Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Citam rada a citam vela.
Nie som zanrovy rasista - ak je kniha dobra, precitam si horor, krimi, sci-fi, romantiku, biografiu, popularno-naucnu knihu, name it. Plus mam dve male deti, s ktorymi denne citame detske knihy.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Konecne! Konecne vyrazne napinava kniha, kde sa neustale nieco deje (v porovani s prvymi dvomi castami). Kde su postavy pochopitelne (az na par vynimiem), predstavitelne a uveritelne. Strhujuci zaver a rozuzlenie. Pre toto sa oplatilo precitat celu trilogiu :)
Len jedina poznamka k tym postavam. Konanie a povaha niektorych postav mi opat nejako unikli (alebo som prehliadla? Opravte ma, prosim, ak sa mylim). Napr. taka Lina. Nerozumiem, preco robila, co robila. Nikde nie je napisane ani naznacene, ako sa k tym drazbam dostala. Rozumiem, ze chcela chranit brata, ale nerozumiem pociatku, preco k tomu doslo a ako sa k tomu dostala. Celkovo mi chybalo detailnejsie rozpracovanie a vysvetlenie historie, ulohy a fungovania organizacie Delta a postavy Madam.
Ak mate radi Francuzsko, francuzov, ich naturu, kulturu - predovsetkym literaturu - jednoducho vsetko spojene s touto krajinou, kniha vas urcite nadchne a zahreje pri dusi. Je to taka mala sonda do bezneho zivota v malom mestecku Francuzska.
Najviac sa mi pacili postavy, ich vykreslenie bolo vierohodne - predovsetkym obyvatelov remeselnickej ulicky. Hlavna hrdinka mi trochu uchadzala, nie vzdy som jej rozumela.
Od zaciatku som premyslala, aky zaner citam. Je to detektivka? Romantika? Mystery? Az do poslednej vety som sa nevedela jednoznacne rozhodnut. Bola to taka jemna vsehochut. Ale prijemna.
Mna sa vsak, bohuzial, tato kniha nedotkla. Nemozem povedat, ze by som sa pri nej vyslovene nudila. Je to skor tym, ze ma Francuzsko nenadchyna. Zostavam pri nom citovo neutralna a rovnako to bolo aj s touto knihou. Neurazi, cita sa lahko, obcas na moj vkus prilis poeticka. Prijemne oddychove citanie na par dni. Odtrhnut sa od nej nebol problem.
Silny pribeh o priatelstve, obeti, smutku, krutych hrach osudu. A samozrejme o laske.
Boli momenty, kedy som mala slzy na krajicku (to je co povedat!) a na zaver som sa skoro neudrzala. Asi starnem. Ale kniha je napisana naozaj bravurne, postavy a ich konanie su uveritelne, dej odsypa jedna radost. Hoci tej radosti tam je chvilami pomenej. Ako aj v realnom zivote. Takze necakajte ziadne presladene omacky, ani divoke postelne sceny. Ale nic nebojte. Zaver vam vynahradi vsetku bolest a smutok, ktory pocas citania prezijete spolu s hlavnymi postavami :)
The mysterious Gatsby. So mysterious that even Fitzgerald didn’t know him as he once wrote to a friend.
It’s hard to hate him or love him but you can’t stop thinking about him. Was he a villain? Mad? Or just desperately in love with the bored, spoilt, rich Daisy?
“They were careless people, Tom and Daisy—they smashed up things and creatures and then retreated back into their money or their vast carelessness, or whatever it was that kept them together, and let other people clean up the mess they had made.”
It´s a sad, tragic story full of glittery beauty, alcohol, and careless people.
It’s a story of destruction. Of dreams, and people. Although it stays a mystery to which extent it’s caused by others and where the self-destruction begins.
I was expecting some boring story full of drunken, spoilt lunatics who don’t know where to spend the boring money. Partially true. But the depth of the characters, the mystery around Gatsby, the unexpected climax, and depiction of the era was much more than you would ever expect from the usual compulsory reading list. Timeless story. Highly recommended.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vzhladom na opis knihy - ze si obsahovo tyka so Strachom - som cakala dake prizraky a prisery, ale nic take sa nedialo. Malo to matuce okamihy, obcas sa cloveku z toho zatocila hlava, ak zacal nad tym privelmi rozmyslat. Celkovo uznavam Karikov spisovatelsky talent vyvolat v citatelovi strach, za to by si zasluzil 5*. Bohuzial, len toto nestaci. Zaklincovat mystifikaciu veci tym, ze vlastne vsetko je (pravdepodobne) vyplodom chorej hlavy fetaka...nadhera. Tymto cela kniha stratila u mna svoje caro a docitala som to uz len z povinnosti. Skoda. Tema vyborna. Rozpravac ako realna postava, ktora chce prerozpravat, co zazila, uvadzanie roznych zdrojov na zvysenie uveritelnosti pribehu, toto vsetko spolu sedelo a dobre sa citalo. Avsak “nahodicky”, ako sa vsetky dokazy nenavratne stratili a znicili, ako sa pribeh neda overit u nikoho dalsieho, len nahravaju dojmu, ze je to cele len preludom chorej resp. prefetovanej hlavy. (Mozno keby bola chora a nie prefetovana, tak by mi to az tak neprekazalo a docitala by som to s dojmom, ze to je celkom fajn fikcia).
Celkovo som zmatena a sama neviem, kolko hviezdiciek si zasluzi. Za vyvolanie strachu davam dobry - za tri.
Opat dobry Karika, tj za tri. Namet, sposob spracovania vyborny. Styl mi takisto vyhovuje. Avsak so samotnym dejom je to uz horsie...
