Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Cez rozprávky a poviedky som sa ako osem ročná dostala do sveta Harryho Pottera a odvtedy som vášnivou knihomoľkou, ktorá má stále v ruke alebo aspoň po ruke knihu. Mám rada hlavne beletriu, príbehy zo života, reportáže, životopisy a občas sa ešte nechám zlákať aj fantasy literatúrou. Mojím obľúbeným sú talianski autori, ku ktorým so sa dostala cez vydavateľstvo Inaque. Mám rada knihy, ktoré sa ma tak chytia za srdce, že si pri čítaní robím poznámky. Ak mám chuť na oddychovú literatúru siaham po detektívkach.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po deviatich rokoch som sa vrátila do Panemu a bola to neskutočná jazda, ktorá ma premenila na asociálneho introverta. Opäť.
O tom aké boli desiate Hry o život, ako a prečo vôbec vznikli a ako sa formovali pravidlá.
Hlavnou postavou je mladý Coriolanus Snow (áno ten) a Lucy Grayová Bairdová, jeho zverenkyňa z 12 obvodu, ktorej pomáha ako mentor.
Mám chuť začať čítať odznova, naozaj. Toto si dajte.
Kniha nebola vôbec zlá, ALE! Načasovanie na túto knihu v mojom prípade nebolo vhodné. Ona sa dokonale hodí na jesenné čítanie, ale ja som presne pozerala dosť brutálne premakaný seriál s podobnou témou.
Tempo bolo na začiatku pomalé (chápem, bude to séria s touto detektívkou), jemne predvídateľné, a napriek tomu, že miestami nechutné, nejako extra som netŕpla ani sa nebála. Celé mi to prišlo také naivné oproti seriálu, kde išli do hĺbky, riešili zo psychologického hladiska predátora. Viem, že by som to v živote neporovnávala keby to nepozerám a nečítam v rovnakom čase. V tomto prípade a v tomto poradí však seriál The Fall vs. kniha 1:0.
Najbližšie rovnakú chybu už nespravím a nechám si odstup medzi podobnými témami.
Za mňa 3/5 za to, že sa to ľahko čítalo a sem-tam ma sled udalostí aj prekvapil.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nora sa cíti v živote nepotrebná a preto sa rozhodne skončiť so životom. Namiesto smrti sa dostáva do Polnočnej knižnice, v ktorej zistí, že predtým než sa tak definitívne stane, môže vyskúšať rôzne verzie svojho života. Čo by bolo keby neskončí s plávaním, čo by bolo keby pokračuje v hudbe, atď.
Myslela som, že si prečítam dobrú oddychovku a namiesto toho som si fotila skoro každú druhú stranu, lebo sa mi tam páčila nejaká myšlienka. Bola to oddychovka istým spôsobom, ale nie plytká. Za mňa rozhodne odporúčam.
Kniha je pokračovaním románu Tá čo sa vracia. Dala som si aj re-reading prvého dielu, ktorý som čítala pred troma rokmi, a som rada, že som si pripomenula príbeh Arminuty a viac sa tak naladila. Autorkou mi pripomína moju obľúbenú autorku Elenu Ferrante. Obe píšu dokonale.
Moja svokra zhodnotila, že anotácia knihy znie dosť skľučujúco. Musím s ňou súhlasiť, ale napriek tomu nedám dopustiť na knihy od talianov, ktorí píšu síce surovo, ale pravdivo a na vydavateľstvo Inaque , vďaka ktorému mám možnosť prečítať si kvalitné romány.
Kniha Pomalý oheň splnil to, čo od dobrého krimitrileru očakávam. Bola som v napätí, tip na vraha som zmenila miliónkrát a dobre som si pri tom celom oddýchla.
Som si istá, že to nebola posledná kniha od autorky , ktorú som čítala.
Zvláštna kniha, príbeh aj dojmy po prečítaní.
Bolo to zaujímavé, aj nudné, aj som sa bála, aj som sa pobavila, aj sa mi páčili opisy, aj ich bolo veľa. Nie je to kniha, ktorú keby nečítam, tak by ma to mrzelo, ale zároveň je to kniha, ktorú som rada, že som prečítala.
Neprečítala som si anotáciu, nepoznala žáner, nemala som očakávania. Neviem, či (aj) vďaka tomu, ale Dobrá sestra bola super kniha!
Bola zaujímavá, vtipná, rýchlo a ľahko sa čítala, bolo tam vzrúšo a napätie. Všetko, čo očakávam od dobrej a oddychovej beletrie.
“Človek nemusí byť postihnutý na to, aby bol odlišný, pretože odlišný je každý jeden z nás.”
Vo výnimočnej mysli autistického génia, savantu.
Byť iným nie je jednoduché. Danielov mozog poznamenala epilepsia, Aspergerov syndróm a syneztézia. Nemal ľahké detstvo, dospievanie, vždy bol a je iný, a predsa dokáže byť vzorom. Vzorom ako sa dá naučiť fungovať s hendikepom. Keby si pozriem jeho TED prednášku nezainteresovane, myslela som by som si, že je to pre neho úplne v poho. Nie, nie je. Obdivujem ako sa naučil komunikovať, udržiavať očný kontakt, ako cestoval a vystupoval pred ľuďmi. Pre neho je to náročnejšie než len vystúpiť z komfortnej zóny. Daniel je výnimočný a veľmi užitočný aj pre vedcov pretože málo autistov dokáže popísať ako funguje jeho myseľ, čo vidí a cíti.
Kniha je naozaj veľmi pútavo písaná a mnohé skutočnosti, ktorým som nerozumela mi vysvetlila. Po prečítaní som si pozrela aj dokument, ktorý nájdete na youtube s názvom The Boy with the Incredible Brain. A! Konečne aj Rain Mana.
Zbierku poviedok som si zobrala ako oddychové čítanie na dovolenku. Niektoré mi vyrazili dych, pri niektorých som si naozaj iba oddýchla. Dysfunkčné vzťahy rodičov a dysfunkčný vzťah samých so sebou. Príbehy detí, skoro dospelákov, ktorých zraniteľnosť je podaná tak, ako iba Cognetti vie. Uťať do živého bez zbytočného vysvetľovania.
Príbeh o priateľstve dvoch dievčat, o dospievaní, sklamaniach, zrade a (seba)klame na sociálnych sieťach, podaný tak pravo, taliansky. Odporúčam od autorky aj Odkiaľ je život dokonalý.
