Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje aktivity
Po par oddychovych knihach som siahla po tejto, s velkymi ocakavaniami. Trocha som sa obavala, ze kniha bude obsahovat mnoho opisov (to ozaj nemam rada), pripadne depresivne naledenie. Nic take vsak nebolo, vsetkeho bolo v knihe presne tak akurat na to, aby som sa vžila do pribehu a nasavala tu spravnu atmosferu močiara, kde sa pribeh odohraval. Je pre az neuveritelne, ze toto je autorkin knizny debut … Tak uzasny a kvalitny a hlavne “neprepoteny” pribeh so silnou zenskou hrdinkou som uz dlho necitala. Ak po knihe pokukujete, urcite nevahajte a siahnite po nej. Nebudete lutovat :). Mna prinutil pribeh zamysliet sa :).
Po precitani trilogie Venkovske sidlo od Anny Jacobsovej som ostala naladena na vlnu rodinnych sag a prijemneho, oddychoveho letneho citania. Preto som siahla po tejto knihe a nelutujem. Autorkin styl mi velmi vyhovoval, stale sa tam nieco dialo a mala som problem sa od knihy odtrhnut. Velmi ocenujem, ze autorka sa venovala kazdej postave - pocitom, myslienkam, prezivaniu a preto ma pribeh uplne pohltil. Vsetkemu v knihe som rozumela, nebolo tam jedine hluche miesto alebo nedomysleny detail. Motylia izba sa mi pacila nielen preto, ze autorka je skutocne talentovana ale hlavne preto, ze zvraty, zapletky a rodinne problemy vykreslila velmi realisticky a v mnohych rodinnych dramach, ktore popisovala, som sa nasla (radsej pomlcim a konkretna nebudem :D). Skratka, perfektna kniha idealna pre oddychove citanie, ktore nebudete chciet pustit z ruk :).
Zaverecny diel rodinnej sagy bol pre mna tym najlepsim z celej trilogie. Autorka je skvela rozpravacka, dokaze navodit atmosferu, ktoru prezivate a zaroven vykreslit zivotne situacie velmi presne, s humorom aj vaznostou … Sice by som to bola prijala aj s mensim mnozstvom opisov, ale aj tak super :). Jednoznacne odporucam celu seriu Venkovske sidlo. Je to velmi prijemne oddychove citanie.
Prvy siel tejto sagy som povazovala za priemermy a mala som v plane si tejto serie oddychnut, ale moja zvedavost a tiez mensia citatelska kriza ma doviedla k tomu, ze som hned siahla po druhej casti. A urobila som dobre! Pacila som mi ovela viac ako prvy diel, malo to spad, dej plynul pekne dynamicky, dialogy boli pekne vypracovane a uveritelne. Stale tam ale bolo na mna az prilis vela podrobnych opisov, ktore ma mierne rusili (za co strhavam 1*). Pribeh sa mi ale velmi pacil a som zvedava, ake rozuzlenie mu autorka pripravila v tretej casti :-). Niektore postavy som si napriek pociatocnej averzii zacala oblubovat (Kalle, Jenny …). Verim, ze moje sympatie budu pretrvavat aj v poslednom dieli a ze “Vsetko bude nakoniec dobre. Nie vzdy tak, ako si clovek mysli, ale bude to dobre.”
V prvom rade chcem napisat, ze Misku Hajdukovu si ako spisovatelku velmi vazim a ani po roku od precitania jej dilogie Rekviem pre anjela a Demonov anjel na tento pribeh neviem prestat mysliet a tieto knihy kazdy den laskam pohladom v mojej kniznici :-). Cez Vianoce som citala Berlinske hviezdy a takisto sa mi pribeh nesmierne pacil a viem, ze k tymto kniham sa urcite vratim :). Ostatne knihy od autorky som tiez precitala, ale tri vyssie menovane mi utveli nielen v pamäti, ale aj v srdci. Preto som s velkym ocakavanim siahla po Zimnom palaci. Mam ju sice kupenu uz od doby, ked vysla, ale “šetrila” som si ju na letne dni, kedy mam dost casu na citanie :). Zial, zatial ju na neurcito odkladam nedocitanu :(. Som priblizne v tretine a zatial neprisiel ten “WAU efekt”, nebolo tam to steklenie v bruchu, ake mavam, ked beriem do ruk knihu, ktora sa mi paci a ktorej pribeh mi zabezpeci krasne straveny cas, na ktoru sa tesim … Mozno je to tym, ze teraz skratka nemam “vhodne obdobie” na tento pribeh, alebo tematikou, ktora ma neoslovila - neviem. Rozhodne nehodnotim negativne, len, zial, mna nateraz neoslovila … Obzvlast pribeh studentky, ktora dala profesorovi facku mi ozaj zatial neulahodil. Nezda sa mi vôbec sympaticka a prave teraz velmi potrebujem pribeh, hrdinku, postavy, myslienky … ktore ma oslovia a s ktorymi sa zžijem. Verim, ze pri dalsom citani tam najdem, co hladam. Kedze knihu som zatial nedocitala, nedavam hviezdickove hodnotenie :).
