapy, hlavní hrdinovia boli svojím spôsobom šťastní a vedeli sa tešiť naozaj aj z maličkostí. Naopak po vojne, kedy si už mohli vydýchnuť a užívať si slobodu, sú všetci akýsi utrápení. Vznikajú nové problémy a všetci sú nervózni, podráždení a hašteriví.
Pre mňa rovnako dobré ako prvý diel a teším sa na ten záverečný.
Historických detektívok je naozaj žalostne málo a ak máte tento žáner radi, je potrebné využiť každú príležitosť. A s týmto autorom rozhodne nešliapnete vedľa.
Síce si ma tento druhý diel nezískal tak ako ten prvý, ktorý som naozaj nemohla pustiť z rúk, je naozaj skvele prepracovaný. Nesie sa v podobnom duchu a všetky tie pozitíva, ktoré som vyzdvihla v Zániku, má určite aj Temný oheň. V prvom rade neuveriteľne skvelo vystihnutá a zachytená atmosféra tudorovského Anglicka v polovici šestnásteho storočia. Pach a špina ulíc, zanedbaná hygiena, choroby a chudoba. Keď sa začítate, akoby ste sa v deji ocitli spolu s postavami.
Prostredie tudorovského dvora dej sprevádza len okrajovo, ale kráľove rozmary s manželkami výrazne ovplyvňujú politickú situáciu a napätie v krajine. V cirkvi prebiehajú reformy, každým dňom môže byť pri moci niekto iný. Cromwell je v ohrození a v kráľovej nemilosti a do popredia sa dostáva nenásytný vojvoda z Norfolku. Shardlake má pomôcť vyriešiť tajomný prípad s temným (gréckym) ohňom, ktorý by mohol Cromwellovi vrátiť jeho moc a slávu.
Zo začiatku je Matthew Shardlake požiadaný pozrieť sa na nejasný prípad odsúdeného dievčaťa. Jej strýko neverí, že spáchala vraždu z ktorej je obvinená a poprosí Matthewa, aby zistil pravdu. K tomu je požiadaný samotným Cromwellom, aby vypátral, kde sa stratil grécky oheň, nebezpečná zbraň, ktorá by Anglicku výrazne pomohla v bojoch proti nepriateľovi. Pri vyšetrovaní získava nového spojenca, prostorekého Baraka, ktorý mu nielen pomáha pri plnení nebezpečných úloh, ale ho aj ochraňuje. Matthew sa zaplieta do intríg vysoko postavených ľudí a čas mu neúprosne uteká.
Páči sa mi autorov pomalý štýl rozprávania, máte čas splynúť s príbehom a skutočne si ho vychutnať a spoznať postavy. Veľmi atraktívne je aj obdobie, v ktorom sa tieto detektívky odohrávajú a taktiež, ako autor dokáže skĺbiť skutočné osudy postáv s vymysleným detektívnym príbehom. Aj keď ma zápletka s temným ohňom až tak nezaujala ako vraždy v kláštore v predchádzajúcej časti, netrpezlivo očakávam ďalší diel.
Nie každému vyhovujú knihy písané formou scenárov, divadelných hier, mailov, chatov alebo iným podobným spôsobom. Mne to vôbec neprekáža, z času na čas je to príjemná zmena, a preto mi úplne vyhovuje, že Fantastické zvery vychádzajú touto formou. Navyše je tento tretí a záverečný diel obohatený aj o ilustrácie a postrehy hercov a tvorcov filmov.
Nedá mi takto v úvode hneď nevytknúť nový formát a filmovú obálku, ktoré sú síce naozaj pekné, ale absolútne sa nehodí k predchádzajúcim častiam, čo je pre knižničného estetika dosť závažný nedostatok. Každopádne, obsah to neovplyvňuje a tak sa sústreďme predovšetkým naň.
Nakoľko ide o scenár, nie je veľmi priestor na rekapituláciu predchádzajúcich dvoch častí a ak ste ich čítali už dávnejšie, môže byť problém, zorientovať sa v deji. Ja som si preto prečítala na internete dostupné podrobnejšie obsahy a až po tom som išla na Tajomstvá Dumbledora.
Dumbledorova partička na čele s Mlokom čelí nebezpečnému Grindelwaldovi a snaží sa mu zabrániť v ovládnutí sveta. Celkovo to bolo fajn vymyslené, najväčšie tajomstvá a zvraty boli ale podľa mňa odholané už v predchádzajúcich dvoch častiach a tento diel tú hlavnú zápletku s Grindelwaldom len slušne ukončil a dej sa výrazne nezamotával. Páčilo sa mi, akú dôležitú úlohu v závere zohral jeden fantastický tvor z Mlokovho kufríka, ale pokojne si mohli zvery uchmatnúť aj väčší priestor.
Chýbala mi tu Tina a dúfala som, že aspoň v závere sa ich vzťah s Mlokom nejako posunie. Vzhľadom na názov som čakala viac zo života Dumbledora, ale z tohto pohľadu som bola celkom sklamaná. Rozumiem, že postava sa časom formuje, ale tu mi Albus nebol vôbec tak sympatický ako v Harry Potterovi. Jasné, múdrosť a skúsenosti sa získavajú vekom, ale taká úžasná a výrazná postava predsa musela byť úžasná snáď od narodenia! :D
Je to svet mágie a kúziel, čiže to nemôže byť zlé, ale čakala som asi trošku viac. Na filmy sa tiež určite pozriem, ale zrejme to nebude taká láska ako Harry. Ale bolo fajn sledovať Grindelwaldovu minulosť a dozvedieť sa viac o vzájomnom pute s Dumbledorom. Celkovo nielen tento diel, ale celá séria bola fajn.
