Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pustila som sa do nej s očakávaním dobrodružstva a drakov a všetko to ma v deji postretlo...do prvej polovice.
Hoci oblúkom obchádzam podžáner školského prostredia, pokračovala som po jednotke a čítala dvojku.
Violet si tu už nekladie servítku pred ústa, tak ako keď bola prváčka. Uvedomuje si že fakt nakoniec prežila, je na seba v istom smere hrdá a ja jej fandím. Jej postava je tu stále tak prefíkane inteligentná ako v jednotke, snaží sa nájsť balans v chaose do ktorého ju dej z jednotky uvrhol a napodiv stále žije. V hrozbe skúšok druhého ročníka sa nesie napätie a hoci ona to berie s maskou akejsi ľahostajnosti, realita skúšok ju aj tak dostane, no ona opäť prežije a ešte viac môže byť na seba hrdá. Stále sa z nej viac a viac stáva pravá dračia jazdkyňa, učí sa uvládať svoju moc, hoci sa jej sprvu vôbec nedarí. Tairn jej pomáha a svojím sarkazmom nás čitateľov baví. Viac sa zapája aj Andarna a vždy ich rozhovory okorení svojím správaním.
Xaden srší tajomstvami a štve ma, nakoľko sa tu správa omnoho viac chlapčensky ako v jednotke - minimálne čo sa týka vzťahu s Violet. Chápem že isté tajomstvá majú svoj význam, no najdôležitejšie veci sa tajiť pred ženou nikdy nemajú, a keď už, tak nie dlho. Potom on čaká že ona sa bude správať ako žena, ale on sám jej nepovie to najdôležitejšie čo ona potrebuje počuť - a ona pre to v mojich očiach stúpne, pretože sa voči nemu zachová nanajvýš logicky a so zdravým rozumom mu znova vysvetľuje prečo sa správa ako sa správa...skrátka ich vzťah je tu dynamický, plný vášne, chémie, erotiky, lásky, nenávisti, všetkého študentského aj neštudentského.
Čo v mojich očiach pomohlo tejto knihe stúpnuť u mňa na rebríčku boli aj vedľajšie postavy ktoré tu naozaj hviezdili. Ridocov humor je fakt neskutočný. Nasmiala som sa pri jeho hláškach teda poriadne. Objavia sa aj nové postavy - medzi patrí aj Cat.
Absolútne zarážajúce a trápne scény - po tých fantastických dračích prišli v druhej časti knihy, kde sa objaví Cat a s touto postavou ide morálka knihy dolu kanálom. Zrazu sa z dračej knihy stávajú ženské pletky. Hrdinky si robia naprieky. Vzniká zamilovaný trojuholník ktorý mi skazil celý dojem z druhej časti. Možno chcela autorka dej okoreniť, no mne ho znechutila, keďže sa niekoľko desiatok (takmer sto) strán nedialo nič iné, než aby sa dokola niekde riešil zamilovaný trojuholník. Ani pikantná scéna so Xadenom vo mne tento pocit nenapravila, naopak len ho zhoršila a celé toto divadielko so vzťahmi sa napravilo až pred koncom knihy.
Ženské pletky v škole nie sú vôbec ničím neobvyklým, to je pravda, ale po fascinujúcom deji s drakmi, kedy som čakala že sa dej bude vyvíjať týmto smerom mi to žiarlivostné scény jednoducho pokazili. Bolo ich tak priveľa, že si som ich proste nemohla ignorovať ani vytesniť.
Koniec knihy obsahuje veľa dobrých zvratov, aj čo sa týka drakov a na samom konci to dračie dobrodružstvo vrcholí a zachraňuje dej druhej časti.
Po závere knihy mám pocit, že autorka príliš veľa času venovala zbytočnostiam týkajúcim sa ľudských vzťahov na začiatku druhej časti a koniec tak uponáhľala, že mi tam isté veci doslova chýbali. Prvá časť knihy sľubovala odviazané, drsné, brutálne, to pravé dračie dobrodružstvo v plnom rozsahu a autorka naozaj kvalitne a s nadhľadom opisuje dračí svet, no druhá časť bola pre mňa o to väčší šok a sklamanie, keďže túto dračiu niť prerušila a zbytočne, nepochopiteľne a zrazu sa venovala úplne inej sfére vzťahov než dračej.
