Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Je Julie Soto moja nová obľúbená autorka?
Ruža v okovách mala všetky predpoklady na to, aby sa mi páčila. Nakoniec sa jej však podarilo prekonať všetky moje očakávania.
Začnem asi tým najpovrchnejším a zároveň najzrejmejším: Toven Hearst si práve zaistil miesto medzi mojimi top knižnými crushmi. Vlastne mu vôbec nerozumiem. Neviem, prečo robí veci, ktoré robí, neviem, na ktorej strane stojí, a je mi jasné, že to nie je hrdina hodný oslavovania... ale aj tak som jeho čaru podľahla viac než Briony.
A to napätie medzi hlavnými postavami? Julie Soto sa podarilo namiešať dokonalú dávku túžby, hnevu, očakávania a zakázaných sympatií. Občas som mala pocit, že to už jednoducho nevydržím. Poznáte ten moment, keď musíte na chvíľu odložiť knihu a zajačať od nadšenia do vankúša? Tak presne to sa mi stávalo.
A áno, bol to poriadne pomalý slow burn. Na jednej strane som dychtivo čakala, kedy sa konečne niečo udeje, na druhej ma práve táto postupná gradácia neskutočne bavila. Autorka nám dala len malú ochutnávku - presne toľko, aby čitateľ chcel viac.
A teraz trochu vážnejšie.
Spočiatku mi kniha pripomínala Alchemised, čo asi nie je úplne prekvapivé. Napriek niekoľkým povrchovým podobnostiam však oba príbehy zanechávajú úplne odlišný dojem. Ruža v okovách je rýchlejšia, akčnejšia a udalosti sa valia dopredu od prvých strán. Veľmi ma bavila aj Briony ako hlavná hrdinka. Páčilo sa mi, že si napriek okolnostiam zachovala silu vzdorovať, bojovať a nevzdávať sa. Mala potrebu aktívne ovplyvňovať vlastný osud, namiesto toho, aby sa len nechala unášať udalosťami.
Knihu som mala problém odložiť a po dlhej dobe som kvôli čítaniu ponocovala. Stále som si hovorila: ešte jednu kapitolu. A potom ďalšiu. A ešte jednu.
Jediné, čo mi trochu kazí čitateľský zážitok, je fakt, že ide len o prvý diel trilógie a druhá časť zatiaľ ani nevyšla. Úprimne, veľmi rada by som sa hneď pustila do pokračovania. Takto mi neostáva nič iné, len trpezlivo čakať a dúfať, že pokračovanie bude stáť za to.
Celkovo hodnotím knihu ako výbornú. Bola tam akcia, mágia, romantika, frustrácia, napätie aj množstvo otázok bez odpovedí. Skrátka všetko, čo od dobrého fantasy príbehu očakávam.
Takže teraz mi už zostáva len nájsť niečo, čím si vyplním čas, kým sa k nám dostane druhý diel.
5/5
Ach, ach, ach! To bola ale jazda. Trochu som sa bála pustiť do posledného dielu tejto série, pretože tie predchádzajúce boli dobré a čo ak to autori na konci pokazia? Čo ak koniec série bude príliš ideálny alebo sladký, alebo naopak až príliš krutý a neuspokojivý?
Našťastie autori zas a znova nesklamali a priniesli napínavý a skvelý príbeh, od ktorého som sa nemohla odtrhnúť. Elena Blanco pokračuje vo vyšetrovaní poslednej kauzy, ktorá sa skrýva pod záhadným názvom Klan, a bolo radosť ju na tejto ceste sprevádzať.
Bolo tam napätie, bolo to pútavé, boli tam klasické nechutnosti, ale aj množstvo filozofických otázok a úplne nových skúseností pre postavy. Už som si viackrát hovorila, či ešte dokážu vymyslieť niečo nové, čo bude mať na mňa znova taký efekt ako predchádzajúce knihy (Rok prasaťa, ehm), ale nejako sa im to opäť podarilo. Očividne množstvo fantázie, ktorou táto autorská trojica ovplýva, je takmer nekonečné.
