Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Od detstva mám rada knihy a príbehy v nich. Pri knižke si vždy oddýchnem.
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Freida McFadden, Väzeň, Hodnotenie 4/5. Brooke je nová praktická sestra vo väzení s mimoriadne nebezpečnými väzňami. Inú prácu nedostala. Nemá na výber. Po desiatich rokoch sa vrátila do rodného mesta. Rodičia sú mŕtvy a ona je slobodnou matkou desaťročného syna Josha. Má len dvadsaťosem rokov. Z mesta odišla pred takmer jedenástimi rokmi po brutálnom útoku jej milého Shaneho. Ju skoro zabil. Ale zabil troch jej spolužiakov. Robili si párty v Shaneho dome, keď jeho mama nebola doma. Nevie prečo sa to všetko stalo a prečo museli jej spolužiaci zomrieť a prečo ona prežila. A prežil ešte Tim, jej sused a kamarát z detstva. Brooke sa teraz vrátila domov a robí praktickú sestru vo väzení, kde si odpykáva trest na doživotie Shane. Tuší, že robí chybu, ale nemá kam ísť a po rodičoch zdedila dom. A práca vo väzení bola jediná, kde ju prijali. Samozrejme veľmi rýchlo Shaneho stretáva pri jeho ošetrení. Aj keď má v zdravotnej karte poznámku, že je manipulatívny, opätovne prepadáva jeho šarmu. Ale opätovne prepadáva aj šarmu Tima. Ten robí zástupcu riaditeľa na miestnej škole, kam začal chodiť Josh. Obaja si začnú rýchlo rozumieť. Tim opraví pár nefunkčných vecí v dome Brooke a Josh mu nadšene pomáha. Celé sa to dopletie a Brooke začne pochybovať o tom čo vlastne v osudnú noc videla a kto bol útočník a vrah jej spolužiakov. Je to celkom rozkošný príbeh, šteklivo napínavý. Kapitoly sú krátke, ľahko a plynulo sa čítajú. Koniec je trochu predvídateľný. Ale príbeh páčil sa mi. Taká oddychovka.
Angela Marsons, Otevřený hrob, Hodnotenie 4/5. 4. diel série Případy Kim Stoneové. Tento diel ma moc nebavil. Kimin tým pošlú na „exkurziu“ do zvláštneho laboratória v prírode, za odmenu. Tam majú rôznym spôsobom uskladnené mŕtvoly v prírode, zväčša v plytkých hroboch a robia výskum ako dlho trvá ich rozklad, či ako a aké druhy múch a červíkov sa na nich pasú. No moc sa mi ten výskum nepáčil, ale dobre, veda. Tu nájdu jednu mŕtvolu navyše a potom ďalšiu, už dávnejšiu a pribudne ďalší prípad. Táto obeť prežije, ale má amnéziu. Kim tým začne vyšetrovanie. Príbeh siaha ďaleko do minulosti, do šikanovania na škole. Napriek tomu, že ma tento diel až tak nebavil, musím uznať, že autorkin štýl ma baví, jej hrdinka je správne drzá, priamočiara, tvrdohlavá a plná suchého humoru. Proste jej fandím.
Michael Robotham, Druhá žena, Hodnotenie 5/5. 9. diel série so psychológom Josephom O’Loughlinom a detektívom, teraz už na dôchodku, Vincentom Ruizom. Tento diel nebol detektívnym príbehom, skôr psychologickým thrillerom. Joe mal vždy s otcom komplikovaný vzťah nevzťah. Otec bol doma málokedy, Joe mal dojem, že mu nikdy nebol dosť dobrý. Otec bol úspešný chirurg. Už je na dôchodku, aj tak sa ich vzťahy neupravili. Vždy o ňom vravel, že to bude budúci lekár samotného boha. Joeho zavolajú z nemocnice. Otca tam priviezli po brutálnom útoku, je v kóme. Keď príde za ním do nemocnice pri posteli sedí neznáma žena a tvrdí, že je jeho manželka. Postupne sa dozvedá, že jeho otec viedol dvojitý život, mal dve rodiny, dve manželky. Aj keď tá právoplatná je jeho mama. Sama neviem pochopiť, či sa fakt dá láska znásobiť alebo ju jeho otec v takomto prípade rozpolí. Podľa mňa každú svoju rodinu o niečo okráda. Nech si to zdôvodňuje ako chce. Príbeh je ale dynamický. Komplikované dlhoročné rodinné vzťahy, na povrch vyplávané tajomstvá a klamstvá. Joe sa popri starých rodinných tajomstvách naďalej borí so svojím Parkinsonom a aj keď je už rok a pol od smrti milovanej ženy Julianne ešte stále sa s jej smrťou nevysporiadala mladšia dcérka Emma. Zatiaľ je to posledný príbeh tejto série, ale bavil ma najmenej.