Som zvedavá na tretiu knihu, hoci autorke by som odkázala - menej vzťahov a viac drakov!
Napriek tomu, že vždy zďaleka obchádzam knižné...čokoľvek čo súvisí s akadémiami každého druhu a školáckym životom, knihu som si prečítala vďaka jej recenziám a drakom a neľutujem (prečítanú mám aj dvojku, čiže moju recenziu skresľuje podvedomé porovnávanie ich dvoch).
Hlavná hrdinka Violet je na začiatku knihy vykreslená ako slabá, nesebavedomá utiahnutá pisárska myška, no už pri prvej skúške si čitateľ všimne že je v nej omnoho viac a jej postava sa vyvíja - a vyvíja sa naozaj zaujímavo, pútavo. Jej rozhodnutia nie sú absurdné, ani nie je naivná. Je realisticky vyobrazenou študentkou, v podstate užívajúcou si študentský život popri drsných drakoch. V priebehu celej knihy som mala pocit že sa reálne rozvíja, učí a jej inteligencia je doslova pastvou pre dušu, keďže - logicky popri drakoch prežijú len silní.
Xaden je ten temný - typický rebel školy, predvídateľne nebezpečný a tajomný s neobmedzenou zásobou tajomstiev ktorými šokuje. Áno je to putavé, pretože nie je opisovaný násilne egoisticky, ale tajomne. Nie je tam priveľa jeho ega, hoci je ho tam neúrekom. Vyvažuje to svojím záujmom pozorovať okolie.
Ich chémia je brutálna. Dúfala som v takú hoci školské prostredie býva naivné. Violet si so zdravým rozumom uvedomuje že ho chce a pre mňa je jednou zo super knižných postáv, ktoré sa vo vzťahu s takouto hviezdou školy nepoddajú naivite a nestratia hlavu...teda, nie úplne.
Školské prostredie je no...školské, ale v celku zaujímavé pretože je plné drakov.
A draci sú to najlepšie na celej knihe. Keď na nich dôjde autorka sa do toho pustí, no a ja som sa zas nevedela odthrnúť. Violetin drak je proste perfektný, najmä pre svoj humor a sarkazmus, ktorým prekypuje. Scéna kde sa prvý raz fyzicky stretnú ma naozaj nadchla.
Violet pochopí, že nie všetko je také ako sa zdalo a enemies to lovers - tým úžasným spôsobom sa postaví na stranu dobra a hoci vyhrá, zas nie je všetko také ako sa zdalo a Xaden je opäť tým tajomným. Na konci som sa stotožnila s Violetinými emóciami a pohľadom na vec...alebo aj osobu a hneď som sa s očakávaním dračieho dobrodružstva pustila do druhej knihy...
Rozhodne odporúčam - aj ako niekto kto obchádza tento podžáner.
Perfektné!
Od začiatku poriadne napínavé, chvíľami morbídne ale o tom kniha podľa popisu je.
Ophelia je vykreslená pútavo a vôbec nie je naivná, čo považujem za veľmi dôležitý aspekt tohto žánru. Aj pod vplyvom emócií sa Ophelia rozhodovala pragmaticky, dokonca aj vtedy, keď malo hlavné slovo jej srdce. Hoci na začiatku je vykreslená ako opak svojej sestry, neskôr sa ukáže že vôbec nie je nudná. Vzťah so sestrou je presne taký, aby dodal príbehu tú správnu iskru a prišiel mi realistický.
Phantasma bola presne taká ako som v ňu dúfala že bude - od prvej chvíle pekelne nebezpečná a záludná, ale Ophelia sa jej postavila presne akurát, nebola ani prehnane odvážna, ani bojazlivá.
Zbožňujem autorkine prvky humoru, niekoľkokrát som sa poriadne zasmiala.
Pikantných scén bolo hneď niekoľko, čo sa mi veľmi páčilo.