Zápletka bola dobrá, posledný zvrat som fakt nečakala, a aj keď to bola dráma, bola to pútavá a zaujímavá dráma.
Trochu mi je ľúto, že je séria ukončená, na druhej strane som rada, že autori nabrali odvahu ukončiť takúto úspešnú sériu, a dá sa povedať, že v tom najlepšom. Samozrejme, že by som si ďalšiu knihu hneď prečítala (hneď ako sa spamätám z konca tejto haha), ale nemám rada nekonečné príbehy.
Takže vo mne zostáva príjemný pocit z dobre prežitej knižnej série a jednoznačne ju budem odporúčať ďalej milovníkom thrillerov. 4,5/5
Čo ak všetko, čomu ste zasvätili svoj život, je vlastne zlé? Čo ak všetky skutky, aj keď vykonané s dobrým úmyslom, majú negatívny vplyv na okolitý svet?
Začnem tým, že Krv nad oázou svetla je proste veľdielo. Fakt neviem nájsť lepšie slová, ktoré by vyjadrili moje pocity. Poskytuje neobyčajný náhľad do duše ľudstva - nezáleží na tom, aký fiktívny svet autor vytvorí, literatúra vždy dokáže nastaviť zrkadlo.
Postavy, príbeh, fungovanie celého sveta… všetko v tejto knihe je dôkladne premyslené a spracované. Vývoj hlavnej postavy Sciony zo samoľúbej, egocentrickej akademičky na ľudskú bytosť schopnú empatie a vnímania okolitého sveta bol nádherný. Popravde, ani sa veľmi nečudujem, že bola taká tvrdá a bezohľadná. Vo svete, v ktorom žila a chcela sa presadiť, nemala inú šancu.
Mesto a celý systém boli vybudované tak, aby z nich profitovali muži - mágovia. Tí, ktorí sa už narodili do bohatých rodín, postavenie sa dedilo z otca na syna a bez akýchkoľvek zásluh získavali úspech a uznanie, bez ohľadu na svoje skutočné schopnosti. Sciona musela v sebe pochovať každý kúsok ženskosti a jemnosti, aby sa mohla odlíšiť. Aby bola tá „iná žena“, povýšila sa nad celé svoje pohlavie a dokázala, že si zaslúži uspieť v mužskom svete. A aj to bolo málo. Nikdy by ju nepovažovali za seberovnú.
Nebudem klamať - toľko zlosti, čo vo mne vrelo pri čítaní týchto stránok, som už dlho necítila. Toľko emócií, pocitov neférovosti a frustrácie. Ale boj za ženské práva nebol jedinou silnou témou knihy. Vždy, keď som si myslela, že už odhalila všetku krutosť a bezcitnosť systému, prišlo niečo ďalšie. Niečo, čo Sciona dovtedy prehliadala - pretože ak mala aj ona ako privilegovaná žena tak málo práv, čo potom ľudia, na ktorých sa spoločnosť pozerala ako na odpad?
Rasizmus, xenofóbia, dehumanizácia, vykorisťovanie slabších, ktorí sa nemajú ako brániť… hŕstka mocných mužov manipulujúcich verejnosť strachom a náboženstvom tak, aby zostali na vrchole potravinového reťazca.
Počas čítania som nebola len nahnevaná. Bolo mi smutno, cítila som znechutenie a miestami som chcela kričať od všetkej tej nespravodlivosti. Nútilo ma to zamyslieť sa nad tým, koľko ľudí s podobným zmýšľaním denne chodí okolo nás. Koľkí sú ochotní profitovať z utrpenia a útlaku znevýhodnených ľudí. A koľkí z nás sú ochotní tieto veci prehliadať len preto, aby naše vlastné pohodlie ostalo nenarušené…
Krv nad oázou svetla je vrchol fantasy literatúry. Fascinujúci magický systém, bolestivý komentár stavu našej spoločnosti, silné postavy, pútavý príbeh, hnev, beznádej z bezvýchodiskovej situácie… a nakoniec predsa len záblesk nádeje.
