Vojvodkyňa ich pozorne sledovala, zvažovala, ako zareagovať na nečakaný priebeh udalostí. Napokon prehovorila. „Nerozumiem. Každé dievča chce dobrého manžela.“ Helena pokrútila hlavou. „Ja nie.“ Plakala, po lícach jej stekali tiché slzy. Vojvodkyňa si vzdychla. „Prečo? Vieš predsa, že sa jedného dňa budeš musieť vydať. Do úvahy by pripadal nejaký saský gróf alebo benátsky princ... a ty plačeš, keď to má byť rakúsky cisár? To je najlepší nápadník, v akého si mohla dúfať.“ Helena opäť pokrútila hlavou. „Prosím, mama, nenúť ma, aby som to urobila.“ Vojvodkyňa ťažko vydýchla. „František je dobrý chlapec... muž. Bude sa k tebe milo správať. A teta Žofia ti pomôže zabehnúť sa v novom živote na dvore.“ „Ale ja sa zaňho nechcem vydať!“ trvala na svojom Helena. „Helena, určite si vedela, že sa ten deň blíži, alebo nie? Máš osemnásť rokov.“ Vojvodkyňa pozrela na Sissi, akoby u nej hľadala pomoc. „Mama, veď ho ani nepoznám,“ namietla Helena.