Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
S dcérou ( 10 rokov ) máme radi Rýchlé šípy. Keď sa zjavila kniha, ktorá odkazuje na Foglara a uvidel tie nádherné ilustrácie, tak som neváhal.
Začnem takto, dcére sa to neskutočne páčilo. Čiže cieľovku trafil. Ja som si miestami spomenul aj na Troch pátračov, ale tu sa z trojice kamarátov rýchlo stane len dvojica. Kamaráti nie sú až takí kamaráti. Tondove vnútorné monológy a čerstvé zaľúbenie mi skôr vadili. Mysterióznemu tajomnu okolo Prašiny som veľmi neveril, moje predpoklady sa potvrdili a som rád, že autor prišiel s logickým vysvetlením a nezostalo pri sci-fi motíve.
Za mňa by to boli poctivé tri hviezdy, ale keď to spriemerujem s mojou dcérou, tak štyri z piatich.
P.S. Ja som si až neskoro uvedomil, že kniha je originál v češtine a zakúpenú mám slovenčinu. Ak s tým vaše dieťa nemá problém, tak kvôli celkovej atmosfére odporúčam originálnu verziu. Tá slovenčina v Praze ma trochu rušila :-)
Starý dobrý Reacher v malom meste, tentoraz sa mu pri pátraní po rodisku jeho otca podarí dostať do sporu s dvoma mocnými rodinami, ktoré urážku nenechajú len tak.
Príbeh mladej dvojice, ktorá uviazne v odľahlom hoteli má približne rovnaký priestor a aj keď viete kam celý čas smeruje je napísaný parádne.
Jedna vec, ktorá stojí Lee Childa hviezdu je fakt, že okrem Reachera rovnako analyticky myslia a rozprávajú iné postavy. Dvojica aj policajtka. Síce sa to číta skvele, ale nemalo by to tak byť.
A tiež je tam jedna nedotiahnutá dejová linka.
Napriek tomu skvelé čítanie.
Ak sa severské krimi vyznačuje vnútornými monológmi, psychologickými sondami do životov vyšetrovateľov a popisovaním situácií z pohľadu vraha tak áno, môžeme Nenávisť považovať za "naše" severské krimi.
Osobne dávam prednosť priamočiarejšiemu spôsobu, ale mám slabosť aj pre Harryho ( Húla ) Holeho, takže so spôsobom podania príbehu som nemal problém. Ak by som dal jednu z mála výčitiek tak práve ten pohľad vraha, pretože som už na začiatku identifikoval o koho pôjde - aj keď také jednoduché a jednoznačné to nebolo, ale to uvidíte.
Vyšetrovanie je dobré, postavy uveriteľné a autor položil základy pre svoju "Leo Legen" sériu. Motív a záver ma prekvapil a potešil. Takže 4/5 sú na slovenské pomery zaslúžené. Dúfam, že Juraj Thal má už v hlave rozpracovaný ďalší prípad.
Poznáte ten skvelý pocit pri čítaní kníh, keď hltáte riadky a tužíte vedieť, čo bude ďalej? Pri tejto knihe sa dostavil raz na strane 225 a o štyridsať strán ďalej som rozlúštil tajomstvo zmiznutia.
Za pozitívum knihy považujem, že sa číta rýchlo a to je asi tak všetko. K postavám som si za celé čítanie nenašiel cestu. Hlavný hrdina označený v anotácii ako bývalý vojak a hacker ma naladil, ale Gibson neznáša zbrane a podľa vlastných slov, nie je ani najlepší hacker, takže jeho konfrontácie s ľuďmi, ktorí ho chcú zabiť, sú také nijaké. Väčšinou ich rieši niekto iný.
Nakoniec ma prekvapilo, že v angličtine sú vonku s Gibsonom už tri knihy. Čitateľ ktorý má rád Reachera, Mitcha Rappa, alebo Greya Pierca tu nemá komu priľnúť. K tomu niekoľko wtf momentov a nemastný neslaný záver a viac ako dve hviezdy dať nemôžem.