Velmi pekna obalka a zaujimava anotacia ma pred mesiacmi donutili kupit si celu seriu. Teraz som siahla po prvej casti, lebo som mala chut na oddychove citanie. A v podstate mi to aj vyslo, tato kniha je naozaj taka oddychovka, ziadne velke prekvapenia alebo “wau efekt” tam u mna nebol. Miestami mi prekazali dlhe opisy, ktore na mna cihali z kazdej strany a robili knihu nudnou. Na druhej strane sa mi celkom paci zaujimava atmosfera prostredia, v ktorom sa pribeh odohrava. Mrzi ma ale, ze s tymi opismi a “natahovanim” autorka vytvorila knihu, kde sa zvraty odohrali doslova na par riadkoch, bez blizsieho vysvetlenia na ukor nudnych a zdlhavych OPISOV (opakujem sa schvalne, lebo tak to autorka robila v celej knihe). Viac by som si knihu uzila, keby som chapala aj pohnutky postav v dolezitych situaciach, nielen mala vedomost o tom, ako presne vyzera nejaka luka :-). Postavy … Franzi sa mi paci, je sympaticka a kona racionalne (zaver som nepochopila - autorka sa totiz neunuvala blizsie to citatelovi objasnit, alebo to bol zamer, aby som siahla po druhej casti? Ktovie?). Jenny mi lezie na nervy, je arogantna, namyslena, sebecka. Najradsej je vtedy, ked sa niekto stara o jej vlastne dieta a ona zatial moze behat po svete a komplikovat ludom zivot. To, ze dietatu odoprela styk s otcom radsej komentovat nebudem. Nastastie sa v deji vyskytuju aj ine postavy, ktore vyvazuju priestor a vdaka ktorym som bola ochotna Jenny “znasat” a knihu vôbec citat. Zaverom zhrniem -ako oddychovka ok, ale nie kniha, ku ktorej by som sa chcela v buducnosti vratit. Zo zvedavosti si niekedy precitam aj druhy diel, teraz vsak potrebujem od tych vecnych autorkinych opisov dlhu pauzu :).
Oj, tak toto mi nevyslo. Kupila som si z druhej ruky, zaujala ma anotacia (aj obalka). Zial, nedokazala som tento skvost docitat, len som si precitala koniec, nech viem, ako to dopadlo. Podla mna presladene, umele, neuveritelne, gycove, predvidatelne … radsej cas straveny nedocitanim tejto knihy vyuzijem na iny, kvalitny pribeh. Za mna teda nie a nemôzem odporucat.
Knihu som si zohnala na zaklade odporucania a recenzii. Moje ocakavania nesplnila, pretoze podla hodnoteni som cakala ovela viac. Citala som podstatne silnejsie a zmysluplnejsie pribehy ako tento. Po docitani viacero veci nedava zmysel … Myslienka dobra, za mna spracovanie slabe. Mozno perfektne pre nastrocne, pre mna, zial nie. Priemer.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tato kniha si nasla mna a nie ja ju :). Pocas nudnej chvilky, ked som stala v rade na postu som si pozerala na kniznom bazari na fb novinky a zbadala som inzerat. Bolo v nom mnoho pre mna neznamych knih, ked som zbadala tuto. Pre mna len dalsia neznama kniha, ale z nejakeho dôvodu som sa k nej pohľadom parkrat vratila, zapamätala som si jej nazov a pocas dalsieho cakania som si o nej vyhladala viac. Prve, co ma zaujalo, bol nazov Byvali jsme bratri, ktory vo mne evokoval zradu, minulost, sucasnost. Druha vec bola obalka. Dvaja mali chlapci, na pozadi symboly tak tragicky zname. Precitala som si anotaciu a ta ma utvrdila v tom, ze moj bankovy ucet opat raz zaplace, pretoze do par min bola kniha objednana a zaplatena. Po par dnoch, ked mi kniha prisla domov som zrovna nemala naladu na citanie, okrem toho som mala rozcitane dalsie knihy a zazivala som mensiu citatelsku krizu. Preto som ju len zaradila do kniznice na miesto, kam zanrovo patri a okrem rychleho ohmatania, pohladu a zalozenia do policky som sa viac knihou nezaoberala. Nasledujuce dni mi tam zakazdym ubiehal pohlad, vzdy ked som sla okolo mojej kniznice, kde mam stovky neprecitanych knih a mne pohlad stale letel prave k tejto jedinej. Vravim si, nie, Alica pod citat, co mas v plane a k tejto sa dostanes neskor. Pravdou vsak je, ze nieco ma k tejto knihe velmi silo tahalo. Tak aj bolo. Po docitani knih, ktore ma nenadchli alebo neuspokojili som si dala par dni pauzu a vtedy som spontanne prisla ku kniznici a vytiahla tuto knihu. Dala som prebal dole (citam bez neho, aby som ho neposkodila), urobila som si kavu a pustila sa do citania.
