Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilMoje aktivity
Možno je to jej rozsahom, exotickým prostredím, či množstvom skvelých zápletiek, ale z môjho pohľadu ide o jednu z najhodnotnejších kníh tejto autorky. Príbeh nie je plytký, rovnako ani postavy, okrem dvoch hlavných aj Sebastián, Umina Runtu a členovia ich rodín pôsobia ľudsky so svojimi dobrými aj zlými vlastnosťami. Príbeh založený na skutočnej legende o inkskom poklade je originálny a sviežy. Autorka mu dala dôstojnú formu.
Čítanie tejto knihy mi spôsobilo nepokoj a ďalšie nepríjemné pocity, čo sa mi už dávno pri čítaní nestalo. Je pravda, že stránku za stránkou som otáčala v mimoriadne stresujúcom období života, ale celkovo som usúdila, že asi nie som cieľovka kníh z tohto súdka. Remeselne je Piata loď výborná, obsah ma však nijako mimoriadne nezaujal.
Z knihy mám zmiešané pocity. Historicky je veľmi nepresná, zároveň sú však postavy napísané ľudsky bez častého klišé "dokonalosti." Zaujal ma moment, keď slúžka Katika hovorí Vincovi o vzťahu Ludevíta k Adele: ,,A ten, čo ho miluje, jej nikdy nič nedá." Ak sa naozaj poznali, a azda aj mali radi, myslím, že ich vzťah vyzeral práve takto.
Celá kniha pôsobí smiešne. Nielenže je plná gramatických chýb a nesprávnych vetných konštrukcií, ale je tragikomická aj svojím obsahom. Väčšina "tipov, trikov a zaujímavostí" sú dávno známe veci, ktoré roky voľne kolujú internetom (napr. to o hodení si mincou pri rozhodovaní a podobne).
Časť so štúdiami je bez akýchkoľvek zdrojov, ktoré v žiadnej kvalitnej literatúre nesmú chýbať. Autor tu spomína známe experimenty a výskumy - takisto bez zdrojov. Čiže vlastne len vykradol internety a duševné vlastníctvo vedcov a iných osôb.
Časť o manipulácii sa mi ani nechce komentovať. Stačila mi veta o médiách: ,,Preto je nutné podporovať kritické rozmýšľanie a vždy si pozrieť a vypočuť viac názorov - aj mainstreamové médiá, aj alternatívne médiá." Fíha, tak nebude sa mi zdať nejaký fakt, ktorý nepíše Denník N, tak si otvorím Hlavné správy, aby som zistila, či Denník N náhodou nezavádza. Človek musí byť naozaj mentálny atlét, aby takýto vetu napísal. No comment, fakt.
Btw, keby túto ,,knihu" písala umelá inteligencia, nevyzerala by inak. Podpísaný autor rozhodne nebude najostrejšia ceruzka v peračníku. Veď kto už napríklad v názve prirovná vedu, ktorej cieľom je poznávať ľudské duše a snažiť sa im pomôcť ku zbrani?
Tento nešťastník tu ani neuvádza svoje vzdelanie a oprávnenie hrať sa na psychológa. Prečo asi? Knihu si vydal sám. Prečo asi? Neviem, aké má komplexy, ale riešiť si ich tým, že sa touto zlátaninou snaží zmanipulovať dôverčivejších ľudí a zarobiť na nich, je naozaj smutný príbeh.
Človek by aj mávol rukou nad ďalšou blbosťou, ktorá má byť napodobeninou (tiež blbosti) 50 odtieňov, ale kniha v sebe ukrýva aj nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo, že čitateľky nadšené pánom Dokonalým a morom sexuálnych scén uveria, že vzťah ako mala Ava a Jesse je niečo, po čom by mali samy túžiť.
V skutočnosti je táto dvojica ukážkovým príkladom nerovného vzťahu násilníka a jeho obete - ženy bez elementárnej sebaúcty (pri scéne so svetrom, ktorý si Ava nedobrovoľne obliekla som nad touto knihou zlomila palicu). V Jessem sa skrýva niečo horšie, ako je to, že vlastní erotický klub a to je jeho charakter.
Opakujúce sa a dosť ,,nasilu" erotické scény neprekážajú až tak, ako trpká príchuť celého tohto príbehu, ktorá je obsiahnutá v nepríjemných charakteroch prakticky všetkých postáv. Pokračovania si rozhodne neprečítam.