Kariku čítam s niekoľkoročným odstupom, najskôr bolo dôvodom, že mám kopec vlastných žánroviek, čo nestíham a postupne sa z toho stal zvyk. Takže vždy keď vypukne to veľké haló, tak ma obíde a knižku si vychutnám v kľude, bez emócií. Tentoraz som urobil výnimku a neviem či to bolo dobre.
Tretia „hororová“ knižka Jozefa Kariku a moja prvá ( hororová – mafiánske a Na smrť som čítal, aby som nevyzeral ako ignorant. )
Jeho predošlé Strach a Tmu všetci ospevujú. Jozef je zručný autor, má svoje postupy, svoj jazyk a štýl. Za tie roky sa z neho stal skúsený bestsellerista, každá kniha sa očakáva. Prirovnanie k slovenskému Kingovi obstojí. Píše dobre a tiež dostal horor do mainstreamu.
Kniha je to špecifická. Legenda hovorí, že autor vychádza z rozhovorov s Igorom, ktorý „TO“ zažil a príbeh v podstate len zbeletrizoval. To, či je to skutočnosť, alebo nie, celé to haló okolo toho, môžeme považovať za marketingovú kampaň, niečo, čo niekoho donúti pátrať na nete, iného vydať sa do hôr, alebo rozmýšľať, či sa to naozaj mohlo stať. Legenda si môže žiť vlastným životom a robiť knihe reklamu. Misia splnená.
Čo ja? Nič. Nezabralo to, dokonca mi to každou stranou viac a viac vadilo. Neustále prepisy mailovej komunikácie, poznámky pod čiarou, autorove komentáre. Vždy keď sa mi podarilo ako tak sa zažrať do príbehu, objavila sa kurzíva J.K. a bolo po atmosfére. Pritom to mohlo byť na piatich stranách zhrnuté na záver knihy pre tých, čo veria, že pravda je tam vonku.
Horšie ako kurzíva bolo len už prihováranie sa hlavnej postavy priamo čitateľovi. Áno, som hrozný vadilo mi aj to a ešte neustále opakovanie toho, čo už vieme, alebo veršov pesničky. ( Od Kinga viem, že sa to robí, sám som to párkrát použil, ale neberie ma to. )
Čo sa mi teda páčilo?
Príbeh. To v čom je Karika dobrý. Scéna v cvokárni. Po nudnejšom úvode mi ukázala, že sa to oplatí čítať. Potom to zas upadlo do rýchločítania, ale v horách to vygradovalo parádne a tam som si to užil. Ako fanúšik Hviezdnej brány mi takéto rozuzlenie vôbec nevadilo, dokonca potešilo a mohol by som sa v ňom rýpať pekne dlho.
Prečo teda štyri z piatich, keď je toľko vecí, ktoré sa mi nepáčili? Zažil som to už pri „zas tom prekliatom Kingovi“ knižke Duma Key. 350 strán nudy a vaty, ktoré úplne prevalcovalo posledných 150 strán.
Karika záverečným výletom zmietol všetky pochybnosti a znovu ukázal to čo už vieme, že vie písať vie.
Peter Adamecký opustil značku “Piešťanskej spojky” a vrhol sa na nový príbeh s novými postavami, tentoraz o Islamskom štáte, džiháde a terorizme.
Čitateľ nemusí poznať autorovu predchádzajúcu tvorbu, aby si Vyznávača prečítal a dokonca by som to aj odporučil. Pretože prečo to nepriznať hneď z úvodu, tretia kniha Petra Adameckého je zatiaľ jeho najlepšia.
Nejde o zvolenú tému, ktorá sa zdá vysoko aktuálna, aj keď pre znalca pomerov nie je islamský terorizmus, alebo terorizmus zaštítený Islamom novinkou. Snaha vymazať Izrael z povrchu zemského prebieha v podstate od jeho vzniku, ale pre niekoho to môže byť „novinka“ :-)
Na druhú stranu treba dodať, že z každého “historického okienka” alebo “pre čitateľa vysvetľujúcej vsuvky” je cítiť autorov prehľad vo svete tajných služieb a záľubu v histórii. Či už sa jedná o staroveké Grécko, alebo Mezopotámiu, či Islamský štát.