Prvych par desiatok stran som bola skepticka. Chudobny Ben, Cat prechadzajuca krizou sebadôvery a energicky Liam sa maju postavit v sudnom procese proti Eliotovi, mocnemu, bohatemu, vplyvnemu filantropovi, milacikovi starostu, medii, stedremu donatorovi charity, Chicaga a vsetkeho mozneho s pochybnou minulostou. Avsak autor nam postupne odkryval suvislosti a prostrednictvom Benovych spomienok a jeho rozpravania nam ukazal, ze veci nikdy nie su take, ako sa nam zdaju byt. A cim hlbsie sme o tom presvedceni, tym viac sa môzeme mylit. Benove spomienky nam ukazali nielen to, aky bol on sam, ale aj to aki boli ludia okolo neho, ako sa spravali, ake mali nazory, co boli ich sny a trapenia a preto som pribeh, ktory Ben postupne rozpraval Cat vnimala mimoriadne citlivo a pozorne. Niektore state boli pre mna prilis emocne silne a preto som vtedy bola nutena knihu polozit, pustit si relaxacnu hudbu a ist to predychat na balkon.
Tato kniha sa mi dostala pod kozu, to rovno priznavam. Zacnem Benom, Ben je nesmierne inteligentny, rozhladeny, dôvtipny, empaticky, mily clovek a jeho sarm na mna doslova salal zo stran. Stale je vsak tajomny, nic o nom nevieme, okrem pribehu, ktory rozprava a obvinenia, ktore vzniesol. Okrem tajomna pri nom citim akusi nadprirodzenost, aku neraz vycitila uz aj Cat. Ako mlady chalan bol iste fesak, odvazny do boja, sikovny na plnenie uloh pre odboj ale plachy pri dievcatach, napriek tomu mu zivot do cesty postavil Hannu, Ktorej ostal verny cely svoj zivot a ani po odluceni ju nikdy neopustil, ani ona neopustila jeho. Ben ostal cely zivot verny nielen svojej laske, ale aj idealom, presvedceniu a moralnemu imperativu - vzhladom k Ottovi. Ben sa nebal ani zoci voci moznej smrti postavit sa na obranu svojich milovanych a riskoval svoj zivot vzdy, ked si to bezna situacia (zhananie jedla) vyzadovala a robil to s lahkostou a filozofiou “ja sa o seba postaram, musim nam ale doniest jedlo”. Do Bena a jeho nadherneho vztahu s Hannou som sa zamilovala. Doslova. Doteraz sa mi to nikdy nestalo, ale ano, teraz uz viem, ze je mozne zamilovat sa so kniznej postavy a nebola by som to ja, keby tato laska bola jedina :D.
Otto, postava, ktoru by ste mali nenavidiet. Ked ho opustila matka a jeho otec si nevedel odopriet svoj tekuty konicek, pricom nebol schopny sa o neho postarat, odniesol ho do domu Benovych rodicov. Tam vyrastal spolu s Benom a Bekou. Z Benna a Otta sa stali bratia, Otto vnimal svoju nevlastnu sestru Beku ako sestru, ktoru treba chranit. Ked Beke ublizili na ulici, pretoze je zidovka, Otta to natolko rozhnevalo, az sa rozhodol chodit vzdy s nou a chranit ju, pricom sa raz pocas toho skaredo poranil az tak, ze dozivotne si na tento incident niesol spomienku v podobe skaredej jazvy. Otta napokon Benov otec prehovori, aby prijal ponuku jeho vlastnej matky (ktora sa z nicoho nic objavila u ludi, ktori vychovali jej syna namiesto nej), ta ho varovala a ziadala, aby siel pracovat pre nacistov. Otto sa s matkou nechce ani bavit, ale Benovho otca si tak vazi, ze napokon sa jeho rade podriadi a k nacistom sa prida. Vdaka svojmu novemu postaveniu chvilu pomaha Benovo a jeho rodine, no
postupne mu stupne slava do hlavy a s ideologiou sa stotozni az natolko, ze pri plneni rozkazov nepozna ziaden sucit ani pokial
Ide o ludi, ktori ho roky vychovavali a s ktorymi vyrastal. Teraz je z neho Elliot a ano, mala by som ho nenavidiet, ale nemozem. Stale v nom je ista cast toho Otta, ktory chranil svoju nevlastnu sestru vlastnym telom, Otta, ktory chcel nosit Davidovu hviezdu, aby ukazal rodine, ktora ho vychovala, ze k nej - k nim patri.
