Jediný dotyk
1 / 5
Prvá kapitola
Londýn, Anglicko Začiatok augusta 1809
„Drahí prítomní, zišli sme sa tu pred tvárou Boha, aby sme spojili tohto muža a túto ženu do zväzku manželského...“ Pri tých slovách Lord John Byron – alebo aj „Jack“, ako ho volala rodina a priatelia – bojoval s nutkaním uvoľniť si naškrobenú bielu kravatu. Odkedy ráno vošiel do Kostola svätého Juraja a zastal pri oltári, dýchal čoraz prerývanejšie, akoby mu hrdlo sťahovala neviditeľná ruka. Bola by to pochopiteľná reakcia, keby nebol iba svedok! No už pri pohľade na brata Cada, ktorý práve robil posledný, neodvolateľný krok do stavu manželského, sa Jackov zvyčajný pokoj kamsi vyparil. Prispela k tomu aj skutočnosť, že ak sa nič nezmení, o niekoľko mesiacov bude kráčať v bratových šľapajach. Dočerta! nadával si, takmer nevnímajúc prebiehajúci obrad. Tentoraz to naozaj pokašľal. Kiežby minulú stredu v noci nevkročil do toho hráčskeho brloha! Kiežby si neprisadol k tomu nevýraznému mešťanovi v strednom veku s lákavo hlbokými vreckami. Zo začiatku mu išla karta – vyhral dosť, presne ako predpokladal. Vedel, že nie je priemerný, ale vynikajúci hráč; už roky si dopĺňal neveľké dedičstvo hrou v karty. Na rozdiel od iných šľachticov, ktorí dokázali staviť celý majetok v jedinej partii, nikdy neriskoval. Rátal s náhodou, hrával obozretne, vsádzal premyslene. Teda až do minulého týždňa. Spomenul si, ako sa vtedy uvoľnene oprel o stoličku. Výhrou si bol istý, v ruke mal takmer neporaziteľnú kombináciu. Vlastne iba jedna karta by ho mohla položiť, iba jedna karta ho delila od stotisíc libier! Šanca, že ju má jeho protivník, bola mizivá. Díval sa na bohatého obchodníka na druhom konci stola a v duchu sa tešil, aký bude o chvíľu sám bohatý. S toľkými peniazmi môže skoncovať s hazardom! Vtom mu obchodník ukázal karty. Jackov svet sa obrátil hore nohami. Irónia, premýšľal počas nudného obradu, že môj pád privodil červený dolník. Jediná karta ho bodla do srdca a jeho protihráčovi zabezpečila životné víťazstvo. No tento človek nechcel peniaze, ale niečo viac – chcel uzavrieť obchod: Jack nemusí splatiť svoj dlh, ak mu sľúbi, že sa ožení s jeho dcérou. Ak sa vzdá slobody a šťastia, bude taký bohatý, ako sa mu ani nesnívalo. „Nie som hlúpy,“ povedal mu obchodník Ezra Danvers v súkromí o dva dni neskôr. „Chcem, aby sa moja Gracie mala dobre, preto vám ju dám s celým venom. Šesťdesiattisíc libier. Keď bude mať na ruke prsteň, prihodím ešte šesťdesiattisíc. Chcem vnúčatá, aristokratické vnúčatá, ktoré sa budú stýkať s kráľmi a princmi. Nechcem, aby od nich vyššia spoločnosť bočila.“ „Ale prečo ja?“ precedil Jack cez zuby. „Prečo nie niekto s titulom? Určite sa nájde niekto ochotný oženiť sa s vašou dcérou.“ „Asi áno, ale nechcem, aby si ju vzal nejaký gauner, čo pôjde iba po peniazoch. Nechcem, aby s ňou zle zaobchádzal.“ „Prečo si myslíte, že ja k nej budem dobrý?“ Starší muž zdvihol šedivé obočie a bystrým zrakom sa zadíval na Jacka ponad veľký nos. „Ach, viem o vás veľa, pane. Viete to so ženami, a hoci ich často striedate, nikdy nie ste krutý. Postaráte sa, aby bola moja dcéra spokojná v posteli, a budete ju rešpektovať. A ak nie, podám si vás.