Vitaj doma

Name: Vitaj doma
Brand: Inaque
SKU: 641147
Price: 283 CZK
Availability: InStock
Rating: 3.92 (13 reviews)
ISBN: 9788082070340

Lucia Berlin

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile... Číst víc

: 3,9 13 hodnocení

Nakladatel: Inaque, 2019

170 stran: 3 hodiny čtení
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.

Pevná vazba
Slovenština

Cena: 283 Kč

Skladem 2 ks
Posíláme ihned

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Knihomolský pomocník

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Tituly skladem doručujeme do druhého dne
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst

Naši skřítci doporučují

Čtenářský klub Maritnus. Naše kniha měsíce. Kniha Sybil header, Virginia Evans. NAKLADATEL Jota, 2026. Zjistit více

Více o knize

Prohlédnout ukázkuUkázka

#vzpomínky #život #autobiografie #dětství #manželství #vztahy #alkoholismus

V knihe Vitaj doma Lucia Berlin opisuje miesta, na ktorých strávila prvých dvadsaťdeväť rokov svojho života. Banícke usadlosti, dom starých rodičov v Texase či vilu v Čile dopĺňajú fotografie a autorkine listy, písané mnohým ľuďom po celý život.

Lucia Berlin písala sporadicky poviedky od 60. rokov. Jej príbehy sú inšpirované detstvom, ktoré strávila v rôznych baníckych mestách na americkom Stredozápade, úžasnými rokmi v čilskom Santiagu, tromi manželstvami, celoživotným problémom s alkoholizmom a rôznymi povolaniami, ktorým sa venovala, aby dokázala uživiť svojich štyroch synov. V 90. rokoch začala učiť na univerzite. Zomrela v roku 2004 v kalifornskom meste Marina del Rey.

Naše katalogové číslo: 641147

Originální název: Welcome home

Počet stran: 170

Vazba: pevná vazba

Rozměr: 140×212 mm

Hmotnost: 336 g

ISBN: 9788082070340

Rok vydání: 2019

Edice: Pandora

Styl: historický, dobrodružný, napínavý, životopisný, filozofický

Jazyk: slovenština

Překlad

Aňa Ostrihoňová

Původ: zahraniční, Spojené státy

Nakladatel: Inaque

Pro koho: pro ženy

Kategorizace

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

3,9 / 5

	5
	4
	3
	0
	1

Recenze od Martinusáků

Je pekné spoznávať našich obľúbených autorov. Prechádzať sa ich životom, stať sa jeho súčasťou, usmievať sa, keď je im pekne, plakať i objať ich. Schovať sa spolu na tajné miesto, a tam si spoločne nahlas čítať, milovať sa. A potom bojovať, ale znova zlyhať, byť na dne, opiť sa, napísať knihu, premýšľať a filozofovať nad všeličím. Mať deti, podaré aj nepodarené lásky. Osemnástim miestam na svete hovoriť domov. Vyskúšať najrozličnejšie povolania. Zažiť všetko s nimi. Občas je existencia našich obľúbencov veľkým zážitkom, inokedy túžime žiť v tom istom období a na tom istom mieste, aby sme ich skutočne bozkali, keď život až príliš prežívajú. A predsa nám niekedy práve tieto najsmutnejšie príbehy pomôžu zvíťaziť, tak ako to dokázali ich nešťastníci, lebo až primoc prežívame my.

Čtenářské recenze

S autorkou Luciou Berlin som sa doposiaľ nestretla, takže bolo veľmi zvláštne čítať o jej živote. No musím povedať, že si ma istým štýlom získala.

Prvú polovicu knihy tvoria jej spomienky na miesta, ktoré nazvala domovom. Táto časť sa mi páčila viac, ako tá druhá, ktorá bola zbierkou Luciiných listov. Páčilo sa mi, že domovom nazýva aj miesto, na ktoré nemá dobré spomienky. Vždy si však našla niečo pozitívne, aspoň malinkú črepinu, ktorá jej to miesto, ten domov, spríjemnila. Zamrzelo ma, že to nestihla dopísať, a tak spoznávame jej domovy len do jej dvadsaťdeväť rokov. Ku každému sú priložené aj fotky z určitého obdobia, čo je veľmi príjemné dotvorenie pre predstavu.

Aj keď kniha nebola pre mňa ničím prevratná a pravdepodobne sa k nej už viackrát nevrátim, rozhodne sa vďaka nej pozriem po nejakom autorkinom diele.

