Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Citam rada a citam vela.
Nie som zanrovy rasista - ak je kniha dobra, precitam si horor, krimi, sci-fi, romantiku, biografiu, popularno-naucnu knihu, name it. Plus mam dve male deti, s ktorymi denne citame detske knihy.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Túto knihu máme veľmi radi, o.i. aj vďaka spevavému textu, ktorý už samotným čítaním znie ako pieseň. Navyše, na youtube nájdete aj prespievaný text, mne osobne sa páči najmä verzia šmrncnutá country štýlom.
Eric Carle je známy najmä svojou Nenásytnou húseničkou, no aj jeho ostatná tvorba stojí určite za povšimnutie, najmä ak sa s deťmi chcete učiť anglicky.
Text je veľmi jednoduchý, jednotná štruktúra sa ľahko pamätá. Hoci kniha neobsahuje žiaden príbeh, deti sa hravou formou naučia základnú slovnú zásobu o zvieratkách a farbách. Text je naozaj chytľavý a sama mám občas problém dostať ho z hlavy.
Ak s angličtinou iba začínate, určite túto knihu neprehliadnite. Je vhodná pre úplných začiatočníkov, no zabaví aj pokročilých.
Vekové odporúčanie: 2-6 rokov, ako súčasť výučby AJ kľudne aj pre staršie deti
Toto bola moja druhá dánovka a nesklamala. Niektorí fanúšikovia frflali, že už to nie je ako kedysi. Keďže ja ju nemám s čím veľmi porovnať, mne sa páčila. Nie som zvyknutá čítať krimi zo slovenského prostredia, nieto ešte z prostredia, ktoré mi je aspoň trochu známe. Určite to tiež zohralo svoju rolu pri hodnotení a celkovom dobrom dojme, keďže mám rada, ak si lokácie viem buď dobre predstaviť alebo ešte lepšie - poznám ich.
V knihe sa prelínajú viaceré dejové línie. Čo ma však fakt dostalo a čo sa mi pri krimi nie vždy stane - takéto rozuzlenie som nečakala. A rovnako ani záver v prípade druhej hlavnej línie. Dán sa so svojimi postavami veru nemazná.
Ak ste Dánovi ešte nepodľahli a máte radi krimi, určite mu dajte šancu. Mne sa páči. Hoci nie takým tým poblázneným spôsobom, že by som ho potrebovala vlastniť a prečítať všetky diely hneď teraz, no ako oddychové krimi z času na čas je to fakt dobré. A určite si prečítam aj ďalšie dánovky, keď sa naskytne príležitosť.
Vaše členství ve Čtenářském klubu Martinus.cz si zaslouží odznak! Máme radost, že s námi čtete skvělé knihy a dělíte se s dalšími knihomoly o své názory. Jelikož jednou číst je lepší než stokrát slyšet ;-)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Očakávala som podobne ladený príbeh ako Kde raky spievajú, avšak neviem, či by som tieto dve knihy stavala tak úplne vedľa seba. Sú tu isté podobné črty, no ide skôr o hrubé fakty ako lokácia, profesia, disfunkčné črty v rodine. Celková nálada knihy a jej tón je trochu odlišný. Kde sa les dotýka hviezd nie je až tak hlboký, poetický a nežný príbeh ako Kde raky spievajú. To však neznamená, že je horší. Vôbec nie.
Tajomstvo malej mimozemšťanky asi nikoho nešokuje, nakoľko kniha nie je zaradená medzi fantasy. Napriek tomu je to chvíľami neskutočne čarovné dielo najmä vďaka neskutočne čarovnej Urse, ktorá dokáže robiť s ľuďmi zázraky a jej pohľad na svet vám, ako aj hlavným postavám, mnohokrát otvorí oči. Hoci hlavným postavám o.i. aj výrazne komplikuje život.
“Niekedy, keď sa Jo snažila predstaviť si, čo by mohlo dieťa donútiť k tomu, aby už nechcelo byť človekom, nezvládala to. Aj toto bola taká chvíľa. Ursa našťastie jej slzy v tme nevidela.”
