Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Začiatok? Okamžitý výbuch.
Od prvej kapitoly som vedel, že toto nebude len tak hocijaké fantasy. Dej ide hneď na vec, postavy ťa chytia za krk a ťahajú ťa cez smrť, krv, napätie a príliš veľa emócií na jednu fantasy školu.
Violet?
Zlomená, krehká, ale zároveň tvrdohlavá. Milujem jej vývoj. A milujem, že nie je dokonalá, ale je odhodlaná. Aj keď má kosti ako IKEA skrinka, ide do každého súboja s mentalitou “buď ja, alebo ty”.
Xaden?
Dobrá postava. Má čo ponúknuť, pôsobí premyslene, nie je to plochý „bad boy“, má svoje dôvody, ticho si ide svoje. Chápem, prečo ho veľa ľudí zbožňuje, a mne osobne sadol.
Draci?
Áno. Len áno. Ich dynamika, osobnosti a vzťahy s jazdcami? To bol pre mňa highlight knihy. Chcel by som vlastného Tairna, aj keď by ma pravdepodobne vysmial pri každej druhej vete. Andarna je čisté zlatíčko.
Tempo knihy?
Šialené. Každá kapitola končí tak, že máš nutkanie čítať „už len jednu“. Zrazu je 4:38 ráno a ty si unavený, ale šťastný.
Vzťahy, napätie, akcia?
Všetko namiešané v dokonalej dávke. Trochu romantiky, veľa rizika, a nonstop pocit, že každá postava môže zomrieť. A nie len tak pre efekt, reálne ti na nich záleží.
Záver?
Záver knihy ma nechal v šoku. Ani nie pre konkrétny dejový zvrat (aj keď ten bol silný), ale pre to, ako intenzívne som cítil, že potrebujem pokračovanie. Potrebujem draka. Okamžite. Hneď. Včera.
Štvrté krídlo je kniha, ktorá ťa nepustí. Je to napínavé, emotívne, dobre napísané a s výborným tempom. Má svoje klišé momenty, ale fungujú.
Hodnotenie: 5/5 dračích pazúrov
Za napätie, drakov, vývoj postáv a ten pocit, keď ťa každá strana núti čítať ďalej, lebo jednoducho musíš vedieť, čo bude.
Začiatok? Trochu ma to chytilo. Nie tak silno ako Štvrté krídlo, lebo tam som bol okamžite hooked, ale stále to malo drive, niečo sa dialo, postavy mali vibe. Bola tam nádej.
A potom… niečo sa zlomilo.
Nie v deji, ale vo mne. Niekde v polovici knihy ma to zrazu prestalo baviť. Stránky som neotáčal z napätia, ale z povinnosti. Ako keby ma niekto zatvoril do Basgiathu a donútil čítať pod hrozbou smrti, ale tá smrť bola pomalá a mala podobu nekonečných hádok medzi Violet a Xadenom. Frustrujúce, opakujúce sa, nekomunikatívne. Akože… halo?? Ľudia moji zlatí, SKÚSTE SA PROSÍM RAZ NORMÁLNE POROZPRÁVAŤ.
Tak som s tým sekol. Na dva týždne.
Ale bolo mi to ľúto, lebo som do toho už vložil toľko času. Tak som sa vrátil. A čítal som ďalej. Predieral sa kapitolami.
A našťastie, prišiel zlom.
Niečo v tempe sa zmenilo, dej ma znova vtiahol, začal som sa tešiť na ďalšiu stránku. Na pár chvíľ to zase malo tú zlatú iskru prvého dielu.
A potom… koniec.
Ten zvrat so Xadenom? Úprimne, prekvapil ma. Nečakal som to a konečne ma to po dlhom čase zasiahlo. Taký ten moment, že „počkaj, čože?!“. A teraz reálne premýšľam, čo z toho bude. Zaujíma ma, kam to s ním pôjde ďalej.
Ale ten celkový koniec knihy? Ten ma nechal úplne chladným. Nepotešil, ale ani neurazil. Proste skončilo to. Žiadny silný pocit, žiadna eufória, žiadne slzy. Len… koniec. A ja tam sedím s knihou v ruke a hovorím si: „Tak… to bolo ono?“
Záver?
Neviem, či sa na pokračovanie teším. Možno skôr čakám zo zvyku než z nadšenia. Určite si ho prečítam. Čakám, kým to vyjde po slovensky. A potom uvidíme.
Hodnotenie: 3/5
Za dobrý štart, silný záver, ale unavený stred a emocionálne vypnutie medzi kapitolami.