“Vyrástli sme na jej príbehoch. Vypočuli sme si ich veľa a niektoré nám rozprávala pred spaním … Všetky sme si vypočuli aj niekoľkokrát. Boli to príbehy z jej života…”
-
Už sú to takmer dva roky čo som sa prvýkrát stretla s tvorbou Lucie Berlin. Vtedy to bola jej zbierka poviedok Manuál pre upratovačky, teraz jej memoáre a listy.
Kniha Vitaj doma je rozdelená na dve hlavné časti: Vitaj doma a Vybrané listy z rokov 1944 - 1965. Prvá časť, ktorá prepožičala názov i samotnej knihe, rozpráva o jej detstve a ranej mladosti, o miestach kde žila, o zážitkoch a pocitoch z tohto obdobia, o neľahkom, avšak bohatom živote dieťaťa, teenagerky a neskôr manželky, matky a v konečnom dôsledku spisovateľky. Táto časť, ako i prvé zverejnené listy, ktoré písala ako dieťa otcovi, či už ako 17-ročná kamarátke Lorne ma bavili najviac. Lucia bola podľa všetkého nespútané/ý dieťa/teenager s podrezaným jazykom.
Neskôr bol jej život všelijaký, len nie idylický, napriek tomu som z jej listov nadobudla dojem, že prežila mnohé obdobia, dlhšie či kratšie, v ktorých bola naozaj šťastná. Tieto obdobia však striedali obdobia pochybností, smútku a obáv z nadchádzajúcich zajtrajškov.
-
“Nikdy som neverila, že som schopná písať ako umelkyňa, ako spisovateľka, jednoducho písať, pretože som príliš márnomyseľná. Teraz, keď niekto iný povedal, OK, si spisovateľka, musím začať od začiatku s VIEROU. Musím začať.”
-
Lucia Berlin, žena troch mužov, matka štyroch detí, učiteľka, spojovateľka na ústredni, administratívna sila v nemocnici, upratovačka, spisovateľka - chameleón. Taká bola Lucia a také sú i jej poviedky.

Poviedky a životné príbehy Lucie Berlin

Na slovenskom knižnom trhu sa v posledných piatych rokoch objavila trojica kníh od americkej spisovateľky Lucie Berlin. V roku 2016 vyšla zbierka poviedok „Manuál pre upratovačky“, v roku 2019 boli publikované memoáre, doplnené korešpondenciou a fotografiami, s názvom „Vitaj doma“ a v roku 2021 sa dostala na trh ďalšia zbierka poviedok „Večer v raji“, s podtitulom „Ďalšie poviedky“. Všetky tri knihy vyšli vo vydavateľstve Inaque a do slovenčiny ich preložila Aňa Ostrihoňová.
Na túto trojicu kníh bolo napísaných mnoho recenzií, ktoré pri rozbore jej poviedok po umeleckej stránke nešetrili chválou. Úryvky z týchto recenzií, spolu s kladnými hodnoteniami v úvodoch a doslovoch, sa nachádzajú v knihách. Som obdivovateľom talentu pani Lucie Berlin a v tomto texte chcem poukázať hlavne na to, čo ma najviac zaujalo na jej poviedkach a životných príbehoch.
V prvom rade je to fakt, že pani Lucia Berlin bola alkoholička. Z jej memoárov a listov priateľom (kniha „Vitaj doma“) však vyplýva aj druhý, veľmi dôležitý fakt. Lucia Berlin bola silne ovplyvnená a trpela alkoholizmom svojej matky, ale hlavne drogovou závislosťou svojho tretieho manžela. Oba tieto bolestivé fakty sa priamo odzrkadľujú v jej úchvatných poviedkach, ktoré sú vo väčšine prípadov autobiografické.
Lucia Berlin popisuje vo svojich poviedkach aj skúsenosti zo svojich pobytov a práce v detských domovoch, polepšovniach a celkovo v americkom systéme náhradnej starostlivosti o deti. Okrem problematiky alkoholizmu píše pútavo aj o takých kontroverzných témach, ako je chudoba, drogová závislosť alebo život narkomanov v resocializačných zariadeniach. Vo svojich poviedkach nikdy neskĺzla do lacného a vulgárneho popisu opileckých alebo feťáckych príbehov. V žiadnom prípade neodsudzuje, alebo naopak, neobhajuje závislých. Píše bez moralizovania, happy endov, brutality a snahy vyzvať falošný súcit. Treba však podotknúť, že z druhej strany nepíše ani žiadne prehnané ódy na silu a krásu abstinencie.
Z jej zbierok možno spomenúť napríklad poviedku „Tigrie uhryznutie“, ktorú venovala problematike výchovy detí matkami alkoholičkami. Ďalšie poviedky s názvami „Nezvládnuteľné“, „Noel, 1956“ a „Noel, 1974“ sa týkajú dôležitej problematiky žien, závislých na alkohole. Poviedka „Krok“ popisuje pomery a scény z americkej liečebne alkoholickej závislosti a poviedka „Túlavé psy“ popisuje príbeh z amerického resocializačného zariadenia pre narkomanov. Rovnomenná poviedka „Večer v raji“ je sondou do života dílerov drog a narkomafiánov.
Kniha „Vitaj doma“ obsahuje memoáre, listy a fotografie z prvých 29 rokov života (1936 - 1965) L. Berlin, ktoré zostavil a ku ktorým napísal úvod jej syn Jeff Berlin. Vlastné príbehy zo života sú naviazané na popis miest, ktoré jej dočasne slúžili ako domov. V popisoch takzvaných „domovov“ v Acapulco, v Albuquerque a v Yelape spomína aj svoje prvé drsné skúsenosti s manželovou závislosťou na heroíne a píše aj o svojom panickom strachu z dílerov. Na základe zážitkov z pobytu na Yelape napísala aj poviedku s názvom „La barca de la ilusión“, ktorá je súčasťou zbierky „Večer v raji“. Touto poviedkou vlastne umožňuje čitateľovi nahliadnuť, akým spôsobom odzrkadlila svoje kruté skúsenosti v poviedke. S popismi domovov podobným spôsobom korešpondujú aj mnohé iné poviedky. Svoje memoáre písala priebežne od šesťdesiatych rokov až do predčasnej smrti, ale nestihla ich dopísať.
Listy priateľom sú zozbierané z rokov 1944 - 1965. V listoch z rokov 1960 - 1964 píše otvorene o problémoch so svojim tretím manželom. Podobne ako popisy domovov, aj udalosti popisované v listoch priateľom mnohokrát priamo korešpondujú s obsahom jej poviedok. Pre pochopenie listov a problémov autorky treba spomenúť, že v časoch, keď jej manžel trpel závislosťou na drogách, v USA neexistovali žiadne liečebné programy pre závislých. V posledných listoch z rokov 1964 a 1965 píše už otvorene aj o svojich príhodách, ktoré zažila v alkoholickom opojení.
Lucia Berlin úspešne abstinovala skoro 20 rokov, od roku 1984 do roku 2004, keď podľahla rakovine.
Na záver treba povedať, že americké noviny New York Times prirovnávajú po umeleckej stránke Luciu Berlin k takým poviedkárom svetovej literatúry, ako je A.P. Čechov, Alica Munro alebo William Trevor. Osobne však chcem zdôrazniť, že Boston Globe ju prirovnal aj k Raymondovi Carverovi, spisovateľovi, ktorý si prešiel podobným peklom závislosti na alkohole ako Lucia Berlin a písal o ňom poviedky. Jeho štýl sa samozrejme odlišuje od štýlu Lucie Berlin, ale podľa môjho názoru obaja títo majstri poviedok majú rovnaký, silno empatický postoj ku všetkým ľuďom trpiacim závislosťou.

