Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.

Více informací v našich návodech

Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Více informací v našich návodech

Přečtete na:

Nepřečtete na:

Jak číst e-knihy zabezpečené přes Adobe DRM?

Alexander J. Kenji

Moje srdcovky

Moje aktivity

Alexander J. Kenji napsal recenzi

13.07.2025 07:59

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Prvá tretina knihy je skôr ezoterické porno, dvojica si to rozdáva, splýva v jedno, hodinové orgazmy, aké panička so svojím manželom nikdy nezažila.

Keď konečne príde trojica zločincov a bývalého špičkového agenta prekvapia, vydatú paničku znásilnia a zabijú, tak sa Flaubert vydáva po ich stopách.

Nič proti autorovi, ktorý teda toho za svoj život dokázal viac, ako zrejme ja dokážem, ale o žánri špionážny/akčný thriller, toho veľa nevie.

Tretina knihy je teda to ezoterické porno. Ďalšie dve tretiny ide po stopách zločincov, ktorí sa rozdelia. Vypočuje prvého. Trochu pomučí, nahráva doznanie, nejaká divná obsesia autora sexom, lebo zas opakuje ako si zločincov parťák užil s tou kurvičkou. Do toho má nejaké filozofické reči.

Nájde ďalšieho. Nepochopiteľné pre mňa je, že sa Flaubert vydáva za nejakého súkromného detektíva a zločinec netuší, že je to chlap, ktorého prepadli. Opäť to isté ako s prvým zločincom. Copy/Paste. Aj s užitím si z kurvičkou a opisom. Potom odhalenie ala Scooby-Doo, ja som ten, čo ste ho prepadli… blabla.

Do toho vyšetruje polícia. Klišé policajta a jeho posledný prípad, lebo je to jeho posledný deň v práci a nechce nechať kolegom rozrobený prípad. Navyše tam spí s nejakou kolegyňou, ktorú si vezme na záverečnú akciu, vôbec som to nepochopil prečo práve ju, lebo sa tam až do záveru neobjavila.

Tretí zločinec. Hlava operácie. Opäť sa Flaubert vydáva za detektíva. Zločinec netuší, že je to chlap, ktorého prepadli. Snaží sa nahrať doznanie na diktafón. Opäť podrobné opísanie situácie ako si to jeho parťák rozdal s tou kurvičkou. Copy/Paste číslo tri. Navyše je tam úplne vtipný moment, keď sa mu Flaubert odhalí, že je to on a o pár strán zločinec zas vypráva, že on si to s tou kurvičkou nerozdával a že nevie, čo sa stalo s chlapom a Flaubert mu pripomenie, že on je ten chlap, ktorého prepadli. A zločinec, že hej, hej…

Tá kniha mohla mať sto strán deja, zvyšok boli stále tie isté kecy dookola.

Alexander J. Kenji napsal recenzi

03.05.2025 07:01

Kniha začína zhurta. Kým Ballardová surfuje ukradnú jej z auta zbraň a odznak. Miesto ohlásenia nadriadeným, čo by mohlo znamenať jej koniec ako šéfky oddelenia odložených prípadov sa rozhodne, že si zlodejov vypátra sama.
Popri tom tu máme prípad Obliečkového vraha, ktorý sa môže pohnúť, vďaka získanej DNA, ktorá vykazuje príbuzenský vzťah so znásilňovačom a vrahom spred dvadsiatich rokov.
Navyše prichádza Maddie Boschová, ktorá by chcela vypomáhať na odložených prípadoch, hlavne preto, že by raz chcela byť detektívkou a ešte má aj solídnu stopu k jednému z najvychýrenejších prípadov LAPD a to vraždu Hollywoodskej hviezdy Čiernej Dahlie.
Prípady odsýpajú. Ballardová nemá času navyše, pretože pátranie po zbrani a odznaku sa skomplikuje. Na pomoc prichádza Harry Bosch a z prípadu plážových zlodejov sa stáva prípad vhodný pre FBI.
Connelly ponúka klasickú procedurálnu detektívku. Dôkazy, výsluch podozrivých, nové stopy, alibi, falošné, či pravé a ďalšie stopy a tak ďalej. Žiadne rozjímanie nad prípadmi, žiadne siahodlhé psychologické ponory do života vyšetrovateľov a dejové linky ich rodinných príslušníkov ako je to v severskom krimi aj keď Ballardová chodí na terapiu a rieši problémy s matkou, ktorá ju opustila v detstve. No je to tak akurát, aby čitateľ vedel, že tie postavy majú život, ale zbytočne nás to neťahá od prípadov, ktoré hrajú hlavnú úlohu.
Prípady sú super. Moderné metódy dokazovania ako DNA a geneaológia sa tu miešajú s klasickým výsluchom podozrivého a sledovaním nových stôp. Do toho politika v policajnom zbore LAPD.
Na vatu nie je čas a miesto a aj keď Harry Bosch už isto iste prenecháva miesto mladším ročníkom, Ballardová a jeho dcéra Maddie sú skvelý tím.
Niekedy mám aj pocit, že tieto nové Boschovky ma bavia viac, ako niektoré najstaršie.
350 strán ušlo ako nič a ja dávam 5/5* lebo to nemalo žiadny zádrhel.