Priznám sa, že som očakávala ešte temnejšie a desivejšie tajomstvá za Ursinou mimozemskosťou, nakoľko autorka mi nechala dostatok priestoru popustiť uzdu fantázie a moja potemnená myseľ, presiaknutá severským noir žánrom, už líčila hrôzostrašné scenáre. Našťastie toto očakávanie nebolo naplnené. Autorka desivé scény vykreslila patrične k žánru. Rovnako aj rozuzlenie bolo primerane dramatické, pričom napätie bolo vystupňované do posledného možného momentu.
Okrem iného ma veľmi zaujala vedľajšia dejová línia okolo Gabrielovej matky. Možno to bolo tým, že bola poetka, čo mi vytváralo príjemné asociácie s Kde raky spievajú. No každopádne celá ich rodinná sága bola prekvapením, ktoré som od tejto knihy nečakala.
Takisto postava Tabby bola príjemným spestrením a odľahčením príbehu. Takú šibnuto-veselú kamošku by mal mať každý. Budem sa opakovať, no postavy tejto knihy vás naozaj chytia za srdce.
“Tabby je môj tretí zázrak.”
“Naozaj? Tabby sa zaraďuje medzi vtáčatká a mačiatka?”
“Aj ona je ako mláďatko. Nevedela, že má vyrásť, a preto je s ňou väčšia zábava ako s inými dospelými.”
Pre mňa najzaujímavejšou rovinou príbehu boli osudy hlavných postáv - tri ubolené duše, ku ktorým sa spoločnosť buď správa rozpačito alebo ich nevie pochopiť. Bolo zaujímavé sledovať, ako a či vôbec sa im podarí zaceliť rany uštedrené životom. Dokážu si pomôcť navzájom? Prečítajte si. Stojí to naozaj za to.
Som však trochu rozpoltená ohľadom Jo a jej správania voči Gabrielovi. Chápem, že jej hlavným cieľom bolo vytiahnuť ho z jeho ulity, aby sa prestal skrývať a začal žiť naplno, no na druhej strane som mala pocit, akoby na neho príliš tlačila, snažila sa ho zmeniť a pretvoriť podľa vlastných predstáv. Samotná myšlienka jej snahy je dobrá, no nebola celkom vhodne poňatá a vykreslená.
Záver okolo Ursinej adopcie bol pre mňa trochu predramatizovaný. Bolo to síce procesne veľmi realistické, no kľudne by som pár strán alebo aspoň odsekov ubrala. Predsa len okolo dramatického rozuzlenia ohľadom pravdy o nej a jej mame tam bolo napätia až-až. Takto doteraz premýšľam, či hlavným klimaxom príbehu bolo rozuzlenie o jej minulosti alebo rozuzlenie o adopcii. Kľudne by mohli byť oboje, keby sa časovo v osnove knihy neprelínali a nevytvárali tak zbytočne prehustenú časť oproti zvyšku príbehu.
Neviem, aké presné zaradenie má táto kniha oficiálne. Ak to má byť nenáročná romantika, tak nasledujúci odsek je irelevantný. No osobne si myslím, že ľahkou oddychovkou bez hĺbky táto kniha byť nechce. Preto som trochu gúľala očami nad príliš rozprávkovým záverom (a žili šťastne, kým nepomreli. a to všetci zúčastnení), najmä ohľadom Gabrielovej rodiny a úplne najviac v prípade jeho vzťahu so sestrou. V reálnom svete si akosi neviem predstaviť, že by sa tak zlý vzťah so začiatkom v podstate ešte pred jeho vlastným narodením, dal napraviť jedným rozhovorom. Mohlo by dôjsť k závažným odhaleniam, odpusteniam, priznaniu si viny. No ľudskej mysli chvíľu trvá, kým to všetko vstrebe a dokáže sa z nenávisti prepnúť na nekonečnú súrodeneckú lásku. Bolo to na mňa trochu hrr.
Tieto nedostatky, ktoré mi na knihe prekážali, sú však v zanedbateľnej menšine oproti ostatným kvalitám príbehu. Preto jej zaslúžene udeľujem 4* a celkom určite ju odporúčam prečítať. Možno vám sa bude na Kde raky spievajú podobať viac. Dajte vedieť.