PS: Niekoľko poznámok autora textu k poviedkam a príbehom Lucie Berlin.

Nedáva žiadne zaručené a pritom jednoduché návody čo robiť, keď čitateľ alebo niekto z jeho blízkych prepadne závislosti.
Píše o koreňoch závislosti. Ako sa rodí, formuje a niekde v ústraní mysle zradne naberá na sile, pričom tí, ktorí ňou budú trpieť, nemajú o nej ani tušenie.
Popisuje bolestivé pocity a utrpenie nielen závislých, ale aj ich najbližších.
Píše o závislostiach ako o neoddeliteľnej súčasti života, aj keď sa väčšina ľudí snaží jej prítomnosť ignorovať a zastáva názor, že každý závislí si musí niesť za svoju závislosť a problémy ňou spôsobené sám.
Píše aj o kŕčovitej a zúfalej snahe (mnohokrát už iba o jej zvyškoch) závislých zbaviť sa svojich okov závislosti, aj keď sa im to mnohokrát nedarí.
Neodsudzuje závislých, ale ani nevlieva falošnú vieru do ich blízkych. Zameriava sa hlavne na to ľudské, čo v nich je, čo sa nechce vzdať a neustále bojuje.
Poetiku nachádza aj v šedi a zúfalej atmosfére nápravných ústavov.

Lucia

Autobiografia a spomienky autorky Lucie Berlin, ktorá sa neustále sťahovala som svojou rodinou. Ak máte radi knihy od Berlin, bude to zaujímavé čítanie pre Vás.