Kniha: Čakanie (Michael Connelly), 2025
Čakanie
  • Michael Connelly
4,8
371 Kč

Alexander J. Kenji napsal recenzi

18.02.2025 14:25

Hlavný hrdina knihy Firma Mitch McDeer je veľké zviera v najväčšej právnickej firme na svete.
Pretože pred pätnástimi rokmi obral mafiu o desať miliónov dolárov a zmizol, stále nemá veľmi rád publicitu, ale tak jeho nepriatelia sú dávno mŕtvi alebo vo väzení, takže vezme veľký prípad.
Kniha sa začína prípravou na arbitrážny súd tureckej firmy a líbyjskej vlády. Firma postavila most v púšti, ktorý nič nespája, takže Muamar Kaddáfí sa rozhodol, že nakoniec nezaplatí pol miliardy dolárov.
Lenže v Líbyi unesú Giovannu, dcéru Mitchovho mentora a držia ju ako rukojemníčku. Chcú sto miliónov a tak začína závod s časom. Líbyjská vláda sa snaží tiež, lebo ju uniesli povstalci, takže Kaddáfí nejedná práve v rukavičkách, navyše keď dôjde ku krvavým stretom.

Väčšinu knihy sledujeme ako sa Mitch snaží získať peniaze. Odhaľujú sa vzťahy v právnickej firme a aj to, že nie všetci sú ochotní platiť zo svojho. Zároveň sa Mitch snaží ochrániť svoju rodinu aj keď jeho manželku únoscovia zatiahnu do svojej hry.

Sú tam také tie momenty, že kto za tým stojí a prečo práve Mitch a jeho žena a či za tým nie je niekto z predošlej knihy Firma, obzvlášť keď sa v malej odbočke vyberie do malej právnickej firmy riešiť odsúdeného na trest smrti, ale celé to vyšumí do stratena.

Stručným, faktografickým štýlom mi to začína pripomínať neskorších Forsythov, kde človek začína mať pocit, že číta reportáž a nie beletriu, ale to tiež nie je na škodu, lebo sa tým odbúra vata.

Svojím spôsobom je to zaujímavá kniha o tom, ako môže fungovať vyjednávanie pri únose, ako pracujú súkromné bezpečnostné služby a ako si právnici všetko radi vyúčtujú a lietajú súkromnými lietadlami.
Zároveň ma to veľmi nebavilo a s knihou som sa poriadne trápil.
No jo a do súdnej siene sme sa ani nepozreli...
Tri z piatich *