Tak na túto jedinečnú knihu som bola naozaj zvedavá a trochu som sa obávala výsledku. Predsa len je práca spisovateľa skôr sólovka, keď tu sa zrazu spojil celý orchester. No objektívne musím povedať, že aj napriek mojim obavám a neveľkým očakávaniam to nedopadlo vôbec zle.
Od štyroch autoriek z tejto pätice som prečítala minimálne po jednej knihe, takže ich odlišný štýl som rozpoznávala a bolo vskutku zaujímavé sledovať ich rozličnosť, kedy sa každá snažila priniesť do príbehu to svoje, čo knihe pridávalo na rozmanitosti a hĺbke.
Vladimíra Šebová dodávala príbehu ucelenosť a hĺbku, “upratovala” a zjednocovala dej. Ivica Ďuricová priniesla dokonalé opisy lokácií, dodávala príbehu napätie predovšetkým zahmlievaním a foreshadowingom. Vanda Kys prispela svojím hraním na city a celkovo bola takou “drama queen” (v dobrom zmysle). Baja Dolce spolu s Michaelou Zamari vystupňovali iskrenie medzi hlavnými postavami a asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že hviezdili najmä, čo sa erotickej stránky príbehu týka. Baja Dolce navyše rozvíjala aj dramatickosť a napätie. Michaela Zamari je jediná, od ktorej som zatiaľ nič nečítala, no myslím, že jej silnou stránkou bola romantická rovina príbehu, čo však pre mňa bolo niekedy až príliš cukrové.
Kvalita jednotlivých kapitol bola výrazne ovplyvnená jednak tým, či ju písali autorky samostatne alebo sa spojili viaceré a kapitolu vyšperkovali spoločnými silami. Zároveň sa kvalita značne zlepšovala plynutím knihy, kedy sa buď autorky postupne naladili na rovnaký tón knihy alebo tam zohrala hlavnú rolu najmä tá spoločná tvorba jednotlivých kapitol. Každopádne sa počiatočná ťažkopádnoť postupne vytratila a kniha gradovala nielen obsahovo ale aj formálne.
Len ťažko si viem predstaviť, ako takáto rozsiahla spolupráca dokáže bezproblémovo fungovať, no autorkám sa podarilo dosiahnuť ucelený príbeh bez odchýlok či nedokončených dejových línií. Z pohľadu deja by sa len ťažko dalo uhádnuť, že nejde o dielo jedného autora. Avšak to isté sa, bohužiaľ, nedá povedať o nevyrovnanej dynamike vzťahu Sebastiana a Rosalie. Počas čítania ma najviac rušilo kolísanie v proxemike hlavných postáv v závislosti od spisovateľky (k sebe - od seba - k sebe a tak stále dokola).
A keďže nepatrím zrovna k romantickým dušiam, ktoré potrebujú počuť v každom príbehu vyznanie lásky, záver knihy mi pokazila pre mňa zbytočná “milujem ťa” ňuňu scéna. Ale rozumiem, že autorky v podstate všetky píšu romantické knihy, takže asi sa to očakávalo a bez toho by to nešlo.
Myslím, že tento jedinečný projekt si zaslúži vašu pozornosť a čas. Je naozaj zaujímavé sledovať, ako sa autorky popasovali so vzájomnou odlišnosťou a dokázali priniesť príbeh, ktorý je nielen romantický, ale aj napínavý a opiera sa o aktuálne témy a medicínske či IT pokroky. Svojím širokým spektrom má potenciál zaujať čitateľov s rozličnými očakávaniami a myslím, že mnohí si prídu na svoje.
“Je prirodzené predpokladať v ľuďoch to najhoršie, aj keď ten predpoklad trvá iba zlomok sekundy.”
Čo je pravda a čo fikcia? Táto otázka vám zostane v hlave aj po prečítaní knihy a budete nad ňou ešte veľmi dlho premýšľať. Sama ju neviem dostať z hlavy a hľadám uspokojivý záver. Jedno je však celkom isté. Tajomstvo úspechu románov z pera Verity vás dostane. Toto nečakáte. Toto si musíte prečítať!