Zaciatok vyborny, dej odsypal, napatie a nepokoj sa stupnoval, az napokon niekde v polovici postupne zacal vyhasinat a zanikol. Zaver opat zvlastny, nudny. Nejako mi Karikove rozuzlenia a zavery nesedia, nebavia ma. Alebo mi nieco unika a len prehliadam daku podstatnu cast? Kazdopadne, po Strachu a Trhline najslabsia trojhviezda pre mna.
Kniha mozno nezaujme samotnou zapletkou, prostredim, castym vysvetlovanim vyroby vina. Mozno ani postavami, nakolko mnohe z nich nie si vykreslene az tak jednoznacne a su matuce (nie vzdy v dobrom slova zmysle) prip iritujuce. Ale urcite si z nej odnesiete hned niekolko silnych myslienok. A uvedomite si, ze hoci vasa rodina nie je vzdy dokonala a obcas by ste chceli byt radsej adoptovani, no je vasa a vy ju za to milujete a ste za nu vdacni.
Kto by nemiloval pana Darcyho? :) Nuz, po precitani tejto knihy mozno o par iluzii pridete, avsak ziskate omnoho viac. Otvori vam totiz oci, ponukne iny, (aj napriek magickosti pribehu) realnejsi pohlad na vlastne ocakavania, sny a predstavy o laske (vasho zivota).
Nepamatam, kedy som sa pri knihe smiala tak, ze som cez slzy nevedela citat. Je to vtipne, lahucke, plne lasky nielen k muzovi vasich snov. Je to o priatelstve, o starnuti, o prehodnoteni vlastneho vnimania sveta, o odvahe zmenit svoj zivot.
Pribeh prelinajuci realny svet s kniznym svetom pana Darcyho bol ne/uveritelne skvely, premysleny do detailov. Styl autorky mi sadol priam dokonale.
Citala som cesky preklad, ale nakolko ma kniha naozaj uchvatila, anglicky original je uz na ceste a pana Darcyho si celkom urcite precitam este (minimalne) raz :)
Toto naozaj nie je zla kniha, akurat mne osobne nesedi Jonassonov styl.
Jonasson pise dejovo velmi “hutne” knihy, vyzaduju si vacsiu pozornost citatela, predovsetkym ak mu nechcu ujst ziadne suvislosti s realnymi historickymi udalostami a osobnostami, no zaroven musi vediet odlisit, kde zacina fikcia. Obcas na mna kniha posobila vycerpavajuco. Casto (pravdepodobne, aby nepozornejsi citatel nestratil nit?) dochadza k rekapitulovaniu deja, ktore mna osobne rusilo, prekazalo mi v plynulom ubiehani deja.
Takisto je velkym bonusom, ak ma citatel znalosti svedskych realii. Bez toho nemusi pochopit vela vtipnych momentov v knihe.
Dlho som si zvykala aj na otravne postavy Holgera 1 a Celestine. Boli tak dokonale vykreslene, az mi neskutocne svojim spravanim liezli na nervy. Psychologia postav celkovo velmi kvalitne spracovana. Za tu by som dala 5. Celkovy pribeh a zapletka boli rovnako vynikajuce. Akurat zaver bol oproti celemu ubiehaniu deja v knihe velmi “hrr”.
Bude to dlhsie, ale posnazim sa strucne...
Tema knihy vyborna. Johannin vztah k viere mi je az privelmi blizky, takze som sa dokonale vedela vzit do jej pocitov. Okrem tych dalsich, nekrestanskych :) Postava Zabijaka ma takisto miestami velmi pobavila.
Vacsinu knihy som sa vsak do citania nutila a stale ratala, kolko stran mam este do konca. Az posledna cast (tretia zarobkova cinnost) ma naozaj bavila. Mozno mi len nesedi seversky humor. A mozno mi vadi, ze svojim sposobom - predovsetkym sposobom rozpravania pribehu, odvijanim deja, rovnako podobnym sledom nepravdepodobnych nahod - su vsetky jeho knihy na jedno kopyto. Plus tato si nevyzadovala az taky silny rozhlad v svetovom diani a dejinach, ani prilis vysoke intelektualne predpoklady citatela. Pribeh bol jednoducho jednoduchsi.
Aj tak ma vsak trapilo a lamala som si hlavu, preco sa mne, sakra, ten Jonasson tak nepaci? Pretoze na druhej strane, temy su vzdy napadite, postavy prepracovane, ma to mnoho vtipnych momentov a zvratov, ma to dokonca hlbsiu myslienku, ak sa citatel ponori trochu hlbsie nez len to vrchneho zabavneho rozmeru pribehu a zamysli sa.
Az pri citani jeho tretej knihy (tejto) som tomu prisla konecne na klb...slovensky preklad! Pri storocnom starcekovi mi “starecky” preklad sedel, lebo slo o rozpravanie starceka. Pri analfabetke som vrastila obocie a tuho stahovala pery a dala 3 hviezdicky, lebo mi tam stale nieco skripalo (tuto sice prekladal niekto iny, no tiez uz som mala zle skusenosti s jej prekladmi). A zabijakovi by som najradsej dala 2 hviezdicky, avsak krivdila by som Jonassonovi, pretoze tento preklad podla mojho nazoru silno ubera knihe na kvalite. Tolko nelogickych suveti, stylistickych chyb a viet bez vyznamu a myslienky som snad v jednej knihe este necitala. Tak velke vydavatelstvo ako je Ikar vari nema na kvalitnu jazykovu korekturu resp. editaciu prekladu? Naozaj som z tohto pohladu velmi sklamana. Nabuduce naozaj skusim radsej iny jazyk. Snad to pomoze a Jonasson konecne dostane viac nez 3