Alexander J. Kenji napsal recenzi

02.01.2025 19:44

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Posledné zbytky ľudstva opúšťajú umierajúcu Zem a zúfalo hľadajú nový domov. Vydávajú sa na cestu podľa starých hviezdnych máp predkov a nachádzajú terraformovanú planétu pripravenú pre ľudský život.
Planéta však na ľudstvo nečaká.
Posledný pokus geniálnej vedkyne, ktorá sa rozhodla urýchliť evolúciu a vďaka nanovírusu skrátiť čas počas ktorého sa z opíc stanú inteligentné bytosti, ktoré ju budú oslavovať ako bohyňu.
Ale na Zemi dôjde ku konečnej vojne a konkurenčné frakcie vyšlú do vesmíru počítačový vírus, ktorý má terraromovaniu planét zabrániť.
Opice, ktoré mali osídliť planétu zhoria v atmosfére, no nanovírus si aj tak nájde svojho hostiteľa.
Pavúky.
Dej sleduje osudy pavúkov na ich ceste k inteligentným bytostiam, ktoré budú schopné dobývať vesmír a tiež vesmírnej lode s poslednými ľuďmi, ktorí sa zachránili zo Zeme na ktorej sa už nedá žiť. Posledná nádej na prežitie ľudstva. Archa.
Obe dejové línie sú zaujímavé a rozprestierajú sa po dobu stoviek až tisícov rokov. Tieto časové skoky mi v tom najlepšom pripomenuli Asimovu Nadáciu.
U pavúkov sledujeme, ako sa z drobných lovcov stávajú dominantným živočíchom na planéte. Ako rastie ich vplyv, nadvláda. Politikárčenie medzi vedcami a kňažkami. Boj samcov za ich práva.
Na lodi zas boj posádky proti kapitánovi s mesiášskym komplexom, ktorý ma bavil o niečo viac ako rozmanitý svet pavúkov.
Skvelé čítanie. Už si ani nepamätám, kedy som prečítal 400 stranovú knihu za dva dni.
*4,5/5
Päť bodov z piatich tomu ušlo len kvôli tomu, že v strede to u pavúkov trochu stratilo tempo a v podstate sa o niekoľko generácií opakovalo stále to isté len s potomkami.

Alexander J. Kenji napsal recenzi

24.12.2024 08:44

Andrej Bojar si nezažíva najlepšie časy, ale keď k nemu do auta na Viedenskom letisku naskočí fešná cudzinka s arabským výzorom, ktorú prenasleduje partička zabijakov, nezostáva mu nič iné, len zapliesť sa do ďalšieho dobrodružstva.
Za mňa bol toto zatiaľ najlepší Bojar a nielen preto, že sa priplietol do hry, ktorú rozohrali spravodajské služby v Maroku.
Malo to obľúbeného hrdinu, dámu v nesnázích, skazených protivníkov, exotické destinácie a poriadnu dávku akcie.
No a pretože spravodajské služby a rôzne tajné operácie sú mojim denným chlebom (hobby) už asi 30 rokov, tak môžem povedať, že to malo aj svoje chybičky, ale na mňa to pôsobilo tak milo naivne, ako v akčnom filme v ktorom hrá Jean Claude Van Damme v roku 1995.
V skratke
Pre mňa teda skvelá 90s zábava

Alexander J. Kenji napsal recenzi

09.10.2024 18:21

Ben Koenig kedysi viedol elitnú skupinu špeciálnych operácií amerického maršala. Jeho tím lovil tých najhorších zločincov a dokázal nájsť kohokoľvek.
Jedného dňa však sám zmizol.

Po šiestich rokoch na úteku sa jeho tvár zrazu objavuje na všetkých televíznych obrazovkách v krajine. Niekto z Benovej minulosti vynakladá mimoriadne úsilie, aby ho našiel.

Príbeh začína v malom meste. Ben Koenig vedie tulácky život mimo radaru. Nemá kreditku, či mobil. Nezanecháva za sebou žiadnu elektronickú stopu, jediná jeho dohľadteľná fotka je desať rokov stará. A práve tá stará fotka sa objaví v celoštátnom pátraní.

Do bistra ho prichádza zatknúť skoro celé oddelenie kancelárie šerifa. Zaváňa to niekomu Reacherom? Ó, áno.
Akurát sa nepije káva, ale milkshake. Často, až príliš často.

Koenig trpí jedinečnou chorobou, vďaka ktorej nedokáže cítiť strach.

(Hej, Reacher, nemáš tiež nejaký gén, ktorý ťa núti ochraňovať slabších a vrhať sa proti hrozbe? Máš? No, ja len tak.)

