Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príliš veľa viery škodí. Či už v božstvo, v človeka, viery vo svoju nadradenosť, či vo svoje utrpenie. Čo z toho je skutočné? Klamstvá. Viera v ne. A túžba po usporiadaní sveta prinášajúceho pokoj. Lebo len keď je všetko také, aké to "má byť", bez ohľadu na to, či je to príjemné alebo nepríjemné, len vtedy sa uspokojíme s našimi životmi. Akokoľvek mizerné by boli. Takéto viery vždy končia tragédiou.
Príbeh Lapvony a ľudí v nej žijúcich je na jednu stranu všedným príbehom jednoduchých ľudí, na druhú stranu je plný fantastiky a bizarností...a že akých.
Kniha sa číta pomerne rýchlo a ľahko.
Čo je väčšia tragédia? To, že prítomnosť rodičov v detských životoch je náhle čoraz viac symbolickejšia, alebo že nikdy nebola prítomná. Keď Slovo nahrádza tak potrebné slová, keď deti, Božie požehnanie, sú neoddeliteľnou súčasťou života, o ktorú je potrebné sa starať...ako o kravy. Z nich je aspoň nejaký úžitok.
Utrpenie detskej duše nie je možné odmerať. Alebo možno áno - bezprostrednou výpoveďou mladej Jas o intenzite prežívania života v rodine-nerodine a o nádeji kdesi na druhom brehu.
Upozornenie: Dej miestami obsahuje explicitný opis.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„Prišiel do mesta, kde vyrastal, aby ho tentoraz navždy opustil. Nikomu sa neohlási. Obíde všetky miesta, kde sa desaťročia odvíjali všedné dni chlapca, ktorého jediným snom bolo odísť. Žil v ustavičnej neprítomnosti, sledoval myšlienky, čo ho odvádzali ďaleko od tohto mesta. Vie, že toto je jedno úplne pomýlené mesto. A že domy, v ktorých bude bývať, ženy, ktoré bude ľúbiť, všetko to, čo by sa mu malo prihodiť, dobré aj zlé, ponachádza v nejakých iných mestách.“ (s. 186)
Akoby to šlo, odstrihnúť sa od svojho detstva a mladosti. Od matky, čo vyplní celý jeho životný priestor, ktorá svojím vplyvom dusí Dragana tak, že vlastne nerastie. Rastie v ňom však túžba uniknúť od matky-mesta a konečne žiť. Spoznáva však, že si matku nesie v sebe, i všetky mestá a miesta, kde nejaký čas žili. Všetky príbehy, i tie zamlčané. Ba čo viac, nesie v sebe všetkých predkov, zapísaných v génoch, ktorí mu šepkajú, akým človekom má byť.
Čítaním knihy vojdete do úpornej snahy Dragana Velikića vypátrať samého seba cez príbehy, ľudí a miesta a napokon cez príbeh o tajomnej Lizete, ktorý sám ako spisovateľ píše.
V príbehu nájdete výstižné opisy ľudského správania, emócií ako i miest, ktoré hrdinov ovplyvňujú viac, než si možno uvedomujú. Dragan Velikić má zmysel i pre ten najmenší detail a sú to práve detaily, čo postavám a miestam dokresľujú ich pravý charakter. Všetko je tak krásne – postavy vo svojej jednoduchosti a ľudskosti, v snažení sa žiť čo najplnšie, či už sú úprimné alebo tajnostkárske, hotely a mestá, postavené či opustené. Nič však nie je stratené, všetko sa uchováva vo vnútri ľudí, či múrov. Pokým vládzu stáť.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Volala sa Vesta. Nikto nikdy nezistí, ako/či umrela, alebo kto by ju zabil. Čitateľ to nebol. Kniha je jej telo.
Vesta, Vesta...kedy si sa odcudzila svetu? Až tak, že ani ten, čo ťa miloval ťa napokon nepoznal. Nie, nemyslím Waltera. (Buď naveky prekliaty za svoju nelásku a za to, že aj keď si odišiel, ostávaš). Upínaš sa k svojim predstavám, Vesta, ako k jedinému skutočnému životu, ako to občas robíme všetci. Robí ťa ľudskou, robí ťa to zraniteľnou a robí ťa to krásnou. Bol som rád s tebou.
Kdeze chybicka...to je pocta starym klasikam, kedy ine efekty este neboli mozne. Tarantino malokedy predstavuje divakovi novy pribeh. Skor prerozprava starsie pribehy, buduje na nich, prida nove prvky, ale zaroven im vzdava uctu.
- Uma Thurman
- David Carradine
- Daryl Hannah
- Michael Madsen
- Vivica A. Fox
- Lucy Liu
- Michael Jai White
- Chia Hui Liu
- Chiaki Kuriyama
- Sonny Chiba
- Larry Bishop
- Laura Cayouette