Nádeje, že niekde hlboko sa v ľuďoch stále skrýva štipka dobra. Nádeje, že zmena je možná, aj keď sa systém zdá byť nedotknuteľný. Nádeje veriť, že raz môže byť lepšie.
Musím povedať, že mám zmiešané pocity.
Kniha Leave Me Behind od K.M. Moronova ma dosť bavila a aj keď nie som úplne fanúšičkou dark romance, niečo na tom mi sadlo (ale tvárim sa, že ten koniec sa nestal. Proste nie). Tak som si povedala, že military dark romance dám ešte jednu šancu.
Na začiatku som bola dosť sklamaná a premýšľala som, či knihu vôbec dočítam. Očakávala som oveľa viac napätia a chémie medzi vraždiacou mašinou Morim a jeho novou kolegyňou. Miesto toho som však dostala takých vlažných friends with benefits. Kde bola tá jeho neovládateľná agresia? Nenávisť? Napätie? Nemal ju chcieť zavraždiť každých pár minút?
Ok, úplne chápem, že sú na nejakej samovražednej misii, emócie sú vypäté, smrť číha spoza každého rohu, takže človek rýchlejšie a ľahšie priľne k osobe, s ktorou trávi čas. To beriem… ale popravde, Mori za mňa vyžaroval viac golden retriever energy než energiu neľudského zmutovaného vojaka. Rozumiem, že pointou bolo ukázať, kto je naozajstným nepriateľom a že pod tým strašným zovňajškom sa skrýva zranená ľudská bytosť, ale… ale. Niečo v tom pre mňa jednoducho nefungovalo.
Asi som to až príliš porovnávala s tým neskutočným množstvom chémie, ktorú mala Nell s Bonesom. Pri ich príbehu som až cítila, ako zo stránok srší ich chémia a sex. Toto nebolo zlé, ale nemôžem povedať, že by som cítila rovnaké nadšené očakávanie zo spoločných scén. Toto proste len… bolo.
Ale zlepšilo sa to, a môžem povedať, že ma veľmi bavila zápletka. Armádne Hunger Games pre najlepších kadetov boli napínavé a zaujímavé. Veľa surových a miestami až nechutných opisov - autorka sa naozaj nevyhýba detailnému násiliu, čo som si nečakane tiež užila. Prišlo mi, že kniha mala možno viac príbehu než len smut scén, čo je určite plus.
A najlepšia vec? Ten koniec. Za mňa nečakaný zvrat a napínavý záver, ktorý ma okamžite nalákal na pokračovanie. Hneď by som vzala ďalšiu časť a pustila sa do nej. Mala som z toho fakt obavy, pretože koniec Leave Me Behind ma traumatizoval svojou sladkosťou a úspešne pokazil môj celkový zážitok z knihy Tak snáď to tentokrát dopadne výrazne lepšie.
3/5
Nuveriteľne intímna spoveď Liz Cameron o jej živote v sekte.
Je to silný príbeh mladej ženy plnej pochybností a obáv, ktorá si hľadá svoju cestu životom, pričom je vtiahnutá do sekty. To, akým spôsobom Liz napísala a prerozprávala svoj príbeh od samého začiatku až do konca, robí knihu neodložiteľnou. Obdivujem autorku, že dokázala nájsť odvahu a detailne odhaliť čitateľom svoje spomienky, zážitky, pocity a myšlienky, ktoré ju sprevádzali počas tohto životného obdobia. Je to surový a dojímavý príbeh plný bolesti, ale aj nádeje.
Veľmi oceňujem prepojenie príbehu na psychológiu a to, že vysvetlila, akým spôsobom sekty fungujú a aké taktiky nátlaku využívajú. Tým povyšuje text z „len“ príbehu na osvetu o sektách. Myslím, že si budem musieť prečítať aj ďalšiu knihu zameranú na psychológiu kultov, pretože nedokážem pochopiť, ako sa takto ľahko dá „vymyť mozog“.