Pre mňa bola kniha originálna nielen námetom, ale aj prostredím Viedne a vsuvkami úryvkov z hrobárovho almanachu, ktorý bol jednou z dôležitých a mimoriadne zaujímavých postáv. Je ale pravda, že niektoré časti boli napísané dosť vecne a realisticky, je možné, že slabším povahám sa obráti žalúdok. Mne sa to však páčilo a určite sa to hodilo do doby, v ktorej sa príbeh odohráva. Medicína je v začiatkoch, doktori sa tešia každému mŕtvemu telu, ktoré môžu tajne skúmať a aj detektívna veda je ešte len v úplnom zárodku. Rozvíjajú sa postupy a metódy na chytenie vrahov a je zábavné sledovať prvé pokusy o systematické zachytenie stôp a ich analyzovanie.
Hlavná postava Leopolda je veľmi sympatická a bavil ma jeho rozvíjajúci sa vzťah s policajnou telefonistkou Juliou. Leo bol pokrokový a do zastaraného policajného oddelenia sa snažil priniesť závan modernosti. Bol nútený pracovať so zvláštnym hrobárom Augustinom, ktorého poznatky mu v práci značne pomáhali. Zoznamovanie s postavami je postupné, a preto nemáte žiadny problém sa v nich orientovať a dej vám veľmi rýchlo ubieha. Radím vám, nesnažte sa veľmi premýšľať nad vrahom, odhalenie vás potom o to viac prekvapí. Ak jeho identitu nechcene uhádnete skôr, verím, že aj tak sa nájdu momenty, s ktorými ste nepočítali a príbeh vám má stále čo ponúknuť. Malé vytknutie mám jedine k náhodným situáciám vo vyšetrovaní, ktoré ho miestami zľahčovali a zidealizovali.
Zápletka a prostredie bolo výborné. Záverečné rozuzlenie ma miestami dokázalo príjemne prekvapiť a páčilo sa mi, že sa riešili viaceré úmrtia, ktoré sa na konci zaujímavo vysvetlili. Autor ma presvedčil, že jeho knihy chcem čítať a veľmi sa teším na ďalšie. Dúfam, že budú!
Krásy a zvieratá sú súborom dvanástich prerozprávaní klasických rozprávok od Červenej čiapočky, cez Popolušku až po Petra Pana, ktoré sú ich originálnymi predlohami inšpirované, ale každá z nich obsahuje zásadný twist, ktorý úplne mení klasické rozprávkové ponaučenia. Okrem toho je celá kniha doplnená ilustráciami, ktoré sú pomerne jednoduché, ale veľmi pekné a navyše mi pripomínajú ilustrácie z rozprávkových kníh, ktoré si pamätám z detstva, čo bola príjemná nostalgia.
Niektoré rozprávky sa mi páčili viac, niektoré menej, ale všetky boli výborné, miestami dosť zábavné, občas trochu krvavé a všetky ma prekvapili svojím rozuzlením. Najviac sa mi páčili rozprávky, v ktorých sa dievčatá namiesto obvyklého čakania na princa rozhodli vziať svoj osud do vlastných rúk a zachrániť sa samy (napr. Šalatienka, Kráska a zviera či Červená čiapočka). Veľmi sa mi páčilo aj ako autor zakomponoval do svojich verzií rôznorodosť (napr. Janko a Marienka odohrávajúca sa v Indii alebo Snehulienka s tmavou pleťou), ale zároveň vzdal poctu originálu a vôbec to nepôsobilo silene.
Rozhodne knihu odporúčam, najmä ak poznáte originálne rozprávky (čo predpokladám, že väčšina čitateľov poznať bude), kedy najviac oceníte každý detail, ktorý z pôvodných rozprávok autor použil a zakomponoval do svojej verzie. Kľudne by som si prečítala aj ďalšiu autorovu zbierku takýchto pozmenených a pre mňa vylepšených rozprávok a dúfam, že sa do podobného projektu ešte pustí. Veď rozprávok je ešte naozaj veľmi veľa .
Napriek tomu, že japonská literatúra mi vyhovuje a mám ju veľmi rada, nesiaham po nej často. A to z dvoch jednoduchých dôvodov. Japonských kníh u nás nevychádza veľa a na tento špecifický "magický" štýl musím mať tú správnu náladu. Preto som sa k Mačke, ktorá zachránila knihy dostala až teraz, aj keď ju mám už nejaký ten týždeň doma.
Ide o jednoduchú dejovú linku rozdelenú do 4 kapitol, v ktorých Rintaró musí rozlúsknuť 4 problémy. V podvedomí si spomína na rady a múdrosti svojho starého otca, ktorý mu zanechal krásny antikvariát a pri odpovediach mu pomáha nielen ryšavá rozprávajúca mačka, ale aj sympatická predsedníčka jeho triedy.
V tejto knihe sa skrýva výnimočný príbeh pre všetkých milovníkov kníh, ktorí si kladú bežné knihomoľské otázky a radi rozmýšľajú nad ich odpoveďami. Je potrebné čítať veľké množstvo kníh? Treba hľadieť na kvalitu alebo na kvantitu? Prečo sú populárne braky a klasiku už nikto nečíta? Budú ma odsudzovať za to, že čítam len populárne novinky?
Rintaró vám pri plnení svojich úloh v knižných labyrintoch na tieto otázky pomôže nájsť odpovede a možno vám dá aj nové podnety na premýšľanie. Spolu s ryšavou mačkou vás prevedie knižnými problémami a obklopí vás kopami kníh, takže pri čítaní sa budete určite cítiť veľmi komfortne. Je to nenáročné krátke dielo, ktoré zvládnete prečítať za pár hodín a určite vám po ňom zostane príjemný pocit a veľká chuť pustiť sa do mnohých nových príbehov.