Od Hoover som doposiaľ čítala iba romantický príbeh Ugly Love, ktorý má obsahovo až tak nezaujal, hoci autorka ma už vtedy presvedčila o tom, že dokáže písať naozaj presvedčivo a má kvalitný štýl. No Verity je trochu iná. Verity nie je v prvom rade romantický príbeh o tom ako ona stretne jeho, hoci aj táto línia sa v príbehu nachádza. No pre mňa nebola prvoradá. Čo ma úplne dostalo, bol životný príbeh Verity a to, ako sa s ním popasuje Lowen.
Postava Verity bola fascinujúca a až do úplného záveru tajomná. Kde je pravda? Do akej miery je Verity len majsterka písania a kde už začína skutočná manipulácia ľudí? A kto vlastne Verity je? Skúste sa opýtať po prečítaní celého príbehu. Pretože ja naozaj netuším.
Táto kombinácia psychotrileru s dávkou romantiky mi sedí. Je to napínavé a nervy drásajúce, no zároveň to má v sebe aj ženský náboj. Ľúbostný príbeh Lowen ma síce až tak nepresvedčil, pretože jeho záver bol na mňa trochu hrrr, ale v rámci svojho žánru je to prijateľné a v podstate aj očakávané, takže na svoje si určite príde každý. Knihu určite odporúčam. No pripravte sa, bude to nechutne drsné.
“Kretén hlúpy. Ale v posteli bol dobrý, ako všetci hlúpi kreténi.”
“Mravec bol sám, kmital vľavo, vpravo, hore, dolu, hľadal potravu alebo priateľov. Z tej samoty sa zdal zmätený. Alebo ho vzrušovala novoobjavená sloboda. Mimovoľne som rozmýšľala, prečo je sám. Mravce zvyčajne putujú s celou armádou.
To, že ma zaujala mravcova momentálna situácia, bolo jasným znamením, že potrebujem vyjsť z bytu. Po tom, čo som strávila taký dlhý čas zavretá pri starostlivosti o mamu, som sa bála, že keď vyjdem na chodbu, budem rovnako zmätená ako ten mravec. Vľavo, vpravo, dnu, von, kde sú moji priatelia, kde je jedlo?”
Táto kniha je tak rozkošne sexy! Nie sexisticky, ale tým, aká je príťažlivá, moderná a aktuálna. A veľmi dobre napísaná.
Ťažko mi ju zaradiť k slovenskej literatúre, pretože z nej sála silná “americkosť”. Nielen témou a lokáciou, ale aj samotnými dialógmi, štylistikou a celkovou formou je táto kniha viac než len dobrá slovenská literatúra. Je svetová. Málokedy nemám knihe čo vytknúť, som večne nespokojný frfloš, avšak Malé jablko ma úplne dostalo a neviem na ňom nájsť naozaj nič hodné kritiky. Úplne najviac mi sedel aktuálny, pre niekoho možno až priveľmi vulgárny jazyk, no bez neho by dialógy neboli tak autentické a zneli by viac slovensky než americky. Navyše vie autorka veľmi dobre pracovať so slovami a fantáziou.
“Vy dvaja ste teplí ako žehličky. Prečo oslavujete moju nahotu, to fakt nechápem,” zahlási Ava.
Okrem hlavných tém príbehu mladej Eleny - život emigrantov v NYC, problémy s vízami, prácou, bývaním, bezpečnosťou a milostným životom, internetový hejt a trolling - sa kniha vo veľkej miere zaoberá aj dôležitými životnými témami - hľadanie seba samej, svojho miesta na svete a svojho “poslania”.
“Ak odmietnem, sklamem Gabi a vrátim sa na Slovensko, k pohodlnej budúcnosti, ktorá ma pomaličky, ale isto zabíja svojou predvídateľnosťou.”
“[…] i keď si nie som istá, či vyzerám dobre, aspoň nevyzerám ako Elena, ktorú pozná Nick. Som nová Elena. Svoja Elena.”
“Myslel som si, že s nimi budem niekým dôležitým. Nejaká párty mašina, ktorá nestojí o nikoho len o seba. Ale to nie som ja. Veď ja som introvert, ktorý takmer rok predstieral, že je extrovert. Je to šialene únavné.”
