1 / 7
Alžbeta Báthoryová
Čo sa asi odohrávalo v mysli palatína Juraja Thurzu - uhorského miestokráľa, keď preberal z rúk cisára Mateja II. poverenie vyšetriť pravdivosť či nepravdivosť chýrov, ktoré sa šírili o jeho sesternici Alžbete Báthoryovej? Čo to boli za chýry, aké zákulisné intrigy, keď sám cisár považoval za potrebné zakročiť? Veď išlo o grófku, príslušníčku jedného z najbohatších a najvplyvnejších rodov v Európe, vdovu po hrdinovi protitureckých bojov Františkovi Nádašdym, hlavnom veliteľovi uhorských vojsk. Palatín Thurzo musel byť skalopevne presvedčený o nevine svojej sesternice a neblahé chýry považoval prinajmenšom za nehorázny útok na česť rodiny zo strany neprajníkov a nepriateľov rodu, keď sa odhodlal túto misiu prijať. O to väčšie a nepríjemnejšie muselo byť jeho prekvapenie, keď 29. decembra 1610 vo večerných hodinách vstúpil do sídla grófky Báthoryovej, sprevádzaný vojenskou ozbrojenou ochranou, a prichytil svoju sesternicu pri čine. V pivničných priestoroch domáca pani spolu so svojimi najbližšími spoluvinníkmi mučila mladé dievčence. V podzemí sa našli mŕtve telá mladých dievčat, aj živé, zjavne trýznené dievčatá, odsúdené na smrť. Palatín konal. Grófku nechal uväzniť na hrade v Čachticiach s tým, že o jej osude sa rozhodne neskôr. Jej spoluvinníkov previezli do Bytče a podrobili ich súdu. Výsluch prebiehal od 2. do 7. januára 1611 a 7. januára súd vyniesol rozsudky. Dve ženy boli uznané vinnými z najhorších zločinov proti kresťanským dievčatám. Pred upálením zaživa im rozpálenými kliešťami odcvikli prsty, ktorými pomáhali trápiť úbohé dievčatá. Telesne postihnutý Ján Ujváry, ktorý vedel o zločinoch a pomáhal telá obetí tajne pochovať, dostal milosrdnejší trest - bol sťatý. Po poprave jeho telo hodili na hranicu, pripravenú pre obe ženy. O niekoľko dní neskôr, 24. januára, bola verejne upálená na hranici aj ďalšia žena, ktorá neľudskej grófke údajne dodávala jedy. Samu Alžbetu Báthoryovú súdil v ústnom procese sám palatín. Uznal ju vinnou z hrdelných zločinov v plnom rozsahu a svojmu osudu na hranici ušla len vďaka tomu, že pochádzala zo zaslúžilého šľachtického rodu. Odsúdil ju na doživotné väzenie na Čachtickom hrade. Ale už ani predtým sa grófka neodvažovala opustiť svoje sídlo bez dostatočne silnej ozbrojenej ochrany. Chýr o nej ako o nemilosrdnej vrahyni sa totiž po okolí rozšíril veľmi rýchlo a časom nielenže neslabol, ale čoraz viac sa utvrdzoval a menil takmer na istotu... Vyšetrovanie vraj napokon vyprovokovala interpretácia cirkevných hodnostárov, ktorým mali poddaní odvahu zveriť sa so svojimi obavami. ...