Michael Robotham, Zavři oči, Hodnotenie 5/5. 8. diel série so psychológom Josephom O’Loughlinom a detektívom, teraz už na dôchodku, Vincentom Ruizom. Ich priateľstvo sa už dávno premenilo v pevné puto. Baví ma ich vzájomné podpichovanie a suchý humor. Polícia požiada Joea o pomoc pri riešení závažného zločinu. Sú zavraždené matka s dcérou, v noci, doma. Sedemnásťročná dcéra je naštylizovaná vo svojej izbe ako Šípková Ruženka, matka dole v obývačke brutálne dobodaná, nad kozubom je jej krvou nakreslený pentagram. Je viacero podozrivých. Každý má dáku medzeru v časovej osi. A preto polícia potrebuje iný pohľad a psychologický rozbor charakterov jednotlivých podozrivých a zúčastnených. Zároveň celú knižku rozoberá svoje pocity a vlastný svet aj vrah. Čo ma najviac dostalo, bol súkromný život Joeho. Stále viac trpí Parkinsonovou chorobou, trasom a čoraz ťažšie ovláda svoje telo. So svojou ženou Julianne žijú oddelene, ale Joe ju stále miluje. Aj svoje dve dcéry. Joe pri vyšetrovaní nie raz ohrozil rodinu, preto ho žena „odstavila“ od rodiny. Julianne nečakane pozve Joeho späť domov s tým, že môže s nimi ostať na čas bývať. Ale sa aj dozvedá, že Julianne trpí rakovinou a čaká ju operácia a liečba. Dej je fakt napínavý a Joe svojimi psychologickými úvahami postupne odhaľuje vraha, ale aj znova ohrozí život svojich dcér, keď sa ich vrah pokúša zabiť. Veľmi sa mu mení život, keď takmer zomrú jeho dcéry, ale hlavne keď nečakane po operácii zomiera Julianne. Bolo to tak srdcervúce.
Michael Robotham, Sleduji Tě, Hodnotenie 5/5. 7. diel série so psychológom Josephom O’Loughlinom a detektívom Ruizom. Vincent Ruiz je na dôchodku. Stále ich viaže vzájomné priateľstvo. Joe naďalej žije odlúčene od svojej milovanej ženy. Vrátil sa späť do Londýna, deti ho navštevujú. Marnie Loganová je samostatné matka dvoch detí, pätnásťročnej Zoe a štvorročného Elijaha. Jej druhý manžel sa pred vyše rokom stratil. Nikde nie je, nikto ho nevidel. Je to novinár na voľnej nohe. Marnie má finančné problémy. Jej manžel prestávkoval všetky ich úspory a dlží veľmi nebezpečným ľudom. A ony teraz chcú tie peniaze od nej, nútia ju k prostitúcii. Daniel mal životnú poistku, ale kým sa nenájde jeho telo, nemôžu ho prehlásiť za mŕtveho skôr ako za sedem rokov. Dovtedy sa nedá robiť nič. Marnie je pacientkou Joa. Je takou krehkou bytosťou. Mama jej zomrela pri autonehode, z ktorej Marnia vyviazla. Jej tehotná a zranená matka v havarovanom aute porodila. Ale zomrela aj s čerstvo narodeným dieťaťom. Otec sa vzápätí oženil a s novou ženou sa živili ako pestúni. Marnia nie je úplne v poriadku a Joe sa dozvie, že v detstve už bola v opatere psychiatra. Ten mu s nevôľou vysvetlí, že trpela disociálnou poruchou osobnosti. Rozdvojením osobnosti. Je „dvojčaťom“ je agresívny Malkom. A s tým sa mu nepochválila. Okrem toho má Marnia strach. Má dojem, že ju niekto neustále sleduje. Príbeh je rozohraný až do detstva Marnie. Niekto ju vykresľuje ako citlivú a empatickú bytosť, niekto ako bohyňu pomsty. Neviete čo je pravda. Aj ten stalker je nakoniec skutočný a ukrýva sa vo vedľajšom byte a v podkroví. Vie o nej všetko. Kupuje je potrebné veci, daruje peniaze. Ale okolo Marnie sa to začne hmýriť mŕtvymi, presne ako počas jej detstva a dospievania. Je to desivé a vlastne ani presne neviete, ktoré vraždy spôsobil tajomný stalker a ktoré „dvojča“ Marnie. Pútavé a napínavé, príbeh sa mi páčil.