Aby to nevyznelo zle - žiadny victim blaming a ani trochu nepochybujem o sile a presvedčivosti, ktorou dokážu sekty pôsobiť. Len mi to všetko príde tak neuveriteľné, že to nedokážem úplne uchopiť. Ako ľahko sa dá ľudský mozog oklamať, keď sa k nemu dostanú v nesprávnom čase nesprávni ľudia…
Fakt ohromné čítanie. Fascinujúce a desivé zároveň. Som rada, že sa táto téma rozoberá viac, že preživší majú silu a odvahu prehovoriť o svojich zážitkoch, a že je dostupných viac informácií pre nás ostatných, aby sme mohli opatrnejšie a obozretnejšie rozoznávať manipuláciu a nátlak nielen v sektách, ale aj v každodennom živote.
5/5*
Ďalší deň priniesol ďalší príbeh o dievčine, ktorá chce byť dobrou a poslušnou dcérou, a tak proti svojej vôli plní všetky priania svojich rodičov… až kým nezistí, že má odvahu robiť vlastné rozhodnutia.
Aby to nebolo len tak, k príbehu sa pridáva jeden očarujúci a fešný polork, trocha zamilovaného snívania o jeho kloch na jej perách a celkom zábavná cesta vo dvojici, ktorá obom prinesie množstvo nečakaných situácií.
Tak čo, navnadil vás popis pridať si knihu do TBR listu? Popravde, ja som okamžite prepadla tomu krásnemu obalu a ilustráciám, lebo čo si budeme - jednoznačne súdim knihy podľa obalu
Príbeh je rýchly a rovnako rýchlo sa rozvíja aj romantická linka. Keďže som celoživotný fanúšik slowburn romantiky, prvé „hriešne“ myšlienky prišli na môj vkus až príliš skoro, ale vzájomná príťažlivosť medzi hlavnými postavami fungovala.
A v podstate Guinevere bola „dáma v nesnázích“ a Oscar jej princ na (čiernom) koni. Takže je jasné, že sa do seba postupne zahladia - ona zistí, že on vlastne nie je taký ufrfľaný, a on zas, že princezná nie je tak bezbranná, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Boli chvíle, keď som očakávala trošku viac deja. Alebo aspoň hlbšiu zápletku. Občas som mala pocit, že len donekonečna putujú lesom a močiarmi (na druhej strane cestovali cez celý kontinent, takže to asi chvíľu potrvá ).
Celkovo Zakázanú lásku považujem za príjemnú a zábavnú knižku - naozaj cozy vibes, nenáročný a pohodový dej doplnený milými postavami. Posledné kapitoly vo mne opäť prebudili záujem a konečne prišla aj trocha akcie (fakt som potrebovala vedieť, čo sa skrýva v tej truhlici).
Knižku hodnotím 3,5 / 5 a v ďalšom vydaní si poprosím mapu. Lebo knihy s mapami sú vždy lepšie
**„Neodolateľný bastard stretne neoblomnú mrchu.“**
Už v tejto chvíli som vedela, že toto bude vončo. Keď samotný názov prvej kapitoly udáva tón celej knihy.
Zábavná. Úderná. Chaotická. Enemies-to-lovers, ale tak poriadne.
Úprimne môžem povedať, že som sa pri tejto knihe fakt nasmiala. A teda nie málo.
A vzdávam obdiv svojmu mužovi, že vydržal všetko moje blabotanie a úmorné snahy o vysvetlenie vtipných scénok, úplne vytrhnutých z kontextu
A ten slowburn? Nekonečne oceňujem.
Akože viem, že mám slabosť pre tento typ príbehov, takže som možno *trošku* zaujatá, ale autorke sa fakt podarilo krásne vystavať vzťah medzi Aurienne a Osricom. To napätie, to nekonečné doťahovanie… ach, áno prosím.
Keď jediná osoba, ktorá vás môže zachrániť, je zároveň všetkým čím pohŕdate, dokážete jej zveriť svoj život? A ako v sebe nájsť vôľu liečiť a obetovať kus seba niekomu, kto je pre vás stelesnením zla?