V cele sa dozvedáme, že miestna šerifka nie je sprostá a vie, že niečo nie je správne a počas slovnej výmeny a retrospektívy sa dozvedáme čo to z Koenigovej minulosti až sa dopracujeme k tomu, že uniesli dcéru šéfa US Marshalls a Koenig je jediný, kto ju môže zachrániť.

Bez toho, aby som to vyspoiloval môžem povedať, že príbeh je písaný v prvej osobe, čo úplne neobľubujem, ale občas to znesiem.

Je dosť arogantný a presvedčený o svojich schopnostiach.
(Trochu mi pripomínal Andreja Bojara z pera Juraja Gerbela
Dokonca sú niektoré pasáže písané podobným štýlom.)

Čo ma trochu rozladilo bolo, že Koenig pôsobí, akoby všetko vedel, vo všetkom sa vyznal, vie čítať ľudí a tak podobne. Teda, to mi nevadí, vadí mi, že z úvodu, keď príde na internát a neskôr vypočúva profesora u ktorého študovala zmiznutá dievčina, koná ako idiot.

Navyše zmláti profesora. Prečo? Lebo s ním nechcel spolupracovať, keď mu vtrhol do kanclu? Lebo nechcel spolupracovať s políciou nad rámec toho, čo by vyžadovala ústava? Tu trochu vidieť, že autor je Brit a nie Amík s ich citom, pre vrodenú nedôveru k štátu
Ale hlavne, uňho v kancli na stene visí Che Guevara.
(Keby tam visel aj na oprátke, čo je adekvátny koniec, takého hajzla, veď oukej, ale okrem toho som tam nevidel jediný dôvod, prečo by sa mal profesorovi vyhrážať so zbraňou v ruke a mlátiť ho.)

Pátranie pokračuje. Objavujú sa postavy z Koenigovej minulosti. Dozvedáme sa, prečo je celé tie roky na úteku.

Uniká pred zabijakmi a zároveň pátra po stratenej dievčine. Stopy vedú na juh Texasu. K úspešnému biznisu so solárnou energiou.

V malom mestečku ťahá rozumy z bývalého policajta, čo tam má teraz holičstvo. Akože prvý Reacher nemohol byť okatejší Koenig sa pustí do pozorovania a celý čas sa snaží prísť na to, čo sa mu na tom celom nezdá.

Na koniec tu máme veľkú akciu, takže streľby chtiví čitatelia ako ja si prídu na svoje. Rozuzlenie som tak nejak čakal v tomto duchu, dávalo to logiku až na jeden detail, ale tak nemusím sa vŕtať vo všetkom

Nájde dievča živé? Prečo muselo zmiznúť? A zostane Koenig na úteku, alebo musí zamieriť znovu do temnoty?

OK asi som prezradil, že to Koenig prežije, ale tak je to prvý diel série, takže to až taký spoiler nie je :)