“ Pri pohľade na Danversa tomu Jack ľahko uveril. „Nemôžem sľúbiť, že jej budem do smrti verný,“ vyhlásil v nádeji, že tým obchodníka odradí. Danvers iba pokrčil plecami. „A ktorý muž áno? Nech je tehotná a spokojná, a vy hľadajte potešenie inde. Pravdaže, diskrétne. Vy šľachtici ste v tom vraj ako doma. Ustavične máte nejaké mimomanželské aférky.“ Obchodník sa nemýlil. Vo väčšine aristokratických manželstiev išlo o praktické záležitosti, napríklad o zhromažďovanie bohatstva či pôdy alebo o zvyšovanie spoločenského postavenia. Láska či náklonnosť sa takmer nebrali do úvahy. Rátalo sa s tým, že tie manželia nájdu v náručí niekoho iného. Jack sa síce považoval za cynika, ale azda v ňom bol aj kúsok romantika, hoci sa k tomu nerád priznával. Svadba za peniaze celkom bez náklonnosti sa mu vôbec nepozdávala, no čo sa týka lásky... ten sentimentálny cit radšej prenechá básnikom. Azda lord Byron, ktorý s Jackom nemal nič spoločné okrem mena, by si skôr potrápil ruku pri písaní. „Uvedomujete si, že som tretí syn, takže nikdy nezdedím nič podstatné? Určite nie titul,“ vyhlásil Jack s pocitom, že mu obchodník uťahuje slučku okolo krku čoraz tesnejšie. „Vaše vnúčatá budú iba obyčajní páni a slečny.“ „Vôbec nebudú obyčajní. Budú neterami a synovcami vojvodu, takže keď príde čas, isto sa dobre vydajú a oženia. A z môjho dievčatka bude lady, manželka lorda Johna Byrona, švagriná vojvodu z Clybournu, jedného z najmocnejších mužov v krajine. Páči sa mi to, a jej sa to bude páčiť tiež, keď ju presvedčíte, aby sa za vás vydala.“ „Keď ju presvedčím? Ako to myslíte?“ Danvers ľahostajne mávol rukou. „Grace má svojské názory, ale tým sa netrápte. Spamätá sa, keď sa do vás zaľúbi a vy ju presvedčíte, že jej city opätujete.“ „To nemusí byť také jednoduché.“ Tvár staršieho muža stvrdla. „Bude to jednoduché. Zvádzanie žien vám ide, tak ju zveďte. Ak sa vám to nepodarí, máte u mňa menší dlh – stotisíc libier. Predpokladám, pane, že tou sumou nedisponujete.“ To veru nie, pomyslel si Jack so zaťatými zubami. To veru nie. Stodvadsaťtisíc libier plus zmazaný dlh. Človek by si myslel, že keď má Grace Danversová toľko peňazí, už dávno bude vydatá. Azda ju otec priveľmi chráni pred bezohľadnými dravcami. Jack však vycítil, že ide o viac. Čo ak má nejakú chybu? Znepokojene preglgol. Podľa otca mala dvadsaťpäť rokov. Už nebola naivné dievča, ale dospelá žena, ktorá si už takmer vyslúžila nálepku stará dievka. No nech má slečna Danversová akékoľvek chyby, on nemá na výber. Ak si ju nevezme za ženu, poputuje rovno do väzenia pre dlžníkov. Alebo ešte horšie – bude si pýtať peniaze od Edwarda. Úprimne povedané, radšej by sa dal zatvoriť do Fleetu! „A ešte niečo,“ varoval ho Danvers. „Grace sa nikdy nesmie dozvedieť o našej dohode. Odporúčam vám, aby ste jej ani nevraveli, že sa poznáme. Ak zistí, že sme sa dohodli, celý plán stroskotá. Dávajte si teda pozor, aby ste sa neprezradili.“ Dohoda nad ním visela ako Damoklov meč. Sú aj horšie veci ako manželstvo, pomyslel si, hoci mu v tej chvíli nijaká nenapadala. Cade vyzerá šťastný, upokojoval sa, keď sa opäť sústredil na obrad. Prečo by nie, keď si berie anjela? Bratova nastávajúca Meg vyzerala v bielych šatách celkom ako anjel. Svetlé vlasy mala vyčesané nahor, jemné kučierky jej lemovali tvár skrytú pod čipkovým závojom, sýtomodré oči žiarili od radosti. Bola taká sladká a starostlivá. A očividne Cada milovala. Brat má šťastie, pomyslel si Jack. Kiežby