Liam je postava, do ktorej som zalubena tiez. Sikovne sukromne ocko, kamarat Cat uz zo strednej a hlavne - celozivotna laska utajena a trpezlivo vyckavajuca az do doby, kedy im obom do zivota nevstupi Ben.
Cat. Cat bola moja kamoska, spriaznena dusa. Presla si tazkym obdobim a nedavno sa vratila k pravnickej praxi. Cat ma nizku sebadôveru, je v strese a pod tlakom, ktory je na nu vyvijany v praci. Napriek tomu ju Liam spracuje, aby sa venovala Benovi, ktoreho rozpravanie jej postupne otvara oci aj v jej vlastnom zivote. Viete, ako sa hovori “doteraz som sa pozeral, ale teraz uz vidim”. Nieco take sa stalo Cat vdaka Benovi. Napriek obavam a nedostatocnej viere vo svoje schopnosti sa Cat rozhodne urobit spravnu vec a podat žalobu na Eliota. Statocne znasa vsetky prikoria, ktorym celi ako pravnicka, bojuje so zakulisnymi hrami vplyvnych v pozadi pripadu a hlavne, hlada si cestu sama k sebe a k svojmu zivotu. S Benom sa stanu velmi dobri priatelia a ich priatelstvo nikdy neskonci (vid zaver knihy).
Zhrnutim konstatujem, ze lepsi, krajsi a uzasnejsi pribeh som v zivote necitala a to mam nacitanych stovky knih. Toto je odteraz moja TOP 1 kniha a naozaj neviem, co mam citat teraz, ked som docitala toto grandiozne dielo. Kazdopadne odporucam vsetkymi 10, je to naaaadherny pribeh a dozviete sa aj mnoho faktov o druhej svetovej vojne, ktore nie su sirokej verejnosti uplne zname :).
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Citala som uz vela podobnych knih. Tuto som si kupila z viacerych dôvodov. Pacila sa mi obalka, zaujal tajomny nazov, oslovila ma anotacia a poslednou bodkou bola tematika druhej svetovej vojny spolu s prelinanim deja so sucasnostou, resp.rokom 1993. To vsetko spôsobilo, ze som sa na tuto knihu nesmierne tesila, ale moje ocakavania splnila len zcasti. Vojnovy zivot, odboj, historicke udalosti tam boli spominane len okrajovo a to na ukor osobneho pribehu Celeste (Ceci). Ceci ma cely dej nesmierne štvala, liezla mi na nervy a doslova som mala chut ju prefackat. Akonahle stretla Myriam, zacala byt egocentricka, hystericka, nevdacna, protivna, arogantna a nezaujimalo ju nic ine, len jej intimne stretnutia s nou, ich laska a blaho Myriam. Fajn, zamilovana 18-rocna baba, chapem. Ale ze sa tak otrasne spravala k ludom, ktori jej dovtedy boli vsetkym, cely jej zivot ju lubili, pomahali jej a viedli ju, to som prehryzt skutocne nemohla. Velmi lutujem jej brata Leona, ktoremu sa neozvala do konca jeho zivota, napriek tomu, ze vedela, ze jej zachranil zivot a nechala ho zomriet sameho, sklamaneho a nestastneho. Velmi lutujem Paula, ktory napriek vedomiu o jej nevere - nielen fyzickej vedel, polozil za nu zivot a ona nebola ochotna ani len uctit si jeho pamiatku. Zhrnutim konstatujem, ze roman ako taky je pekny, ale hlavna postava je pre mna extremna nesympaticka, ani po docitani sa nedokazem stotoznit s jej egoizmom a bezcitnostou. Naopak, Annie, postava, okolo ktorej sa odohrava dejova linia v roku 1993 bola “môj človek” a jedine, co lutujem je, ze jej autorka v romane nedala viac priestoru. Kniha stoji za precitanie, ale v kniznici si ju nenechaˇ, posuvam dalej.