Postava neznámeho arogantného ktorého Ophelia stretne je charizmatická a pútavá, aj čitateľ cíti vo vzduchu to tajomno ktoré sa okolo neho vznáša a je medzi nimi tá správna chémia už od začiatku. (A čo sa mi osobne veľmi páčilo bolo že im dvom dala naozaj dostatok priestoru a času a zároveň aj dej okolo ostatných postáv bol pútavý).
Niektorí hovoria že koniec bol uponáhľaný no mne to tak vôbec neprišlo. Vzhľadom k celému deju som predpokladala, že sa bude vyvíjať rovnako zaujímavo a zvraty v závere má naozaj prekvapili.
Phantasma sa stala jednou z mojich najobľúbenejších kníh, vrelo odporúčam všetkými 20imi.
Jedna z mojich najobľúbenejších kníh od Pronskej. Dej je strhujúci už od začiatku, dokonca som mala pocit, že o niečo viac strhujúci než nemagické knihy, plný napätia a chémie medzi Markusom a Verenou. Obaja po sebe neuveriteľne túžia a obaja dokážu že pravou láskou. Je cítiť že je kniha písaná srdcom a každá scéna to dáva pocítiť. Záver je krásny a jedinečný. Rozhodne stojí za to! :D
Začiatok bol presne tak magický ako hovorí názov knihy. Dragon je vykreslený proste dokonale. Systém a politika mesta je tiež zaujímavá a spôsob akým sa dej v ňom vyvinul bol nečakaný. Postava Kyrie bola vykreslená asi tak ako mala byť - mocná čarodejnica, no mňa neuveriteľne iritovala až do samotného konca, hoci je to asi len môj osobný pohľad na jej povahu. Vyústenie deja všetkých štyroch kníh sa poriadne zamotalo a skomplikovalo a pre mňa bolo nečakané. Záver bol prekvapivý, domyslený, dychberúci a aj srdcervúci. Na samom konci som mala pocit uspokojenia, hoci to neskončilo tak ako by sa dalo očakávať a to na ňom bolo ešte lepšie.
Dej ma zaujal od začiatku, hoci som sprvu musela prehrýzť Adelinin nestrach zo všetkého strašidelného (občas sa vedela správať aj normálne), ale prijala som to s tým, že je proste taká povaha. Morálne dilema vyriešené niekde zhruba na začiatku ako opodstatnením dark romance logiky tiež beriem na vedomie. Zade je skutočne psychopat a prvá erotická scéna s ním bola vážne jeho potvrdením. Keďže toto bola moja prvá dark romance, niečo na ten štýl som od toho čakala, ale nadšená som z toho nebola, zvyšok erotiky bol niečo čo sa mi k "dark" už aj hodilo a nebolo to príliš úchylné ani brutálne. Ďalšie erotické napätie medzi nimi bolo strhujúce. Detektívna zápletka bola perfektná a hodila sa tam. Postava Adelininej kamarátky tiež skvelo doplnila vedľajšiu zápletku. Čo mi neskutočne vadilo bola tínedžerská stránka Adeline a jej časté popíjanie alkoholu akoby bola stredoškoláčka (na druhú stranu to dokreslilo jej šialenú povahu). Knihu som prečítala na jeden hlt, bola naozaj intenzívna a pútavá (ale niekedy aj brutálna, rozhodne sú varovania na mieste).
Na začiatku som sa nevedela prehrýzť zoznamovaniami a čakala som na ten pravý ráz, ktorý ma vhupne do napätia a ten prišiel a už ma nechcel pustiť. Väčšinu času sa Elena správala logicky, čo sa mi neskutočne páčilo, keďže je členkou podsvetia. Dej neokliešťujú zbytočné opisy mafiánskeho sveta, sústreďuje sa na to podstatné a to ma držalo stále v strehu. Kapitoly vždy začali, aj končili pútavo a sedeli k nim aj citáty. Iba v asi dvoch prípadoch som si pomyslela, že na toto by si v podsvetí dali pozor, ale to je len drobný detail a celkový dojem mi neskazil. Chémia medzi hrdinami je strhujúca a to je v tomto žánri podľa mňa to najdôležitejšie.