Veľmi sa mi páči, ako autorka nastavuje zrkadlo Slovensku a jeho národnému zmýšľaniu, takej tej slovenskej “malosti”, ktorá v sebe zahŕňa závisť nielen úspechu ale aj snahy dosiahnuť ho, odsudzovanie druhých a osočovanie na základe etnicity, orientácie, túžby robiť v živote niečo nie kvôli zisku, ale v prvom rade pre radosť.
“Dievčatá a chlapci… Takže si… bi?”
Prikývnem so slabým úsmevom.
“To musel byť na Slovensku veľký hit,“ povie s hlbokým povzdychom.
Pokrčím plecami. Je zrejmé, že ani jednému z nás sa do témy coming out po slovensky veľmi nechce.
“To sebavedomie, očakávanie úspechu, ktoré ona ako Američanka dostala do vienka, ja jednoducho nemám. Ava rozpráva rýchlou, erudovanou angličtinou. Ja síce hovorím po anglicky dobre, ale vždy to bude len môj druhý jazyk. Ava ako Američanka odmala počúvala, že dokáže všetko, na čo si len pomyslí. Ak bude tvrdo pracovať, môže mať všetko. Čo som počúvala ja? Seď v kúte, veď si ťa nájdu. Buď poslušná, hovor len vtedy, keď sa ťa niečo pýtajú. Buď rozumná. Rob niečo praktické. Sny prenechaj iným. Iní to aj tak urobia lepšie ako ty.
Lenže žiaden z týchto postulátov mi nikdy dobre neposlúžil. Práve naopak. Sú to prekážky, s ktorými sa neustále borím. Tá naša príslovečná slovenská skromnosť nie je nič iné ako maskovaný strach. Je to diskvalifikácia samej seba z boja ešte pred tým, ako sa vôbec začne.”
Vo veľkej miere je Malé jablko aj o umení a jeho dôležitosti v živote. Bushwick so svojimi excentrickými obyvateľmi a umeleckou komunitou ma neskutočne bavil. Hybenová vie tak skvelo popísať aj tie najšialenejšie umelecké kúsky, až má človek z toho reálne pocit umeleckého vyžitia a sto chutí navštíviť pomyselný BAI festival. Alebo chytiť štetec do ruky a len tak si tvoriť pre vlastné potešenie.
“Máš pravdu, “ povie. “Hlavné je, že tie decká robia umenie. To sa počíta. Kopec ľudí, hlavne na Slovensku, si myslí, že ak nie sú profesionáli, nesmú na umenie ani len pomyslieť. Vzdajú sa všetkých koníčkov a všetko je len o práci.”
Ďalšou silnou témou, ktorá zjavne leží autorke na srdci, je tzv. catcalling, ku ktorému sa v príbehu pravidelne vracia. Svojím štýlom jasne a pritom neagresívne vysvetľuje svetu tento nepríjemný fenomén a verím, že hoci sa táto kniha (bohužiaľ) nedostane zrovna k tým, ktorí ho radi praktizujú, dostane sa aspoň k tej mužskej populácii, ktorá pochopí, že na ulici sa takejto ženy treba zastať, pretože žena sa v takom momente cíti zraniteľná a má strach.
“Prečo je také ťažké vysvetliť Mateovi a iným mužom, ktorí si myslia, že pouličné obťažovanie je len neškodný kompliment, že je za tým oveľa viac? Že jej tí muži nechcú polichotiť, že si chcú dokázať, že majú v danej situácii navrch? Že majú fyzickú prevahu? V každej poznámke je prítomná hrozba. Teraz ťa nechám ísť, ale nezabudni, že si odkázaná na moju milosť a nemilosť.”
Malý exkurz mimo recenziu inšpirovaný knihou:
“John skončia.”