Liz Nugent, Hádanka jménem Oliver, Hodnotenie 5/5. Oliver je tajomný, vzdelaný, šarmantný, úspešný autor detskej literatúry, ktorú jeho žena ilustruje. Taký ten typ, čo ľudí niečím priťahuje. Žije v peknom dome, ktorý zdedila jeho manželka, deti nemajú. Tak ako je u autorky zvykom, postupne nám predostrie trpký psychologický thriller a vykreslí desivý sled udalostí, ktoré vedú až k vražde a ublížení na zdraví. Oliver nie je od narodenia násilnícky typ, ale jeho detstvo ho nakoniec dovedie k tragickým udalostiam. Aspoň tak som ho videla ja. Mamu nemá, vraj zomrela pri pôrode. Otca áno. Je to bývalý kňaz. Oliver chodí do katolíckej internátnej školy, otec ju platí, ale len v nevyhnutnej miere. Nosí obnosené šaty, darčeky k sviatku nedostáva. Aj prázdniny trávi v internáte. Naopak o pár tried nižšie chodí jeho mladší nevlastný brat, ktorému nechýba nič, hlavne pozornosť a láska rodičov. Príbeh je vyrozprávaný viacerými osobami tohto skvelé príbehu, z ich pohľadu. Je o náhodách a manipulácii a hľadaní si svojho miesta na slnku. Oliver voľný čas v škole trávi tým, že pozoruje svoju rodinu ďalekohľadom z chodby školy. Jeho otec s jeho ženou a nevlastným bratom býva totiž za rohom. Jeho brat do školy každý deň dochádza, len on ostáva po celý rok. Opäť môžem knižku iba odporúčať.
Liz Nugent, Hluboko pod kůží, Hodnotenie 5/5. Čím ďalej tým viac sa mi knižky od autorky páčia. Aj teraz ide o hlboký psychologický thriller. Hlavnou postavou je Delia O'Flahertyová. Írska ostrovanka. Milovaná dcéra svojho chudobného otca rybára. Ten ju ako deväťročnú posadí na trajekt z ostrova s tým, že ďalším príde za ňou. To sa ale nikdy nestane. Otec zamkne mamu s jej tromi mladšími bratmi v chalupe, podpáli ju a seba zastrelí. Z Delie sa stáva sirota. Putuje najprv do jednej rodiny a neskôr do sirotinca. Je pekná a je si toho vedomá. A presne vie ako koho zmanipulovať vo svoj prospech. Najmä mužov. Celý tento strhujúci thriller neviete, či jej držať palce alebo ju nenávidieť. Mňa stále rozčuľovalo ako vedela svoje okolie vycicať a dostať tam kde chcela. Dokonalá manipulátorka a sociopatka. Ale na druhej strane, nemala to vždy jednoduché. Išla zo dna do dna. Raz žila v biede, raz v bohatstve, roky ťažko pracovala a žila z minima, pila, drogovala a brala si čo chcela. Vlastne ma až fascinovala, nikdy sa neľutovala, nikdy nikoho nemilovala a viedla pestrý život. Autorka to fakt vie ako vykresliť tieto desivé osobnosti. Môžem len odporúčať.