Alexander J. Kenji napsal recenzi

25.05.2024 07:16

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Začnem tým, že knihy v prvej osobe až tak neobľubujem, ale raz za čas to zvládam a príbeh s vesmírnym mechanikom, ktorý musí zistiť, čo sa to dopekla deje, si to tak trochu pýtal.
Úvod počas ktorého sa hlavný hrdina dynamicky preberá a snaží sa dostať z komory umelého spánku ma dosť potrápil. Hlavne preto, že z anotácie vieme, že to dokáže a bude riešiť úplne iné veci, takže 30 strán o hľadaní spôsobu ako zo seba dostať kanylu, alebo očami dokončiť proces preberania, bolo až príliš roztiahnutých.
Do polovice knihy sa zoznamujeme s hlavným hrdinom, AI, ktorá je mu nápomocná a blízkou budúcnosťou do ktorej je dej posadený. A tiež, čo sa vlastne stalo, čo sa po ňom chce, no a začne sa to komplikovať.
Následky dilatácie času, komplikácie na Zemi, nečakaný objav tajomnej žiarivej gule, loď uväznená v priestore, čínska sonda, ktorej plán navštíviť vzdialenú galaxiu buď nevyšiel, alebo vyšiel až príliš dobre?
A do toho asteroid, ktorý má síce bezpečne minúť Zem, ale…
Od strán 100 až 200 je to totálny pageturner. Letel som po stranách a chcel vedieť čo, ako, prečo a keď dôjde k rozhodnutiu ako to vyriešiť, začne zbesilá jazda, pri ktorej netušíte, či to bude stačiť, prežije Mark? Ľudstvo? Všetci, alebo nikto? Pecka!
Bez toho, aby som nejako spoiloval mimo oficiálnej anotácie, tak záver ma trochu sklamal. Autor nám totiž dal na poslednej strane výber z niekoľkých možností, čo sa vlastne stalo.
Pritom ak by si aspoň jednu zvolil a rozvinul nejakú dejovú linku napr. prečo z celej posádky zobudili práve jeho, mohol prísť zaujímavý plot twist ako vo filme Pandorum. Ak by sa zameral na čínsku sondu, mohlo tam byť pozadie v štýle Horizont udalostí, alebo Problém troch telies. Alebo Crichtonova Guľa. Proste niečo.
Takto sme dostali útlu, 220 stranovú knižku s parádnym stredom knihy (a aby sme nekrivdili, anotácia hovorí, že je to survival sci-fi a toho survivalu sa dočkáme v dostatočnej miere :)
Ak by si autor vybral jedno s predostretých možností rozuzlenia a venoval mu viac priestoru, možno by to prirovnanie k Andy Weirovi, nebolo až tak prestrelené.
*3,5-4/5

Alexander J. Kenji napsal recenzi

15.03.2024 10:45

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Korupcia! Hazard! Prostitúcia!

Biloxi. Letovisko plné barov a kasín, ktoré lákalo ľudí zo širokého okolia vyhodiť si z kopýtka. V čase prohibície, nelegálnej prostitúcie a hazardných hier, je Biloxi známe ako miesto, kde sú všetky tieto neresti tolerované nielen šerifom, ale aj politickými predstaviteľmi.

Až kým sa neobjavil Jesse Rudy. Mladý právnik a neskôr prokurátor, ktorý sa rozhodol, že pobrežie vyčistí. Proti nemu stojí Lance Malco, šéf Južanskej mafie. A tak sa začína doslova rodinný boj, ktorý trval hádam 30-40 rokov.

Na začiatku tejto rodinnej ságy, lebo túto škatuľku môžeme tejto knihe prisúdiť skôr, ako právnickému thrilleru, sledujeme mladosť a vzostup otcov, na ich kariérnych dráhach a motiváciách, no rýchlo zistíme, že nosnými postavami príbehu budú synovia.

Keith Rudy a Hugh Malco. V detstve kamaráti a spoluhráči z baseballového tímu, no v puberte sa ich cesty rozišli, hlavne vďaka rozdielnej výchove a rozdielnym hodnotám, ktoré rodiny vyznávali.

Obaja sa rozhodnú, že pôjdu v šľapajach svojich otcov. Pre Keitha to znamená štúdium na právnickej škole, manažovanie otcovej politickej kampane a hodiny a hodiny driny v kancelárii. Pre Hugha to je flákanie sa po baroch, hazard, dievčatá a ďalšie zákutia organizovaného zločinu.

Na ploche desiatok rokov sledujeme boj proti skorumpovanému šerifovi, politické machinácie, podvody a právnické kľučky.

Za pre mňa asi najvzrušujúcejšia časť, ktorá ma nútila otáčať strany bola časť, kde po hurikáne Camille, ktorý zničil väčšinu mesta, bojujú Rudyovci v procesoch proti poisťovniam, ktoré odmietajú platiť klientom za následky.
Poprípade vyšetrovanie lúpežných prepadnutí klenotníctiev, ktorých sa dopustil mladý Malco. To bol pre mňa ten právnický Grisham, to kvôli čomu ho rád čítam.

Celé je to inak napísané takým tým deväťdesiatkovým štýlom, miestami akoby novinársky, žiadna vata, niekedy málo priamej reči. Síce to odsýpa, ale niekdy akoby človek čítal o niečom, ale nedostal sa sám do toho príbehu. Dnes sa takto už veľmi nepíše, naposledy čo som čítal, tak hádam Frederick Forsyth v nevydarenom Kill list.