V dnešnom modernom a otvorenom svete mňa osobne vyrušuje onikanie pre rodovo neutrálne osoby. Myslím to z čisto lingvistického hľadiska. Príde mi to archaické, nakoľko onikalo sa kráľom a neskôr starým rodičom. Z tohto dôvodu mi takéto riešenie príde neadekvátne voči tímto ľuďom a občas mi znie skôr dehonestujúco než patrične neutrálne. Jazyk sa rozvíja, nevidím dôvod, prečo by sa pre takýto veľký sociologický pokrok nemohlo vytvoriť úplne nové názvoslovie v rámci 3.osoby jednotného čísla.
Koniec exkurzu.
Knihu odporúčam každému. Je to príjemné oddychové čítanie, ktoré v sebe spracúva nespočetné množstvo aktuálnych a aj nie vždy príjemných tém. No sú napísané takým prirodzeným štýlom, že nešokujú, nekričia, skôr čitateľovi ukazujú, že presne takýto je svet. Ďakujem za tento úžasný literárny zážitok a verím, že autorka touto knihou svoju literárnu tvorivú dráhu nekončí.
Hlavná postava úradníka / alkoholika / wannabe-spisovateľa Andriča je tragickým no trefným zobrazením dnešného niemanda, ktorého život je nemastný-neslaný a čaká na zázrak, ktorý ho vytrhne z letargie. Ibaže akýkoľvek náznak zmeny a príchod inkriminovaného zázraku dokáže spakruky zahnať preč, pretože je v svojej podstate len neschopný zbabelec.
“Hovoríte, že vami manipulujú, ale v skutočnosti si iba strašne želáte, aby vami manipulovali. Bojíte sa prázdnoty, do ktorej sa prepadáte, keď si uvedomíte, že nad vami nikoho niet.”
Kniha ako taká nie je postavená na silnom a dynamickom deji. Ide skôr o zbierku postrehov o aktuálnej dobe a zachytenie ľudí v nej. Krátke úsečné vety, z mojej strany vítané a pozitívne ocenené, sú striedané dlhými myšlienkovými úvahami, ktoré su častokrát formálne vtesnané do jednej vety na viac než jednu stranu. Formou sa snažia byť prúdom vedomia, no pôsobia skôr nudne než úderne.
Čo sa mi veľmi páčilo, boli Ballove trefné a silné myšlienky. Dokáže veľmi presne pomenovať podstatu veci, no mnohokrát je dobrá a úderná myšlienka tak zahltená slovnými hračkami a metaforami, že z toho vzniká prehustená ukážka výpovednej schopnosti autora a stráca sa vypovedané. Niekedy je menej viac, a to najmä ak ide o útlu knihu.
Opäť som dala šancu niečomu pre mňa novému, čo sa žánru aj spisovateľa týka. Ide z môjho pohľadu o alternatívu, ktorá nie každému sadne, ako napríklad aj alternatívna hudba či moderné výtvarné umenie, a v tomto smere sa asi môžem považovať za skostnatenú korytnačku, nakoľko mi táto modernosť nezvyšuje tep a necháva ma chladnou a nezaujatou.
Nemôžem povedať, že by Veľká láska bola zlá. Myslím, že má potenciál nájsť si svoje publikum nadšencov moderného filozofovania o živote v literárnej podobe. K takým však nepatrím, preto za seba udeľujem primerane dobré hodnotenie 3/5.
“Lenže čo sa týka Laury, tú mal namiesto pozorovania radšej milovať, ala on bol iba zvedavý a myslel si, že zvedavosť je láska a veľká zvedavosť je veľká láska.”
Brown opäť predbehol dobu. Po Stratenom symbole, ktorý zostáva nadčasový vďaka konšpiračným teóriám o nadvláde určitej skupiny ľudí nad zvyškom sveta, tu tentokrát máme hrozbu vírusu, ktorý môže zmeniť ďalšie fungovanie sveta ako ho poznáme…nepríde vám to nejaké povedomé?
Ale aby som nezavádzala, Brown sa v Pekle nezameriava na pandemickú apokalypsu, ale zostáva v žánri thrilleru - vyriešenia záhady a hlavného rozuzlenia kto je dobrý a kto zlý. A treba uznať, že v tomto je Brown hotový king. Peklo sa mne osobne páčilo viac, nakoľko nebolo tak prehustené hádankami a rébusmi, bolo tu viac napätia, naháňačiek a nebezpečenstva. V čom ma však Brown tentokrát úplne dostal, boli dejové zvraty, spletité vystavanie príbehu, hra s obrazmi, predsutkami a očakávaniami, kedy zrazu zistíte, že ste to celé pochopili úplne zle.