Osric aj Aurienne, obaja majú veľa dôvodov si nedôverovať, ale len jeden dôvod spolupracovať. A práve táto ich odlišnosť je zdrojom väčšiny zábavy a skvelých dialógov.
Veľmi ma potešilo, že aj keď sa medzi hlavnými postavami začali objavovať sympatie a múry nedôvery pomaly padať, autorka si zachovala predošlú úroveň humoru, a neukrátila nás o ich štiplavé poznámky a vtipné výmeny.
A už som spomínala, že som si to užívala? Akože fakt veľmi?
Musím povedať, že som mala celkom vysoké očakávania… a aj tie boli prekonané. Plus body dávam za zaujímavý magický systém a za to, že okrem lovestory má kniha aj dej (a prekvapivo napínavý).
Takže áno, skvelá a zábavná kniha, ktorá sa veľmi ľahko dostala do mojej topky.
Jediné negatívum? Na slovenský preklad ďalšej časti si asi ešte budem musieť počkať
4.5/5
Tak toto bola fakt zábava
Ľahké, vtipné, originálne čítanie, proste ideálne na oddych po dlhom dni.
Nehovorím, že som nechcela vymeniť prácu a ísť robiť s Evie a Rebeccou pre Zloducha… ale… možno trochu hej
Dej má veľmi rýchly spád, aj keď je prekladaný častými vnútornými úvahami (Evie alebo Zloducha, POV sa strieda). Užila som si toto rozprávkové prostredie, okorenené troškou klasických (a aj menej klasických) „kancelárskych“ situácií. Lebo úprimne... kto by nechcel mať pred prácou na schodoch draka?
Evie a Trystan boli skvelá dvojica, bavila ma ich dynamika, vzájomné podpichovanie, ale i to, ako mu pomáhala znovu objaviť kúsky jeho duše, na ktoré už aj počas rokov naháňania za pomstou zabudol.
Bavil ma aj slowburn. Je tu pekne vidieť, že sa dá fantasy rom-com napísať aj bez množstva explicitných scén, dokonca vlastne aj bez plnohodnotného romantického vzťahu. Bolo to trochu ako sledovať prvú sériu nového seriálu je jasné, že sa tie dve veľmi odlišné postavy k sebe ťahajú, vo vzduchu je cítiť flirt, ale až do konca sa medzi nimi nič zásadné nestane… a skončí to presne v tej najnapínavejšej chvíli, takže musíte čakať na ďalšiu sériu
A ten koniec?! Plot twist som až do poslednej chvíle nečakala... no nič, pokračovanie je proste očividne povinnosť.
Za mňa veľmi príjemná, originálna kniha plná sympatických postáv. Jednoznačne odporúčam.
4 / 5
Zase raz horor… a zase raz sa pýtam: prečo si to robím?
Niežeby bola kniha zlá vôbec nie. Len moja tolerancia na strašidelné veci je… povedzme si úprimne, dosť nízka.
Ale! Aj napriek tomu som si to užila.
Čarodejnice ma proste lákajú zvláštnym spôsobom a *Prokletý deník* ma vtiahol hneď od začiatku. Krátke kapitoly, viac dejových línií a ten nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku…
To, čo sa dialo Rachel a Ashley? Nope.
Ja by som bola preč pri prvom náznaku problému. Predstava malých nohsledov, čo sa potichu zakrádajú v mojom dome? Brrr.
Ale úprimne, asi som sa najviac bála o dobrého psíčka Bustera. Ten pre mňa ostáva najväčším hrdinom príbehu, haha.
Časti z Thadovej knihy ma bavili asi najviac. To je presne ten typ príbehu, ktorý by som si chcela prečítať celý. Možno ma to bavilo ešte viac než súčasná dejová línia.
Súhlasím s tým, že autor budoval nepríjemnú atmosféru a strašidelnosť knihy je postavená ne celkovom tiesnivom pocite, z ktorého niet úniku. Bohužiaľ, nezanechalo to vo mne až taký dojem, ako som si pôvodne myslela.
Celkovo: dostala som, čo som chcela zimomriavky, creepy atmosféru, kult, chaos.