Skvele mieša fakty a fikciu. Keďže mám oči otvorené a táto téma mi nie je cudzia, spoznávam v mnohom skutočné udalosti, ktoré sa stali. Samotný príbeh pracuje ako hodinky. Spolu s hlavným hrdinom dávame dohromady puzzle, aby sme videli celý obrázok a aj keď my ho uvidíme o niečo skôr ako hlavný hrdinovia, nič to neuberá na napínavosti, pretože čakáme, či to s výdatnou podporou Mossadu zvládne, alebo nie.
Plusy:
Jednoznačne postavy. Nemusíme o nich toľko vedieť, no napriek tomu sú nám o niečo bližšie ako v Piešťanskej spojke.
Mossad. Mossad si robí svoju prácu a inak to nejde. :-)
Prepojenie finančných skupín a politikov. Biznisu a džihádistov. Islamského štátu a jeho pohľadu na usporiadanie sveta. A všetkého dokopy.
Kopec drobných upozornení na novinársky hyenizmus, alebo bláznov, ktorí veria v iluminátov, alebo na celosvetové židovské sprisahanie.
Mínusy:
Možno by som predsa len jeden našiel a to, že skoro v každom rozhovore postáv musí byť nejaká hláška, odfajč, alebo nejaká silácka poznámka. Väčšinu času som sa uškŕňal, ale niekedy mi to prišlo až na silu. Ale iný kraj, iný mrav.
Takže príbeh mal spád. Akcie tak akurát na špionážny román. Napínavé to bolo aj bez toho. Možno si nakoniec poviete, že to je trošku pritiahnuté za vlasy, ale je to román a buď sa rozhodnete, že idete tú hru hrať, alebo nie.
A pokiaľ idete, tak je to celé v poriadku a zabavíte sa. No a koniec je taký “Adameckovský” :-)
Tak ak som minule dával Piešťanskej spojke päť z piatich, lebo je u nás málo akčných thrillerov a v skutočnosti by si zaslúžila štyri, tak Vyznávač dostáva päť, slovom 5 hviezd bez nejakej falošnej kolegiálnosti.
Piešťanská spojka 2 je pokračovanie, aké od politicko-špionážného románu čakáte. Poznáte postavy, prostredie a v podstate aj motiváciu väčšiny zúčastnených. Prím hrá dej, príbeh a to je to, čo mám na knihách rád.
Stále platí, že slovenských akčných thrillerov je na Slovensku menej, ako dobrých vtipov v Neskoro večer a tak sú očakávania stále veľké, zvlášť keď to Peter Adamecký vo svojom debute rozbehol viac ako parádne.
Do hry sa dostáva aktuálny a reálny “Ukrajinský scenár” a “Pomsta”. Tá je naozaj dôležitým motívom, ktorý sa linie celým príbehom. Do hry sa dostávajú ruskí Specnaz, politici, príslušníci spravodajských služieb, ale aj slovenskí vojaci a policajti. V prvej polovici príbehu prevláda politika, spravodajské hry a prípravy. V druhej sa k slovu dostávajú zbrane, technika, chybné politické rozhodnutia a boj.
Kým v jednotke bolo vojenskej akcie menej, tak v dvojke by som sa nemusel sťažovať, ale budem sa :-)
Čo vlastne môžem knihe vytknúť?
Stále som za celú knihu nenašiel nikoho komu držať palce. Skákal som z jednej na druhú a nikdy to nebolo celkom ono. Nejde o chybu vo vykreslení postáv, tie sú skvelé ako obvykle. Ide skôr o to, že tam nie je žiadna vyslovene pozitívna. Áno, áno, tvári sa tak Paluš, ale láskou som k nemu nezahorel. Politici, agenti, vojaci,policajti, či ľudia. Prevládajú negatívne charaktery. Občas niekto urobí nezištne to čo treba, ale v človeku zostane taký zvláštny pocit, akoby to bolo len náhodou.