Geniálna

Pred prečítaním tejto knihy som o autorke takmer nič nevedela. No knižka ma veľmi oslovila. Ide o memoáre a listy doplnené fotografiami. Je to prekrásny (aj keď nekompletný) životopis jednej úžasnej, silnej a inšpiratívnej ženy. Zdôverí sa Vám, že nie vždy sa mala najlepšie, že nie vždy sa jej darilo v písaní (okrem toho som nevedela, že autorka počas života nebola slávna, prepuklo to až po jej smrti), že mala problémy- ale zvládla to. A cestovala. Žila v New Yorku, Mexiku, Chile, v meste, v prírode, v aute... Pre mňa to bola kniha o živote, o sile, o písaní. Na konci som bola v slzách. Určite si od nej prečítam Manuál pre upratovačky :)

Túto americkú spisovateľku som prakticky vôbec nepoznal, niečo som počul o jej knihe Manuál pre upratovačky a to bolo všetko. Do rúk sa mi však dostala jej kniha Vitajte doma. Názov je však len zbožným želaním, túžbpu a ilúziou, pretože spisovateľka svoj domov hľadala celý život. Zažila desiatky prenájmov, či požičaných domov a bytov, ale vlastný a skutočný domov sa jej nájsť nepodarilo.
Autorka popisuje všetky základné a dôležité bývania a pobyty od je narodenia. Opisy sú veľmi trefné a výstižné, zaujímavé a čitateľné, mňa osobne nič nenudilo a od začiatku som čítal knihu so záujmom. Lucia sa cez svojich manželov, priateľov a blízkych osôb zoznámila a priatelila s desiatkami hudobníkov, maliarov, spisovateľov, časť z Beat generation (napr. Jackom Kerouacom a pod.), neskôr začala písať a uverejňovať i ona sama.
Kniha sa skladá z dvoch častí, v tej druhej sú uverejnené desiatky listov, ktoré písala, či dostávala, každý list má svoju literárnu hodnotu. Na základe tejto knihy si určite prečítam i jej knihu poviedok Manuál pre upratovačky.

Lucia Berlin

Lucia Berlin se narodila roku 1936 v aljašském Juneau. Její otec byl důlní inženýr, rodina proto cestovala mezi pracovními zakázkami v Idahu, Montaně, Arizoně a jihoamerickém Chile. Psát začala až ve středním věku, nejprve publikovala povídky v menších časopisech, poté vydala několik sbírek v nezávislých nakladatelstvích, první, A Manual for Cleaning Ladies, v roce 1977. Následně vycházela v alternativním santaroském nakladatelství Black Sparrow Press. Měla čtyři syny, po rozpadu třetího manželství se živila nejrůznějšími nekvalifikovanými pracemi, pracovala jako recepční, spojovatelka či uklízečka. Dlouho také bojovala se závislostí na alkoholu. Zemřela roku 2004 v Marina del Rey v Kalifornii. Posmrtně vydaná sbírka Manuál pro uklízečky (A Manual for Cleaning Women, 2015) jí přinesla zaslouženou pozornost a opožděnou slávu, následovala stejně kladně přijatá sbírka Evening in Paradise (2018) a memoár Welcome Home (2018).

Nakladatelství Inaque

Vydavateľstvo Inaque vzniklo v roku 2012 s cieľom vydávať súčasnú svetovú literatúru. Ročne prinesie dvanásť až pätnásť prekladových titulov v štyroch základných edíciách.

Edícia Pandora sa sústredí na súčasnú tvorbu svetových autoriek reflektujúcich ženskú skúsenosť nielen vo forme románového rozprávania, ale aj v podobe memoárov, esejí, reportáží. V edícii vyšli knihy od talianskej autorky Eleny Ferrante, francúzskych prozaičiek Leily Slimani, Saphie Azzeddine, Isabelle Autissier, Christine Angot britských a amerických autoriek, ako sú Lucia Berlin, Tessa Hadley, Jamie Quatro, Kate Bolick či Zadie Smith.

V edícii La Pomme vychádzajú eseje, memoáre či reportáže od autorov a autoriek, ktorí sa venujú žurnalistike, psychológii, filozofii či literatúre. Medzi najúspešnejšie tituly edície patrí prednáška Davida Fostera Wallacea Toto je voda, zamyslenie nad nežitým životom Adama Phillipsa Čo nám uniká či rozhovor s francúzskym filozofom Alainom Badiouom Chvála lásky.

Edícia Short je verná svojmu názvu a zameriava sa na kratšie žánre – poviedky a novely. Vyšli v nej napríklad novely Andreia Makina či Roberta Bolaňa.

V edícii Apostrof vychádzajú preklady románov, ktoré získali status „súčasnej klasiky“. V roku 2017 v nej vychádza napríklad kniha Michela Houellebecqa Elementárne častice.

283 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Vitaj doma

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Recenze od Martinusáků

Čtenářské recenze

Lucia Berlin

Nakladatelství Inaque

Vitaj doma

Potřebujete poradit knihu?

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Lucia Berlin

Nakladatelství Inaque

Víte o novém čtenářském profilu?

Sledovat titul

Zajímá mě

Ve formátu