som mal aspoň spolovice také. „Prosím, prsteň,“ ozval sa kňaz. Jack naňho s očakávaním pozrel, rovnako ako takmer stovka hostí. Ktosi zakašľal, až sa to rozľahlo po kostole. Ozval sa šuchot, ľudia sa hniezdili na laviciach. Zrazu si všimol, že všetci hľadia naňho, najmä jeho rodina. Edward, ktorý viedol nevestu k oltáru, zachmúrene sedel v prvej lavici vedľa matky. Sestra Mallory a ostatné družičky netrpezlivo prikyvovali a čosi mu naznačovali ústami. Brat Drake ho nepríjemne štuchol do rebier. Dokonca aj Cade a Meg sa obrátili, aby zistili, čo sa deje. Jack zrazu pochopil. „Ach, prsteň!“ Kostolom sa rozľahol jemný smiech. Jack si potľapkal po vreckách, lebo už zabudol, do ktorého vložil zlatý krúžok. Nepolepšiteľné sedemnásťročné dvojičky Leo a Lawrence, stojace v rade družbov, sa rozosmiali. O pár sekúnd našiel prsteň v tom istom vrecku, kam odložil aj odkaz. List papiera si teraz nevšímal, vytiahol šperk. „Je tam, kam som ho odložil,“ oznámil s úsmevom. „Chcel som vám dopriať trocha vzrušenia.“ S ospravedlňujúcim pohľadom podal prsteň Cadovi, ktorý v dobrej nálade iba s úsmevom pokrútil hlavou a obrátil sa k neveste. Kým si mladomanželia sľubovali večnú lásku, Jack sa v mysli vrátil k odkazu vo vrecku, ktorý akoby ho pálil, odkedy sa ho dotkol.
Ak chcete vidieť Grace, choďte dnes o tretej popoludní do Hatchardovho kníhkupectva. Je to vysoká červenovláska, a ako ju poznám, na očiach bude mať okuliare. Nemeškajte.
S pozdravom, E. G. Danvers
Vysoká okuliarnatá červenovláska, zastonal v duchu Jack. Aspoň si ju s nikým nepomýli! Bože, modlil sa, keď brat spájal život so svojou budúcou manželkou, len nech nie je škaredá.
Grace Lilah Danversová stála pri poličkách v Hatchardovom kníhkupectve s pocitom, že ju niekto sleduje. Prudko obrátila tvár, ale nezbadala nikoho. Som hlúpa, hrešila sa v duchu, keď sa odvrátila. Koniec koncov, kto by sledoval práve mňa? Hoci jej často vravievali, že má príjemnú, dokonca peknú tvár s hladkou pokožkou a rovnými bielymi zubami, bola jednoducho „dlhaňa“. Iba v pančuchách mala takmer meter osemdesiat, takže to pomenovanie si zaslúžila. Týčila sa nad všetkými ženami, ktoré poznala, a aj nad väčšinou mužov. Horšie bolo, že nebola krehká, éterická bytosť. Otec vždy vravieval, že je „dobre stavaná“, ani tučná, ani chudá a „statná a odolná ako jedna z jeho lodí“. Niežeby nemala ženské krivky, ale keďže sa najnovšie nosili šaty stiahnuté pod prsami, nebolo to veľmi vidieť. Nanešťastie, potrebovala ešte aj okuliare na čítanie. Znova sa obzrela, pokrútila hlavou a zahĺbila sa do knihy v rukách. Obrátila stránku, prečítala si zo dva odseky, potom opatrne odložila zväzok na poličku a vybrala si iný. Pritom si vo vedľajšej uličke všimla pár mužských topánok. Zaskočilo ju to, prudko sa obrátila opačným smerom a pritom pustila knihu z ruky. Zväzok viazaný v koži s ohromným buchnutím dopadol na vyleštenú drevenú dlážku a šmýkal sa preč. V tej chvíli sa spoza rohu vynoril ďalší muž. Kniha zastala tesne pri jeho vyleštených čižmách. Sklonil sa, zdvihol ju, vystrel sa a podišiel k nej. „Je vaša?