Napríklad scéna keď náckovský vojak začne besnenie v dedine si ( u mňa ) pýta protiváhu trebárs v podobe príslušníkoch 5. pluku, ktorí boli neďaleko a mohli to ukončiť, alebo minimálne doniesť nejaký morálny kompas.
Resumé je ale také, že je to skvelý špionážny thriller odohrávajúci sa primárne na Slovensku. So skvelým, rýchlo plynúcim dejom, bez zádrhelov, bez zbytočného vnútorného filozofovania postáv.
Ak by som mal zobrať hviezdu, tak za to, že som stále nemal komu držať palce, ale nevezmem až do času, kým nebudú na Slovensku aspoň piati autori, ktorí píšu špionážne/military/politické thrillery.
Takže za 5* a teším sa na ďalšiu knihu Petra Adameckého, kde si konečne užijem aj trochu Mossadu :-)
Špionážnych, či akčných thrillerov odohrávajúcich sa na Slovensku je menej ako pozitívnych správ v kriminovinách, takže keď sa už niečo také objaví, očakávania sú obrovské. Je to ako so slovenským filmom. Buď nečakáte nič, alebo čakáte veľa. Pre istotu som nečakal veľa a začalo to fakt veľmi dobre. Prvotná zápletka, politika, druhá zápletka, Rusi, tretia zápletka, Afričania. Obrazy sa striedajú. Postavy prichádzajú. Akcia. Zákulisné politické hry. Súboj spravodajských služieb až po /malé/ veľké finále. Postavy – silná stránka knihy. Je ich síce veľa, ale nevadí. Majú svoje miesto. Robia si svoju prácu. Napísané sú skvele. Pri postavách niektorých politikov sa musel autor skvele baviť a ak nie, tak ja som sa bavil skvele pri čítaní. Hlavne prezident bol reálnejší ako sama realita. Postavy však skrývajú pre mňa aj jedno z mála mínus tejto knihy. S hlavným hrdinom referentom Služby Lánikom som sa nedokázal stotožniť. Čert to ber stotožniť. Ale ani som mu nedržal palce. Bol len jednou z postáv. Dobrá, ale nebola napísaná tak, aby som jej držal palce. Druhá výčitka – akcie som si predstavoval viac. Som akčne založený. Ano kiss-kiss-bang-bang by som zniesol viac, ale priznávam, že kniha dynamiku nepostráda a politicko/diplomatické roztržky to skvele vynahradia. Hviezd dávam 5*, aj keď jednu by som mal zobrať za to, že som nemal komu držať palce. Ale keďže je to viac ako len príjemné čítanie, tak tento skvelý politicko-špionážny thriller odohrávajúci sa na Slovensku - dostáva 5*
Ešte nikdy som nerecenzoval kuchársku knihu. Veď čo by som napísal? Recepty sa v dnešnej dobe dajú vygoogliť za 3 sekundy, tak načo kniha? Lenže Dvaja Talianski gurmáni, to nie je len kuchárka. Je to zážitok. Pre mňa je varenie jedla v prvom rade dobrodružstvo. Svet do ktorého sa môžem ponoriť a užívať si. V druhom rade je to pastva pre oči. Patrím medzi ľudí, ktorí si potrpia na food dizajn, lebo to perfektne nabudí chuťové bunky. A nakoniec je to chuť. Starí páni ponúkajú recepty, ktoré v štandardných kuchárkach nenájdete, napriek tomu nie sú zložité na prípravu. Krásne fotografie, skvelé sprievodné texty. Mám za sebou polovicu receptov, ani jeden nesklamal. Je jedno či urobíte antipasti, domáce cestoviny, mäso, alebo dezert. Zabodujete s každým. Takže ak chcete byť za hviezdu. Jednoznačne prvá voľba!