Ale ten koniec… ten bol trochu uponáhľaný.
Fakt sa Jej privŕženci vzdali tak rýchlo? Po tom všetkom? Hmm…
Takže: nie topka, ale ani sklamanie.
Niečo tomu však chýbalo, aby ma to úplne odrovnalo. A asi sa ani nebudem báť večer ísť do kúpeľne.
3,5
V Ur Dinyé medzi klamstvami a strachom, ticho prežíva pravda.
Skôr než začnem písať o obsahu, ešte chvíľku sa musím rozplývať nad neskutočne krásnym obalom knižky. Od prvej chvíle, čo mi prišla, sa na ňu neviem vynadívať. A ešte taký detail čierna a zlatá sú farby Kadrovej tetrarchie. Fakt pecka. Čím viac som bola uchvátená obalom, o to viac som sa bála, že budem sklamaná. Čo ak som zas prepadla ďalšej booktokovej prechválenej romantasy, kde erotické scény vypĺňajú nedostatky v príbehu?
Odpoveď znie: vďakabohu nie. Asi to nie je najlepšia kniha, ktorú som kedy čítala, ale moje očakávania splnila. Zaujímavý svet plný mágie, nových pravidiel a teda aj hromady nových neznámych slov. Až v polke knihy som zistila, že na konci je ukrytý slovník a výklad jednotlivých rún. Keby som to vedela od začiatku, asi by bolo čítanie o niečo jednoduchšie.
Čo mi však v knihe vyslovene chýbalo, bolo nejaké základné vysvetlenie fungovania celého sveta, pozadie náboženstva a vzniku tetrarchátu niečo, čo by viac priblížilo, ktoré veci sú dôležité a prečo. Nie len názvy bohov vymenované pri ich bedákaní, ale aj kontext, akú zohrávajú úlohu v dianí celého sveta.
Sila príbehu bola ukrytá v jeho hĺbke. Mimo romantickej linky zohráva v knihe dôležitú úlohu politika a morálka. Moc a viera, zneužité na dosiahnutie vlastnej slávy a bohatstva. Korupcia a pomáhanie zločincom po známosti, spôsob, akým mocní manipulujú verejnosťou a ovládajú ju skrze strach… to všetko je až desivo povedomé. Hŕstka odvážnych ľudí, ktorí hľadajú pravdu a odpovede, je zneškodnená. A aj vo chvíli, keď všetko poukazuje na zdroj toho zla, tak klamú do očí a sú úplne schopní pretočiť naratív vo svoj prospech. Zmeniť realitu tak, aby sa spravodlivosť zdala nedosiahnuteľná. Ten, kto má moc, rozhoduje o tom, čo je pravda.
Z tohto dôvodu zbožňujem fantasy (a celkovo literatúru). Pretože mi to často prináša nádej. Z pera autora vznikne príbeh, ktorý popisuje nefungujúci a frustrujúci systém, ale zaobalí ho do mágie. A keď k tomu pridá jedného či dvoch odhodlaných a nezlomných hrdinov, odrazu… odrazu sa už nič nezdá nemožné. Lúč svetla v období temna.
Takže kniha nesie posolstvo, ale pozitívne hodnotím aj hlavné postavy. Sú trošku klišé mladá a odhodlaná pravdolovkyňa a tichý, zamračený tetrarcha. Hnev, smútok, pomsta to všetko sú silné emócie a ľahko vyvolávajú ďalšie silné emócie. Chémia medzi postavami ma bavila, aj to, že nás autorka dosť dlho napínala a neskočili na seba na strane desať.
Takže ja som z knihy dostala minimálne taký zážitok, ako som dúfala. Dej skončil relatívne uzavreto, ale úprimne môžem povedať, že sa na ďalšie pokračovanie teším. Asi si ešte rada vychutnám nejaký čas v spoločnosti zachmúreného Kadru.
A nakoniec - nádej nemusí byť hlasná; možno je to len tiché presvedčenie, že pravda si raz nájde cestu von.
4/5*