Celkovo je to nadpriemerné počteníčko, aj keď nie úplne top. Je to proste sága na veľkej časovej ploche. Je tam život ľudí. Je tam boj dobra so zlom. Vyšetrovanie polície aj FBI. Scény zo súdnej siene. Právnické kľučky za oponou. Dohody, skrývanie svedkov. Je tam tvrdá politická kampaň a jej zákulisie. Útek z väzenia aj odvolania z cely smrti.
Ale zimomriavky, napätie a vzrušenie z príbehu, aké človek pri tých ozaj dobrých cíti, tak to mi tam chýbalo.

Alexander J. Kenji napsal recenzi

01.01.2024 18:06

Napriek veľmi neurčitej anotácii, ktorá by ma na kúpu zrejme nenalákala, má Juraj šťastie, že jeho hlavný hrdina Andrej Bojar sa mi už dávno dostal pod kožu, takže som po knihe siahol okamžite, ako sa objavila :)

Ak by som nechcel spoilovať, tak môžem povedať, že hlavný hrdina sa ocitá v Amsterdame, po všemožných peripetiách z predošlých častí sa zdá, že by si konečne mohol dať život do normálu, lenže prichádza rana, ktorá útočí na to najcennejšie, čo má.

Neznáma hrozba, ktorá terorizuje celý národ,
(zatiaľ len v dvoch prípadoch a aj to sa snažia orgány činné v trestnom konaní ututlať, takže sa pýtam: Nie je to málo Antone Pavloviči? :)
no zasiahne Andreja, ktorý tam je len na konferencii a bývalý vymáhač pohľadávok pre gangstrov v Thajsku sa púšťa do pátrania, presne tak ako sme uňho zvyknutí.
Pomáha mu novinárka s vlastnou motiváciou, neskôr kolegyňa s fakulty tiež s vlastnou motiváciou.
Máme tam rýpanie sa vo vyšetrovaní, sledovačky, niekoľko smerov, ktorým sa pátranie vyberie a my môžeme tipovať, kto a prečo. Dôjde aj na akciu. A záver, ktorý som nečakal, alebo radšej ani nechcel čakať :)

Inak je to klasický Bojar, ako ho poznáme :)
Vedomý si svojich schopností je miestami príliš nadrapený.
„Nerieš...Detaily si nechám pre seba...To teraz nie je dôležité.“
Miestami rozpráva ako synonymický slovník.
„Ale uváž, konsekvencie môžu byť fatálne.“
Opakuje sa.
„Pravidlá a regule.“
„Deci. Sto mililitrov. Desať centilitrov. Polovica bežného vínového pohára.“

Ale je to klasický Bojar. Príbeh vás ženie vpred a vy chcete vedieť, kto, čo a prečo, takže mu jeho správanie odpúšťate :)

Hodnotenie musím trochu rozrátať, lebo som totálne rozhodený.
- Zápletka zaujímavá *4/5
- Prevedenie *3/5
(Tu sa budem opakovať ako rádio, ale profesionálny redaktor, ktorý vie o čom je tento žáner, taký ten, ako majú autori v zahraničí, ktorí spolu pracujú dlhodobo a dokážu z autora dostať to najlepšie a ten by možno dokázal Juraja v niektorých pasážach usmerniť, pohádať sa s ním a presvedčiť ho. Potom by z toho bol nadupaný thriller, ktorý by nemal chybu a kde by Bojar žiaril ako Liam Neeson v prvej časti Taken.)
- Rozuzlenie: *1/5 Toto mi vôbec nesadlo a v podstate ani nedávalo zmysel.

Tak, či onak, už teraz sa teším na koniec roka a ďalšieho plánovaného Bojara :)

Alexander J. Kenji napsal recenzi

23.08.2023 17:38

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Andrej Bojar, vymáhač dlhov v Thajsku, sa snaží zahodiť starý život za seba a s kúpeným magisterským titulom (Čo? Môj morálny kompas sa krúti ako ten od Jacka Sparrowa) učí na univerzite a pracuje na PhD.
Lenže minulosť si ho nájde. Objaví sa nevlastná sestra o ktorej v živote nepočul s historkou o tom, ako ich otec ešte pred smrťou ukradol veľkú sumu vplyvným ľuďom v Thajsku.
A začína to.

