Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
IG: @citam.bez.cenzury
Tak konečne po tom, čo sa mi podarilo zohnať vydanie Měsičních záhrad z roku 2008, som sa do tohto toľkokrát spomínaného strašidla pustil. Nie je to oddychové čítanie, to dávam za pravdu všetkým, spočiatku som bol aj ja veľmi zmätený z množstva postáv, dejových línii a lokácií. Nikam som sa však neponáhľal a postupne začalo do seba všetko zapadať ako skladačka. Vždy je to chaos, ale pochopiteľný. Svet, ktorý Steven Erikson vykreslil ma začal fascinovať už od prvej knihy, jeho nevyspytateľnosť, fungovanie mágie, ale hlavne komplexnosť jednotlivých postáv, z ktorých pravdepodobne ani jedna nie je úplne čierno-biela.
Škoda, že je túto knihu v tlačenej forme tak zložité zohnať. Hodnotím 4/5* a ak je pravda, že ma tento svet naplno pohltí až pri ďalších dieloch, verím, že sa mám na čo tešiť.
Hlubina vo mne vyvolala mnoho zmiešaných pocitov, ktoré som aj niekoľko dní po prečítaní nedokázal spracovať. Je mi ľúto túto knihu odsúdiť, a to kvôli jej veľmi zaujímavému a mrazivému námetu, prostrediu ako "stvorenému" pre thalasso/klaustrofobikov, ale aj skvelému rukopisu a štýlu autora. Aj keď boli neustále záblesky minulosti (napr. scény z Lukovho detstva) občas otravné, perfektne dopĺňali a mnohokrát aj desivosťou prekonali horor, odohrávajúci sa pod hladinou mora.
Ale. Napriek všetkým superlatívom ma samotný príbeh prekvapivo sklamal. To, čo mala byť honba za liekom na rózu, bol nakoniec len spletenec blúdenia po podmorskej výskumnej stanici, kde sa na samotnú ambróziu akoby takmer úplne zabudlo. U Luka sledujeme len hru jeho strápenej mysle a jeden halucinogenný výjav za druhým. A mňa ako antifanušika halucinácii v knihách (a všeobecne aj vo filmoch) tento vývoj veľmi nebavil. Často to pokladám ako ospravedlnenie si toho, že príbeh vôbec nedáva zmysel - veď je to len halucinácia. Mám radšej, keď sa udalosti postavám dejú naozaj. Najväčším sklamaním bol za mňa úplne nevydarený záver, kvôli ktorému som knihu zavrel s trošku väčšou silou, ako som plánoval.
Po týchto slovách bude moje hodnotenie možno tiež trocha nezmyselné, avšak ako som už spomínal, štýl autora mi naozaj sedel, kniha obsahovala aj niekoľko naozaj nepríjemných a mrazivých scén, ktoré vo mne po dlhej dobe vyvolali pri čítaní veľmi intenzívne pocity. Kniha ma v jednej pasáži dokonca aj rozplakala. Avšak kvôli nevyužitému potenciálu z úvodu knihy a mnohým (za mňa) nudným preludom musím knihe niečo strhnúť a hodnotím 3.75*/5*.
IG: @citam.bez.cenzury
"Otáčet stránky se síce budete děsit, ale otáčet je přesto budete." - Stephen King
"Myslíte si, že víte něco o bolesti?" Mohol Jack Ketchum začať svoju knihu výstižnejšou vetou? Nemyslím si. Nikto z nás pravdepodobne nevie o bolesti toľko, čo Meggie, dievča od vedľa. Túto knihu je ťažké čítať a ťažké nečítať zároveň. Zažijete celú zbierku negativných emócií - zúfalstvo, znechutenie, hnev - no napriek tomu, čítate ďalej. Napriek obskúrnemu obsahu otáčate stránku za stránkou, pretože autor je majstrom svojho remesla.
Aj keď poznáte okolnosti reálneho prípadu, držíte v sebe aspoň štipku nádeje, že nakoniec dobro vyhrá nad zlom. Že vás David po 250 stránkach konečne počúvne a niekomu sa zdôverí s tým, čo naozaj videl. Stačilo by tak málo...
Dívka od vedle je jednou z najnáročnejších kníh, aké som čítal, celé to podtrháva vedomie, že to, čo sa v nej deje a pravdepodobne mnoho ďalšieho a horšieho, sa naozaj stalo. Autorov text vás však pohltí. Hodnotím 5/5*.
IG: @citam.bez.cenzury
Aj keď román Po sezoně má trošku pomalší rozjazd, počas ktorého spoznávame všetky hlavné postavy a ich vzájomné vzťahy, krvilačná jazda, ktorú Jack Ketchum rozprúdi všetko vynahrádza. Akonáhle sa besnenie kanibalskej rodinky rozbehne, už sa nezastaví.
Autor vykreslil postavy takým spôsobom, že vám na ich osude bude záležať. Poniektorých. Iných až tak nie, ale aj to má svoje dôvody. To, že kniha patrí medzi extrémny horor a obsahuje mnoho krutosti a brutality, asi ani nie je potreba spomínať. Scény a obrazy, ktoré Ketchum pripravil, s vami zostanú dlho po prečítaní. Vývoj udalosti je naozaj nevyspytateľný a aj vďaka tomu si až do konca nie ste istý, ako to všetko dopadne. A ja som hltal stranu za stranou celé hodiny.
Aj keď som dúfal a prosil, aby to skončilo tak, ako to Ketchuma prinútili vydavatelia v prvej cenzurovanej verzii, nakoniec musím uznať, že autorov zámer (ako to spomína v doslove) a pôvodný rukopis so svojim jedinečným záverom je naozaj ten jediný správny a dáva knihe omnoho hlbší význam.
Po Sezoně je u mňa za 4.5/5* a rozhodne ju odporúčam každému milovníkovi extrémneho hororu.