Od autorky som už jednu knižku prečítala (V úkrytu). A tak som siahla po ďalšom autorkinom diele. Príbeh Sally pre nás čitateľov začína keď má Sally cez štyridsať. Žijú sami, s otcom v rodinnom sídle za dedinou. Otec je bývalý psychiater. Najprv som si myslela, že je to ďalší príbeh autistického dievčaťa. Podľa toho ako Sally rozmýšľa a koná. Otec umiera a keďže jej povedal, nech ho po smrti „hodí do smetí“, ona ho spáli, tam, kde s otcom smeti pálili. Teda nie úplne, predsa len sud s benzínom je na kremáciu málo. A keď na pošte neprevezme jeho penziu, lebo otec zomrel, príbeh naberie na obrátkach. Niekto z polície si pustí pusu na špacírku a tak sa celý svet dozvie, že Sally je vlastne Mary a jej otec a mama sú jej adoptívni rodičia. Ona bola splodená únoscom, ktorý jej mamu uniesol a držal v zajatí od jej jedenástich rokov. Keď mala ona šesť rokov, konečne ich našli. Únosca ušiel a pátranie po ňom bolo neúspešné. Skutočná mama čoskoro umiera a do výchovy si ju vezme manželský bezdetný pár, ktorý sa o ňu staral, keď ich našli. Psychiater a detská lekárka. Prvé čo si z detstva pamätá sú jej siedme narodeniny. Zároveň je v knižke rozprávaný druhý príbeh, príbeh Petra. Ten si pamätá na svoje detstvo veľmi podrobne. Žije v dome, síce zväčša zavretý v izbe. Otec je zubný lekár. Do školy nechodí, vzdeláva ho otec sám, trpí totiž vzácnou chorobou, nikto cudzí sa ho nesie dotknúť, inak by sa mu okamžite spálila koža a umrel by rýchlo vo veľkých bolestiach. Vedľa v izbe býva duch a preto občas počuje vzlyky a nárek. Ale nemusí sa ho báť, lebo je to duch jeho mamy. A ten mu nikdy predsa neublíži. Raz večer sa veľmi rýchlo zbalia, pár týždňov žijú v Londýne a presťahujú sa do Nového Zélandu pod inými menami. Nemusím už ani hovoriť, že časom sa príbehy prepoja, sú tu nečakané zvraty a veľmi zaujímavo napísané ako sa so svojimi hendikepmi museli súrodenci popasovať. A čo zvládli a čo nie. A všetci vieme, kto je ich otec. A predsa, krv nie je voda.
Je v celku zaujímavý román. Autorka čerpá zo svojej práce forenznej psychologičky. Dej nás zavedie do forenzného liečebného centra bývalých väzňov so sexuálnou úchylkou, teraz nazývanú parafília. Parafília, to je, keď človeka ovládajú neobvyklé sexuálne túžby, čo sa vymykajú normálu. Do tohto centra vstupuje mladá psychologička Agáta aby s deviatimi z nich viedla liečebnú psychoterapeutickú skupinu. Každý z týchto chlapov sedel pre niečo iné. Jeden pre pedofíliu, iný pre sadizmus., obnažovanie, obťažovanie na verejnosti, znásilnenie a aj vraždu partnerky (teda v tomto prípade, keďže ide o skupinu mužov). Akoby im chceli dať šancu ešte sa „naučiť“, že to čo cítia a prečo ešte prednedávnom sedeli, je nevhodné. Toto centrum je samozrejme uzavreté a strážené. Ako väzenie. Sedia v kruhu, pri stene bachari a Agáta sa snaží nájsť ich príbeh. No boli to divné príbehy a moc mi ani štýl autorky nevyhovoval. Myslím si, asi ako väčšina, že takýto ľudia už nie sú liečiteľní a sami nevedia prečo necítia vinu a nevnímajú utrpenie svojich obetí.
Chris Carter, Pozorovatel smrti, 13. diel série s detektívom Robertom Hunterom a jeho parťákom Carlosom Garciom. Robert Hunter šéf Losangelského oddelenia ultranásilných zločinov rieši so svojím spolupracovníkom Carlosom Garciom ďalšiu sériu vrážd. Tie sa najprv ako vraždy nezdajú, len šikovná patologička a jej študentka prídu na to, že samovraždy a nehody sú vlastne fingované vraždy. Obete sú popálené a polámané. Dlhodobo a postupne kruto mučené. Obeťami sú ale zároveň slušní ľudia, samotári, pracujúci. Nemajú priateľov, od ľudí si držia odstup. Hunter s Garciom začnú rozpletávať ich príbehy. Zistia, že nie vždy to boli mieri ľudia. Mali obdobie, ktoré ľutujú. Vedia, že sú násilní a prchkí. Často bili a týrali svoje deti alebo deti svojich partnerov. Bili ich a kruto mučili. Ale začali s tým niečo robiť. Navštevujú svojpomocné skupina na zvládanie hnevu. A Hunter a Garcia zisťujú, že majú tie isté zranenia ako spôsobovali týraným deťom. Krutá pomsta. Ale kto ich trestá a kde? Vedia, že takýto vrah tiež musel byť týraným dieťaťom a je ďalšou polámanou bytosťou v tomto príbehu. Tak začnú obchádzať V Los Angeles tieto svojpomocné skupiny, aby vraha odhalili a chytili. A budú sa diviť.
