Luis Sepúlveda: O starcovi, ktorý rád čítal ľúbostné romány

Uľavilo sa mu, lebo začul zvuk tečúcej vody. Rieka bola blízko. Stačilo zbehnúť asi pätnásť metrov dolu svahom porasteným papradím a dostal by sa na breh. Vtom ho napadla. ...

... Hore stála samica a nespúšťala z neho oči. Odrazu smutne a unavene zarevala a postavila sa na zadné.

Kdesi blízka jej slabým hlasom odpovedal samec. Starec očami prebehol okolie a vtom ho uvidel.

Bol omnoho menší než samica a rozvalený sa ukrýval pod bútľavým stromom. Na kosť vychudnutý samec bol ťažko postrelený a z mäsa mu vytŕčala obnažená stehenná kosť. Už ledva dýchal a bolo vidno, že umiera v strašných bolestiach.

• Toto si chcela? Aby som mu dal ranu z milosti? - zakričal starec na samicu. Tá sa bleskurýchlo ukryla v húštine.

  Podišiel k ranenému samcovi a pohladkal ho po hlave. Zviera ledva otvorilo jedno oko. Starec si dôkladne pozrel jeho ranu a zistil, že sa už doňho pustili mravce.

  Na hruď mu pritisol dvojhlavňovú guľovnicu.

• Odpusť kamarát. Ten hnusný skurvený gringo nám všetkým riadne posral život. - A vystrelil.