Osviežujúce v rámci Brownovej série s profesorom Langdonom bolo spojenie histórie, symboliky a umenia s medicínou a génovým inžinierstvom. A ak ste milovníkom Talianska, potom dej odohrávajúci sa prevažne vo Florencii vás určite nesklame, nakoľko je plný opisov kultúrnych skvostov, ktoré vás však celkom zaručene neunudia na smrť…
“Kópia Michelangelovho Dávida - nesporne najobdivovanejšieho nahého muža na svete - stojí vo všetkej sláve pri vchode. Pri ňom sú Herkules a Cacus - ďalší dvaja nahí kolosálni muži -, ktorí spolu so skupinou Neptúnových satyrov vítajú návšteníkov paláca vyše desiatimi odhalenými penismi. Normálne sa Langdonove návštevy Palazzo Vecchio začínali tu na Piazza della Signoria, ktoré napriek nadbytku falusov vždy patrilo medzi jeho najobľúbenejšie námestia v Európe.”
Odporúčam, čo viac dodať :)
Uf, tak toto bola iná jazda. Opäť z kategórie “toto by som si sama nikdy nevybrala, vďaka ti, kamoška moja” a opäť som milo prekvapená z kvality slovenskej literatúry.
Habibi by som prirovnala k 50 odtieňom kríženým s Nebezpečnými známosťami, a.k.a. intrigy, násilie, sex a drogy nielen na kraji spoločnosti, ale aj v tých najvyšších spoločenských a mocenských kruhoch.
Autorka ma dostala úplne úžasnými, autentickými dialógmi, ktoré zneli tak prirodzene, že mnohé repliky by som sama vypustila z úst. Množstvo vulgarizmov zapadalo do atmosféry a prirodzene dotváralo jednotlivé postavy, takže expresívny jazyk ma vôbec nevyrušoval.
Už dávno som nečítala knihu, kde by bola tak bravúrne zachytená chémia medzi hlavnými postavami - toto ma fakt nesmierne bavilo. Rovnako ma dostala aj napínavá atmosféra, drsné scény, zápletka a dejové zvraty. Ak ma aj dark romance ako žáner neoslovil, thriller rovina tejto knihy ma dostala úplne a bavila ma o kúsok viac než romantická časť príbehu.
Bola som vopred upozornená, že v knihe je zopár dosť drsných scén a teda, musím uznať, že upozornenia neklamali. Dark romance asi nebude tak celkom žáner pre mňa, avšak rozumiem, čo je na ňom také pútavé. Prvú tretinu knihy som si vyslovene úživala, Baja Dolce píše veľmi prirodzene, pútavo, bez zbytočných prestojov. Avšak potom došlo k inkriminovanej scéne, kde som sa zrazu zasekla a akosi som sa už nevedela vcítiť do konania Habibiho, pretože to jednoducho narušilo moje vnímanie tejto postavy a tolerovanie jeho správania, a moje sympatie voči nemu rapídne klesli. Je veľmi tenká hranica medzi pozitívnym protagonistom typu “bad boy” a násilníkom. Habibi pre mňa túto hranicu prekročil, čo je škoda.
Ak máte problém so spracovaním vyobrazenia drsného zaobchádzania so ženami, táto kniha nebude nič pre vás. Osobne nemám problém, ak sú v knihe scény zobrazujúce násilie a drsný sex, no tu bola hranica medzi sexom a znásilnením mierne prekročená a osobne ma to vyrušilo a pokazilo inak veľmi dobrý dojem z celého príbehu, nakoľko nešlo o konanie antagonistu, kde by sa takéto správanie očakávalo a týmpádom aj tolerovalo. Ide však o žáner, kde sa takéto scény a správanie v podstate očakávajú, takže ak ste priaznivcom dark romance, Habibi určite vrelo odporúčam. Nebudete sklamaní.