“ prihovoril sa jej tlmeným hlbokým hlasom, ktorý jej pripomenul rumový likér, aký sa zvykne pripravovať v zimnom období, a pôžitok z ležania v teplej mäkkej posteli. Zachvela sa, odpoveď sa jej zasekla v hrdle. Ešte sa to zhoršilo, keď k nemu zdvihla zrak. Z modrých očí mu vyžarovala smelosť a inteligencia. Bol až hriešne pekný, s ostrou bradou, dlhým rovným nosom a ústami, ktoré stelesňovali pokušenie. Tmavohnedé vlasy mal ostrihané nakrátko, no aj tak sa mu neposlušne vlnili. No najväčšmi ju zaujala jeho výška – jeho veľké svalnaté telo. Musel mať najmenej meter deväťdesiat, možno aj deväťdesiatpäť. Bol mocný a široký, takže si pri ňom pripadala drobná. Trasľavo sa nadýchla, sklopila zrak na zem. Čo sa so mnou deje? hrešila sa. Správam sa ako pobláznená školáčka. U muža ako on nemám šancu, je pre mňa vzdialený ako hviezdy. Okrem toho by som nemala zabúdať, že takí muži sú nebezpeční. „Doktor Johnson, hm?“ zamrmlal pri pohľade na obálku. „Osobne mám radšej autorov s britkým prejavom, napríklad Swifta.“ Počkala, kým bola schopná pokojne prehovoriť. „Obaja sú vynikajúci spisovatelia, každý má svoje klady a zápory. Ďakujem, pane, že ste zdvihli tú knihu.“ Tak, pomyslela si, to by malo stačiť. Teraz jej ju podá, povie niečo zdvorilé a poberie sa na odchod. Namiesto toho sa elegantne uklonil. Už len tým úklonom isto očarúval všetky ženy, ktoré kedy stretol. Z každého slova a pohybu sa dalo vyčítať, že je aristokrat. Ďalší dôvod, pre ktorý by sa mali rýchlo rozlúčiť. „Dovoľte, aby som sa vám predstavil.“ To ju prekvapilo. „Som lord John Byron, ale známi ma volajú Jack. A vy ste...“ Trocha sa zamračila, okuliare na nose jej skĺzli nižšie. „Slečna Grace Danversová. A teraz ma ospravedlňte, pane, musím už ísť.“ „Prečo tak skoro? Ešte ste si nevybrali nič na čítanie.“ „U predavača ma už čaká niekoľko výtlačkov a doma ďalšie. To mi stačí.“ Stíchol. „Ako myslíte. Prajem vám teda pekný deň. Bolo mi potešením, slečna Danversová.“ „Hm, áno, pekný deň aj vám, pane.“ Prinútila sa odísť, usilujúc sa vytisnúť ho čo najskôr z mysle. Bolo predsa jasné, že lorda Jacka Byrona už nikdy nestretne.
Jack sa držal obďaleč, ale nespúšťal zrak z odchádzajúcej Grace. Zastal, prekrížil si ruky na hrudi, oprel sa o stĺp a sledoval, ako sa vracia na otvorené priestranstvo, kde posedávali zákazníci. Predavači chodili sem a tam v úsilí čo najviac im pomôcť. Grace sa pobrala za jedným z nich – za mladým mužom, ktorý jej ihneď priniesol vybrané knihy a postaral sa, aby ich pekne zabalili. Grace si zatiaľ dala šálku čaju a čakala. Tak toto je dcéra Ezru Danversa. Nemal si ju s kým pomýliť, prezradila ju skôr výška ako červené vlasy. Keď Danvers vravel, že je vysoká, Jack netušil, že to myslí až takto. Bola najvyššia zo všetkých žien, ktoré spoznal za dvadsaťosem rokov svojho života – a nebolo ich málo. Počas ich krátkeho rozhovoru ho prekvapilo, že sa nemusí skláňať, aby hľadel svojej spoločníčke do očí. S Grace mohol byť vystretý, stačilo iba trocha sklopiť pohľad. Hoci nebola najkrajšia žena, akú kedy videl, vôbec nebola škrata, ako sa obával. Mala príjemné črty, čistú pokožku, okrúhle líca, primeraný nos, plnú spodnú peru a bradu ako gombičku. Nebola ktovieako pozoruhodná, ale oči boli jej najväčšia prednosť, hoci ich skrývala za okuliarmi. Boli modrosivé, ich farba sa podľa svetla zvláštne menila z fialkovomodrej na cínovosivú. Väčšina ľudí si to isto vôbec nevšimla a povedala si, že má buď sivé, alebo modré oči, ale jeho to zaujalo väčšmi, ako po takom krátkom stretnutí čakal. Čo sa