Zaujímavé voľné pokračovanie knihy Čurillovci, avšak vydanie v tomto čase sa mi zdá trochu predčasné. Autor mohol s napísaním počkať, kým sa skončí Žilinkov mandát generálneho prokurátora a potom jeho pôsobenie zhodnotiť.
Kniha je užitočným svedectvom doby a krivenia zákonov, na ktorom sa podieľal aj Žilinka a je dobre, že sú jeho skutky aj neslávne 363-ky zdokumentované. Žiaľ, rovnako ako v Padreho klane 1 a 2 a Čurillovcoch aj tu takmer na každej druhej dvojstrane do očí bijú chyby a preklepy z nepozornosti. Nerozumiem, prečo skúsený dlhoročný novinár nedá rukopis upraviť poriadnemu jazykovému korektorovi. Veď je to hanba, že v pomerne útlej knihe je takéto more chýb.
,,Ako keby to bolo dopredu predurčené, ako udalosti, ktoré sa jednoducho stanú aj napriek tomu, že človek vie, že odporujú zdravému rozumu a ťahajú ho rovno do pekla."
Knihu som si prečítala so záujmom, väčšinou mám rada autorkin štýl, ale ako je u nej, žiaľ, už normou, opäť skvelé myšlienky nerozvinula do takej podoby, ako by si zaslúžili.
Lesk a sláva prvej republiky tu nie je zachytené do takej hĺbky ako sľubuje anotácia, takisto tajomný hrad Wewelsburg. Spolu s Leilou prichádzame do jeho temných komnát, ale všetku tú mágiu tu cítiť slabo. Čoskoro odchádza naspäť do Prahy, potom do Berlína a mnohé udalosti sú tu zachytené až príliš okrajovo.
Leila je mentálny klon všetkých autorkiných predošlých a budúcich hrdiniek a Friedrich je vyslovene nemastný-neslaný. To už samotný Heinrich Himmler je zachytený viac skutočne.
Záver ma veľmi bavil, tie kapitoly od kedy sa Leila dostala do väzenia nabral spád a priniesol mnohé napínavé momenty. Celkovo mám knihy tejto autorky rada, len ma často zamrzí, že mnohé zaujímavé myšlienky a témy nerozvinie do takej veľkoleposti ako by si zaslúžili.
Trochu nemastne-neslano spracovaný príbeh výnimočnej Astrid, ktorá stvorila tú najúžasnejšiu hrdinku. Táto spisovateľka bola rebelka, ale aj citlivá duša, ochrankyňa detí aj zvierat, navyše mimoriadne skromná. Až do svojej smrti žila v skromnom štokholmskom byte, hoci jej úžasné príbehy zarobili množstvo peňazí. Napriek životným ranám a hrôzam svetových vojen, ktoré obe prežila, nikdy nepochovala dieťa v sebe a túto ľahkosť preniesla do svojich kníh.
Všetko toto bolo, žiaľ, v knihe zachytené dosť povrchne. Čítala som aj biografiu od Margarety Strömstedt, ktorá život Astrid zachytávala do väčšej hĺbky a aj zaujímavejšie. V každom prípade, Pipi Dlhá Pančucha je a zostane tou najúžasnejšou hrdinkou a s ňou aj ďalšie veselé postavičky, vďaka ktorým bude Astrid Lindgrenová žiť navždy.
,,Smrť nie je koniec. Je pred nami ešte dlhá cesta, no dnešná veda už pracuje s dôkazmi, že týmto sa to nekončí. To je ten odkaz, ktorý by sme mali hlásať do sveta, najväčšie tajomstvo zo všetkých."
Konečne som si po rokoch pri novej knihe pripomenula všetky dôvody, prečo je Dan Brown jeden z mojich najobľúbenejších spisovateľov. Znovu rozohral hru, ktorá vám nedá dýchať a robiť čokoľvek iné, ako prevracať strany. Posledné tajomstvo som čítala týždeň a musela som sa nútiť, aby som tú knihu dokázala odložiť.
Znovu sa s Robertom Langdonom ocitáme v historickom meste, tento raz v úžasnej Prahe, kam som zatúžila znova ísť, hoci som ju navštívila už aspoň šesťkrát. Málo. Spomenula som si na Petřín aj Pražský hrad, no dozvedela som sa mnoho zaujímavostí o miestach, o ktorých som dovtedy netušila, že v hlavnom meste ČR existujú. Potešila ma obsiahla zmienka o Ďáblovej Biblii, fascinujúcej záhade, ktorá bola tiež námetom skvelej knihy a televíznej minisérie.