Je jeho nevlastná sestra naozaj nevlastná sestra?
Mohol jeho otec ukradnúť bálík peňazí miestnym mafiánom?

Prichádza úderné čierna mágia komando. Urieknutie.
(OK, toto sú tie veci, ktoré ma vôbec neberú.)

Pasca na partičku vyslanú z Thajska a prvá akcia, bitka.
(Malá výtka. Aj naši policajti by prišli počas spisovania správy, že Bojar a Mišo sú kolegovia a nie náhodní okoloidúci, lebo otázka ohľadom zamestnania by určite padla.)

Následne sa príbeh zostrí. Thajská úderka pritvrdí. Udrie na citlivú strunu a Bojar vyráža do Thajska (cez krátku zastávku v Anglicku, kde si stretnutím so sestrou (nie nevlastnou) jej mužom a ich synom pripraví pôdu na zápletku v pokračovní Príliš neskoro.

V Thajsku sa veľa (až príliš cestuje autom.) Bojar pátra. Stretáva sa s ľuďmi. Hľadá súvislosti. Tápe. Hrabe sa v minulosti. Svojej. Otcovej. Klubov Muay Thai. Mafiánov. Politikov.
Hlavná zápletka je v poho. Rozuzlenie s peniazmi tiež a aj ne/vlastná sestra.
Akcie mohlo byť aj trochu viac.
Vnútorných monológov a opakovania toho, čo už vieme/nevieme menej.

A podobne ako v Príliš neskoro je Bojar otravne premúdrelý. Akoby... veď to bolo jasné, ako to, že ste to nevideli, všetky indície ste mali pred sebou, len ste si to nespojili. Poďte vy prosťáčci, ja vám to vysvetlím :)
V neskorších knihách je táto črta menej výrazná, alebo som si len zvykol?
Je to taký ten hrdina, že aj mi lezie na nervy aj chcem vedieť, ako to dopadne.

Juraj vydáva svoje knihy na vlastné náklady. Miestami to cítiť. Rovnako ako v Príliš neskoro si myslím, že by knihe pomohol skúsený editor, ktorý by kde tu niečo zosekal. V niektorých častiach to zas vyzerá, že veci sa dejú, lebo to musí vyriešiť situáciu, nie preto, že by to k tomu smerovalo, alebo až príliš náhodne.
Bojar ide autom a zrazu ho napadne, že si potrebuje pohovoriť s Dengom v base a do basy ho nepustia, ale aha, ako na zavolanie tam stretáva svojho starého kámoša, vyriešené.
Ak by bol jeho kamarát spomenutý už cestou keď cestuje do Thajska, trebárs, že by mu mohol zavolať rovno, bola by to príprava pôdy na situáciu. Takto to pôsobí, že autor dostal nápad, že teraz treba hovoriť s Dengom a bude.
Poprípade v krajine vládne vojenská junta a kritizovanie je trestné, napriek tomu, Bojarovi všetci na počkanie hovoria, aká je junta hrozná. Ľudia v diktatúre sú opatrnejší. Zažili sme si to aj u nás pred rokom 89.

A tiež by as hodil dobrý redaktor, ktorý sa hýbe v tomto žánri. Jazyk občas pôsobí príliš strojene. Je to síce Jurajov štýl, ale občas to šuští papierom, ako sa hovorí. Keď to jazykovo porovnám so zatiaľ poslednou Na kolenách, tak sme niekde úplne inde. Ten posun vpred je obrovský.

Ak som dal Príliš neskoro 3/5 tak musím dať 3/5 aj debutu Otoč sa.
Andrej “K*rva” Bojar, je hrdina s ktorým treba rátať, rovnako ako s autorom Jurajom Gerbelom.
Napriek nejakým tým výčitkám, sa vždy teším na novú knihu, lebo štýl ala Jack Reacher u nás asi nepíše nikto.

Mysl je místo samo o sobě, které samo sobě může udělat nebe z pekla a peklo z nebe.
Kniha: Ztracený ráj (John Milton), 2015
Ztracený ráj
  • John Milton