týka postavy, bola zaoblená na tých správnych miestach. Mala dosť veľké prsia, aby sa mal muž s čím hrať a čo bozkávať. Driek, boky a nohy boli skryté pod mnohými spodničkami a šatami, ale naznačovali mnohé lákavé možnosti. Aké to bude, keď bude ležať na jej svižnom tele? Aké to bude, keď mu okolo bokov omotá dlhé nohy alebo mu ich vyloží na plecia? Aké triky naučí tie jej pekné ruky? Prekvapilo ho, keď ho náhle zaplavila nespochybniteľná túžba. Ísť s ňou do postele očividne nebude problém. Zažmurkal. Božemôj, naozaj sa na to dám? Naozaj sa s ňou ožením? Preglgol, pri tej predstave ho túžba pomaly opúšťala. Hoci by mu neprekážalo vyspať sa s ňou, nemal chuť nastoknúť jej na prst obrúčku, no inej cesty nebolo. Danvers ho chytil do pasce ako líšku. Jeho jedinou záchranou bolo manželstvo s Grace Danversovou. Isto boli aj iné dedičky s lepším rodokmeňom a krajšou tváričkou, ale ani jedna nemala také veľké veno, aby mohol vyplatiť svoje dlhy a zároveň mu zostalo dosť peňazí pre rodinu. A keby sa Danvers dozvedel, že sa pokúša oženiť s niekým iným, určite by začal ihneď vymáhať svoj dlh, a Jack by sa ocitol vo väzení, ani by sa nenazdal. Nie, musí si vziať slečnu Danversovú. Keďže sa tak pevne rozhodol, mal by na tom začať pracovať. Najskôr jej bude dvoriť. Našťastie nepochyboval o svojich schopnostiach v tejto oblasti. Ženy začal zvádzať ešte ako chlapec – nebol ani dosť starý na to, aby sa holil. Ani by sa nenazdala, mohol ju mať na chrbte s vykasanými sukňami. Ale zariadiť, aby mu dôverovala, aby sa doňho zaľúbila... to bude ťažšie. Pri väčšine žien by si vystačil s lichôtkami a flirtovaním. Pôsobil by na ich márnivosť, usiloval by sa ich potešiť. No Grace nebola ako ostatné ženy. Vycítil, že musí postupovať nenápadnejšie. Nezhovárali sa ani pol minúty, a už vytušil jej odmeranosť a neistotu. Predpokladal, že nie je zvyknutá na obletovanie, takže keby postupoval priveľmi okato, vzbudil by v nej podozrenie. Nie, musí byť obozretný, nežný a trpezlivý. Koniec koncov – práve to platí na plachú laň. Kľúčom je zistiť, čo potrebuje, a ponúknuť jej to. Díval sa, ako si dvíha šálku k perám – tentoraz nevedela, že ju pozoruje. Uvedomil si, aký bol predtým neopatrný. Hoci sa k nej zakrádal, vycítila jeho prítomnosť. Keby nebolo toho druhého muža, asi by mu utiekla. Neznámy ju našťastie postrčil jeho smerom, takže pôsobil ako záchranca. Ten chlap si zaslúži poďakovanie. Zoznamovanie by inak bolo oveľa náročnejšie, najmä keďže slečna Danversová nepatrila do rovnakých spoločenských kruhov ako on. Teraz ho už pozná a čoskoro ho spozná ešte lepšie. Práve chcel odísť, keď si všimol, ako sa pri Grace pristavil nejaký muž. Z jej reakcie bolo jasné, že ho pozná: priateľsky sa usmiala, vstala a zvítali sa. Muž bol azda o centimeter vyšší ako ona, mal pieskové vlasy, bol vysoký, štíhly. Nie ktovieaký krásavec, ale ani škaredý. Podľa odevu mohol byť obchodník, právnik alebo lekár. Kto je to? premýšľal Jack. A čo je dôležitejšie, čo znamená pre Grace? Danvers nespomínal, že by mala priateľa. Pravdaže, možno je jej príbuzný, ale to sa mu nezdalo. Nie, ten chlap má o ňu záujem. Na tom však nezáleží, upokojoval sa. Svetlovlasý protivník preňho nepredstavuje veľkú výzvu, a keď ho odstráni z cesty, slečna Grace Danversová vkročí rovno do jeho otvoreného náručia.