V knihe nájdeme tradičné Brownove schémy - Langdona a jeho parťáčku, záhadné šifry, napätie, záchrany v poslednej chvíli, dej vtesnaný do 24 hodín, tajomnú organizáciu na pozadí aj záhadného ,,hlavného vraha." Tento raz chýbajú len mocní, ktorí ho zvyčajne inštruujú. Golem to zvládne sám.
Románu by som vytkla, že málo nadväzuje na predošlé Langdonove dobrodružstvá, napr. nepatričnou myšlienkou, že Langdon sa nikdy neocitol blízko smrti, hoci tá mu bezprostredne hrozila vo všetkých piatich predošlých knihách. Nespomína sa tu Peter Salomon, zosnulý brat Katherine známy z knihy Stratený symbol, ani to veľké tajomstvo, ktoré vtedy odhalili. Takisto téma románu Pôvod s myšlienkami Posledného tajomstva dosť súvisí a zmienku o tom by sme na viac ako sedemsto stranách hľadali márne.
Ide o voľnú sériu, ale ani v takej neslobodno vymazať predošlé skúsenosti hlavných hrdinov, hlavne keď išlo o boj na prahu smrti a odhaľovanie tých najväčších tajomstiev, či už v Ríme, Paríži, Washingtone, Florencii alebo Barcelone.
Pravda je aj to, že príbeh mohol byť hutnejší a na niektorých miestach lepšie vygradovaný. Viackrát sa zdalo, že sa už všetko končí a stále nasledovalo veľa ďalších strán. Rozhodne však nesúhlasím s názormi, že Praha bola len nepodstatná kulisa príbehu. Práveže som sa do jej zákutí ponorila poriadne hlboko a rozhodne sa do toho mesta vyberiem znova.
Román Posledné tajomstvo mi pohladil dušu, dal zabudnúť na celý svet a priniesol mi chvíle čistého šťastia. Dan Brown to jedoducho vie a každú jeho ďalšiu knihu si vždy veľmi, preveľmi rada prečítam. Budem ju čítať rovnako dychtivo, ako keď som v trinástich rokoch čítala Anjelov a démonov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Znovu som s radosťou spadla do rozprávky pre dospelých, ktorá má správne pochmúrnu aj čarovnú atmosféru, úžasný dobový jazyk a uveriteľné postavy rozličných charakterov. Všetko dobre. Čo už také dobré nie je, je akýsi druhý začiatok. Aj Zakliaty kláštor bol akoby len preambula ústavy, ale tam sa to dalo chápať, lebo to bol prvý diel série.
Čakala som, že v Zlatej truhle sa dej posunie o hodný kus ďalej a neobmedzí sa na prechádzku troch hrdinov, ktorá sa nečakane zmení na nedobrovoľnú honbu za pokladom. Hlavný hrdina väčšinu knihy chýba a keď nechýba, tak sa venuje naháňaniu málo významného zlosyna. Attilov meč je trochu fantazmagória a nefunguje tak dobre ako operený drak.
Príbeh je napínavý a uveriteľný, akoby sa naozaj stal. Prečítala som ho jedným dychom a určite si a radosťou prečítam aj ďalšie pokračovania. Trochu sa mi to však zdalo, ako keby autor sám nemal potuchy, kam chce túto sériu smerovať a napochytre napísal druhý diel, aby sa po výborných pokračovaniach série Barbarič a Stein na Šarkanove poklady nezabudlo. V najlepšom prestal na konci prvého, aj druhého dielu.
Čitateľovi nezostáva iné ako hádať, aké rozprávky sa skrývajú za stenou v dračom brlohu. Naozaj tam žijú ježibaby lietajúce na metlách, rytieri v medenej, striebornej a zlatej zbroji či zlí škriatkovia? A nechýba im tam náhodou jedna princezná?
Verím, že Juraj bude písať až do 80-tky, aby sme sa dočkali ešte veľa pokračovaní nielen príbehov Barbariča, Jaroša a Steina, ale aj z tejto série. Keď čítam tieto knihy svet sa zastaví a ocitnem sa v rozprávkach, ktoré od detstva až dodnes a navždy tak milujem.
